Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat
Aeropuerto Josep Tarradellas Barcelona-El Prat
IATA: BCN ·ICAO: LEBL
Základné informácie
Typ letiskamedzinárodné civilné
PrevádzkovateľAENA
Otvorenie1918
MestoBarcelona,Španielsko
Nadmorská výška4m n. m.
Poloha41°17′49″S2°04′42″V /41,296944°S 2,078333°V /41.296944; 2.078333Súradnice:41°17′49″S2°04′42″V /41,296944°S 2,078333°V /41.296944; 2.078333
Vzletové a pristávacie dráhy
SmerDĺžkaPovrch
07L-25R3 352 mbetón
07R-25L2 660 masfalt
02-202 540 masfalt
Štatistika (2016)
Cestujúcich44 154 693
Pohybov307 864 lietadiel
aena-aeropuertos.es
Mapa
Map

Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat (špa.Aeropuerto Josep Tarradellas Barcelona-El Prat;IATA:BCN,ICAO:LEBL), zvyčajne známe akoEl Prat, sa nachádza10 km juhozápadne[1] odBarcelony, vKatalánsku,Španielsko, medzi mestami El Prat de Llobregat, Viladecans a Sant Boi.

Letisko je druhé najväčšie v Španielsku hneď poMedzinárodnom letisku Barajas v Madride a prvé, čo sa týka Katalánska a pobrežiaStredozemného mora.[2] Je to hlavné letisko pre spoločnostiVueling Airlines, a letisko, na ktoré sa upriamujúAir Europa aIberia. Letisko slúži hlavne pre domáceeurópske aseveroafrické destinácie, ale má taktiež menší počet letov aj dojuhovýchodnej Ázie,Latinskej Ameriky aSevernej Ameriky.

Letecká služba na trase Barcelona –Madrid, známa ako "Pont Aeri" (vkatalánčine) alebo "Puente Aéreo" (všpanielčine), doslova "Nebeský most", je najrušnejšia trasa na svete s najväčším počtom letových operácii (971 za týždeň) v roku 2007.[3] Cestovný plán sa zredukoval od februára 2008, kedy bola otvorená Rýchloželeznica Madrid – Barcelona, ktorá prekoná vzdialenosť za 2 hodiny 40 minút rýchlo a sa stala obľúbená.

V roku 2009 prešlo bránami letiska Barcelona 27 311 765 pasažierov,[4] čo je 9,8% pokles oproti 30 208 134 pasažierom v roku 2008.

História

[upraviť |upraviť zdroj]

Prvé barcelonské letisko, nachádzajúce sa v el Remolare, začalo fungovať v roku1916. Nemalo však dobré vyhliadky na rozšírenie v budúcnosti, a tak nové letisko v El Prate otvorili v roku1918. Prvé lietadlo, ktoré na letisku pristálo, bolo Latécoère Salmson 300, ktoré priletelo zToulouse s konečnou zastávkou vCasablance. Letisko bolo sídlom Aeroklubu Katalánsko a základňou preZeppeliny španielskeho námorníctva. Plánovaná komerčná letecká prevádzka začala v roku1927 s letom spoločnostiIberia doMadridu (na letiskoCuatros Vientos). Bola to prvá trasa spoločnosti Iberia.

V roku 1948 bola vybudovanádráha, dnes 07-25, a v tom istom roku začali prvé zaoceánske lety, a to spoločnostiPan American World Airways doNew Yorku. Medzi rokmi 1948 až 1952 bola postavená druhá dráha (dráha 16-34), kolmá na predošlú, tiež boli zriadené taxislužby a bol postavený terminál na ubytovanie pasažierov. V roku 1963 letisko dosiahlo milión prepravených pasažierov ročne. Nová riadiaca veža bola postavená v roku 1965 a terminál bol prestavaný v roku 1968 (momentálne najstaršie krídlo terminálu B).

3. augusta 1970 spoločnosťPan American World Airways slávnostne zahájila pravidelné lety medzi Barcelonou,Lisabonom aNew Yorkom, zabezpečované lietadlami typuBoeing 747SP. 4. novembra toho istého roku začala Iberia so službou "Air-shuttle" medzi Barcelonou aMadridom. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1976 bol postavený terminál špeciálne len pre potreby Iberie a jej air-shuttle a taktiež samostatný terminál pre nákladnú dopravu, ku ktorému bola pripojená tiež poštová služba a letisková dráha pre cargo. V roku 1977 presiahlo letisko 5 miliónov prepravených pasažierov za rok.

