Tomuto článku alebo sekcii chýbajúodkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešteoveriť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy naspoľahlivé zdroje.
Libéria, oficiálneLibérijská republika, je krajina nazápadnom pobreží Afriky. Na severozápade hraničí soSierrou Leone, na severe sGuineou, na východe sPobrežím Slonoviny a na juhu a juhozápade sAtlantickým oceánom. Má približne päť a pol milióna obyvateľov a rozlohu111 369km². Úradným jazykom krajiny je angličtina, avšak hovorí sa tu viac ako 20 domorodými jazykmi, čo odráža etnickú a kultúrnu rozmanitosť krajiny. Hlavným a najväčším mestom jeMonrovia.
Vznikla začiatkom 19. storočia ako projektAmerickej kolonizačnej spoločnosti (ACS), ktorá verila, že černošské obyvateľstvo bude mať v Afrike väčšie šance na slobodu a prosperitu ako v Spojených štátoch. Od roku 1822 do vypuknutiaamerickej občianskej vojny v roku 1861 sa do Libérie presťahovalo viac ako 15 000 oslobodených a slobodne narodenýchAfroameričanov spolu s 3 198Afrokaribčanmi.[1] Osadníci, ktorí si postupne vytvorili americko-liberijskú identitu,[2] si so sebou priniesli svoju kultúru a tradície. Libéria vyhlásila nezávislosť 26. júla 1847, ktorú USAuznali až 5. februára 1862.
Libéria bola prvou africkou republikou, ktorá vyhlásila nezávislosť, a je prvou a najstaršou modernou republikou v Afrike. Spolu sEtiópiou bola jednou z dvoch africkýchkrajín, ktoré si počas európskeho koloniálneho "delenia Afriky" udržali suverenitu a nezávislosť. Počasdruhej svetovej vojny Libéria podporovalavojnové úsilie Spojených štátov protiNemecku a na oplátku získala značné americké investície do infraštruktúry, ktoré napomohli bohatstvu a rozvoju krajiny.[3] PrezidentWilliam Tubman podporoval hospodárske a politické zmeny, ktoré zvýšili prosperitu krajiny a jej medzinárodný význam; Libéria bola zakladajúcim členomLigy národov,Organizácie Spojených národov aOrganizácie africkej jednoty.
Americko-liberjskí osadníci nemali dobré vzťahy s pôvodnými obyvateľmi, s ktorými sa stretli. Koloniálne osady boli napádané kmeňmiKru aGrebo z ich vnútrozemských náčelníckych oblastí. Americko-liberijskí obyvatelia sa sformovali do malej elity, ktorá mala neprimeranú politickú moc; domorodí Afričania boli až do roku 1904 vylúčení z práva na občianstvo vo vlastnej krajine.[4]
V roku 1980 politické napätie spôsobené vládouWilliama R. Tolberta vyústilo do vojenského prevratu, počas ktorého bol Tolbert zabitý, čo znamenalo koniec americko-liberijskéj vlády v krajine a začiatok viac ako dvoch desaťročí politickej nestability. Po piatich rokoch vojenskej vlády Ľudovej rady vykúpenia a piatich rokoch civilnej vlády Národnej demokratickej strany Libérie nasledovalaprvá adruhá libérijská občianska vojna. Výsledkom týchto vojen bola smrť 250 000 ľudí (približne 8% obyvateľstva) a vysídlenie mnohých ďalších, pričom hospodárstvo Libérie sa zmenšilo o 90%.[5] Mierová dohoda z roku 2003 viedla k demokratickým voľbám v roku 2005.
Libéria bola vytvorená z jednotlivých osád, ktoré zakladali bývalíotroci vracajúci sa zUSA. Nezávislým štátom bola nová Libéria uznaná v roku1847. Zásluhu na tom však mali americkí odporcovia otrokárstva, ktorí založili spoločnosť, ktorej cieľom bolo navrátenie otrokov späť do Afriky. Títo čierni novousadlíci začali zaberať pôdu, ktorá im nepatrila a dostávali sa do stretu s domorodýmikmeňmi.
Amerických Libérijcov bolo zhruba 20 000 a v novom štáte sa museli vysporiadať so šestnástimi rôznymi kmeňmi, ktoré postupne zatláčali do vnútrozemia. Spory s domorodcami nikdy úplne neustali a americkí Libérijci si udržali moc až do roku 1980, aj keď v tej dobe tvorili už len 5% obyvateľstva.
Aj napriek snahe prezidentov udržiavať krehkú rovnováhu medzi Afričanmi a americkými Libérijcami sa v roku 1980 Afričania začali búriť a vypukla občianska vojna. Dôvodom vzbury bolo zlé zaobchádzanie s domorodými Afričanmi. Do roku2003, kedy bol podpísaný mier, zahynulo 250 000 ľudí a milióny ľudí sa stali utečencami.
V januári 2006 bolaEllen Johnson-Sirleaf inaugurovaná ako prvá žena na africkom kontinente za hlavu štátu.
