Lev VII. (* ? – †13. júl939) rodomRiman, sa stal hlavnýmkňazomkostola San Sisto, pravdepodobne rehoľník - benediktín. 126.Pápežom bol od3. januára936 do 13. júla 939.
Za svoje zvolenie3. januára936 vďačil Alberichovi II. vládcovi Ríma, patricijovi a senátorovi všetkých Rimanov, ktorý mestu vládol v rokoch 932 – 954. O jeho pôvode je známe len to, že bol rodom Rimanbenediktín, ktorý sa stal rektorom Chrámu sv. Sixta.
Hoci ho panovník obmedzil len na cirkevné úlohy, dal mu plnú podporu na rozvoj kláštorného života. Na začiatku svojho pontifikátu pozval do Ríma veľkého reformného opátaOda z Cluny, ktorý na pápežovu žiadosť uzavrel krehkú dohodu medzi Alberichom a italským kráľom Hugom, ktorý od svojho vypovedania z Ríma v roku932 vyvíjal vytrvalé úsilie, aby získal vládu nad mestom. Počas svojho pobytu v Ríme bol Odo poverený reformovaním kláštorov v meste a jeho okolí, pričom začal s komunitou priBazilike sv. Pavla. Dal prestavať aj tento kláštor pri Bazilike sv. Pavla za hradbami. Obnovil privilégiá zreštaurovaného opátstva v Subiacu (na mieste pustovne na nachádza Kláštor sv. Benedikta) a v januári v roku 938 privilégiá na obnovené opátstvo v Gorze (neďalekoMetzu).
Okolo roku 937 pápež Lev VII. poslal pálium Achaldagovi, arcibiskupovi stolice Brémy – Hambrug, a vymenovalarcibiskupa Frederika zMohuča za apoštolského vikára a legáta pre celéNemecko, pričom ho poveril jednotným programom pre prepotrebnú reformu duchovenstva všetkých stupňov a nabádal ho, aby vyhnalŽidov, ktorí sa odmietli dať pokrstiť. Dobový kronikár Flodoard z Remeša, ktorý ho v roku 936 navštívil, vyjadril svoj veľmi priaznivý dojem, ktorý naňho urobila pápežova povaha, múdrosť a osobná srdečnosť.
Odsúdil praktiky čarodejníkov a jasnovidcov a vystupoval proti poverám. Zomrel13. júla939. Je pochovaný vo vatikánskych hrobkách.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuLev VII.
|
|---|
| 1. – 4. storočie | | |
|---|
| 5. – 8. storočie | |
|---|
| 9. – 12. storočie | |
|---|
| 13. – 16. storočie | |
|---|
| 17. – 21. storočie | |
|---|