Od konca sedemdesiatych až do začiatku deväťdesiatych rokov sa rozvoj letiska, čo sa týka dopravy aj investícií zastavil až do konaniaLetných olympijských hier v Barcelone v roku1992. El Prat podstúpilo veľký rozvoj spočívajúci v modernizácii a v expanzii existujúceho terminálu (terminál B) a v konštrukcii ďalších dvoch (terminály A a C), ktorá zahŕňala aj výstavbu revolučných "jetwayov", ktoré umožňovali pasažierom priamy prístup do lietadla. Autorom tejto reformy bol architektRicardo Bofill Levi. V roku 1996 bola otvorená nová riadiaca veža, o ktorej podobu sa tiež postaral Ricardo Bofill Levi.

Kvôli silnému poklesu leteckej dopravy po roku 1999 a kríze v leteckom sektore v roku 2001 boli mnohé charterové lety zGirony aReusu odklonené na El Prat, čím pomohli letisku prekonať krízu.

Známe nehody a incidenty

[upraviť |upraviť zdroj]
  • 21. októbra 1994 nákladné lietadlo Falcon 20 muselo núdzovo pristáť na letisku po tom, ako utrpelo poruchu na pristávacích prístrojoch. Žiaden z troch členov posádky neutrpel zranenia.
  • 19. februára 1998 zomreli dvaja ľudia, veliteľ a pilot, na palube stroju spoločnosti Ibertrans, ktorý havaroval pri meste Gavá krátko po odlete z El Prat.
  • 28. júla 1998 havarovalo nákladné lietadlo nesúce noviny zMalorky blízko jedného z plotov obklopujúcich letisko. Zahynuli pri tom dvaja členovia posádky a druhý pilot.
  • V roku 2002 sa Let Bashkirian Airlines 2937, ktorý prišiel zLetiska Domodedovo vMoskve, zrazil s letom DHL 611 nad Nemeckom na ceste do Barcelony.[5]
  • 24. marca 2015 padlo nad južnou časťou francúzskych Álp (medzi obcou Barcelonnette a mestom Digne-les-Bains) lietadlo typu Airbus A320 nízkonákladovej spoločnosti Germanwings, ktoré letelo z Barcelony (letisko El Prat) do Düsseldorfu. Podľa neoficiálnych informácií zahynulo 144 pasažierov a 6 členov posádky.

El Prat dnes

[upraviť |upraviť zdroj]
Riadiaca veža
Letisko Barcelona pri pohľade z lietadla

Väčšina dopravy na barcelonskom letisku je domáca alebo európska. V tomto majú Iberia a Spanair operačnú základňu. Počet medzikontinentálnych letov je však oveľa nižší ako na ostatných európskych letiskách s rovnakým počtom prepravených pasažierov. Nedostatok medzikontinentálnych spojení bol hlavný dôvod sťažností a nátlaku zo strany úradov, akatalánskych skupín v posledných rokoch, ktoré chcú, aby sa letisko stalo centrom svetovej dopravnej distribúcie, a nie len európskej.

V posledných rokoch výrazne vzrástla prepravanízkonákladovými leteckými spoločnosťami, špeciálne potom, ako si aerolinkyVueling zriadili operačné základne na letisku. Medzi iné nízkonákladové aerolínie operujúce na letisku patríeasyJet aWizz Air.

Letisko má tri dráhy, dve súbežné, menovite 07L-25R a 07R-25L (novšia bola otvorená v roku 2004) a krížom cez ne prechádza tretia dráha 02-20. Sú tu dva terminály, T1 a T2, ktoré sú zložené z bývalých terminálov A, B a C. Tieto dva terminály majú spolu 268 check-in pultov a 64 vybavovacích brán. Operácie na letisku sú obmedzené výlučne na lety riadené prístrojmi (instrumental flights - IFR), okrem letov zdravotných služieb (VFR), havarijných situácií a potrieb vlády.

Plán na rozvoj (Plán Barcelona)[6] zahŕňa tretí terminál (autorom je znovu Ricardo Bofill) a riadiacu vežu. Dráha 07R-25L bola tiež postavená počas tohto rozšírenia. Po otvorení terminálu T1 "Sud" je letisko schopné odbaviť 55 miliónov pasažierov ročne. Rozloha letiska sa tiež v roku 2009 zväčšila z8,45 km² na15,33 km². Po ďalšej expanzii, ktorá má skončiť do roku 2012 a počas ktorej sa postaví nový satelitný terminál vzrastie kapacita letiska na 70 miliónov cestujúcich ročne.

Letisko je predmetom politickej diskusie nad spravovaním a kontrolou medzikatalánskou Generalitat a španielskou vládou, ktorá zahŕňaAENU (letiskového manažéra) a rôzne letecké spoločnosti, hlavne Iberiu a Spanair. Časť sporu tkvie v zisku, ktorý letisko vytvára a je použitý na údržbu a investície na rôznych letiskách v sieti AENA a tiež na vládne investície v iných ekonomických sektoroch.

Štatistiky

[upraviť |upraviť zdroj]
Grafické znázornenie počtu pasažierov počas rokov 1963 až 2006
Počet pasažierov
RokPasažieri%RokPasažieri%
19631 000 000-199917 421 938+7.6
19775 000 000-200019 809 567+13.8
19909 205 000-200120 745 536+4.7
19919 145 000-0.7200221 348 211+2.9
199210 196 000+11.5200322 752 667+6.6
19939 999 000-2.0200424 558 138+7.9
199410 647 285+6.5200527 152 745+10.6
199511 727 814+10.1200630 008 152+10.5
199613 434 679+14.6200732 898 249+9.6
199715 065 724+12.1200830 208 134-8.2
199816 194 805+7.3200927 311 765-9.8

Zdroj: Aeroport de Barcelona, AENA

Počet pohybov lietadiel
RokOperácie%
1999233 609-
2000255 913+9.5
2001273 119+6.3
2002271 023-0.8
2003282 021+4.1
2004291 369+3.3
2005307 798+5.6
2006327 636+6.4
2007352 501+7.6
2008321 491-8.8
2009278 965
Množstvo prepraveného nákladu
RokTony%
199988 217-
200088 269+2.4
200181 882-7.8
200275 905-7.3
200370 118-7.6
200484 985+21.2
200590 446+6.4
200693 404+3.3
200796 770+3.6
2008104 329+7.7
2009

Pozemná doprava

[upraviť |upraviť zdroj]

Letisko je prístupné pomocou prichádzajúcich vlakovRENFE na linkeRodalies Barcelona Linka 2Nord, ktorá ide zo stanice Maçanet-Massanes s hlavnými zastávkami na stanici Barcelona Sants a na celkom hlavnej stanici Passeig de Gràcia, čím je prepojená s barcelonským systémom metra. Do plánu expanzie letiska je zahrnutá aj nová železničná stanica blízko letiska, ktorá ho spojí so španielskou sieťou AVE a linkou 9 barcelonského metra.

Verejné autobusy spoločnostiTransports Metropolitans de Barcelona (TMB) na linke 46 chodia každých 25 minút z námestiaPlaça d'Espanya. Stála súkromná autobusová linka (Aerobús) z námestiaPlaça de Catalunya, stojí na Sants aPlaça d'Espanya. Taxislužba funguje pri každom termináli. Diaľnica C-32 spája letisko s mimoúrovňovou križovatkou medzi vonkajším okruhom barcelonskej autodráhy Ronda de Dalt a hlavnými autodráhami.

Parkovanie na letisku

[upraviť |upraviť zdroj]

Letisko Barcelona malo pred dobudovaním terminálu "Sud" približne 11 900 parkovacích miest, z toho 2 009 v parkovacom dome pred terminálom C, ktorý je s letiskom spojený krytým koridorom. Pred terminálom A je ďalší parkovací dom, ktorý pridáva o približne 2 600 viac miest, táto budova je momentálne rozširovaná konštrukciou dvoch nových podlaží. Zvyšné miesta sú rozmiestnené v iných vonkajších plochách, pred terminálovými a kancelárskymi budovami a pridávajú približne 7 200 miest na parkovanie. S výstavbou terminálu "Sud" sa zvýšil celkový počet miest na 23 900.

Terminál 1 „Sud“

[upraviť |upraviť zdroj]
Interiér Terminálu 1 „Sud“

Nový terminál T1 „Sud“, ktorý navrholRicardo Bofill, bol slávnostne otvorený17. júna2009. Nový terminál T1 má vnútornú plochu525 000 m² a vzletovú a pristávaciu plochu s rozlohou600 000 m².

Jeho vybavenie zahŕňa:

  • 168 check-in pultov
  • 50 miest pre lietadlá
  • 15 batožinových pásov (jeden nový pás sa vyrovná 4 pásom v starom termináli) a
  • 12 000 parkovacích miest, ktoré pribudnú k už jestvujúcim 11 900 miestam v termináli 2 (súčasné terminály A, B a C).

Predpoklad je, že letisko bude schopné odbaviť 55 miliónov pasažierov ročne a uskutoční 90 operácií za hodinu.

Rozšírenie letiska spolu s celkovou investíciou 5,1 bilióna € v budúcnosti sa bude skladať z výstavby nového satelitného terminálu a obnovy existujúcich terminálov. Osobná inžinierska fáza južného terminálu bola možná s rozpočtom 900 miliónov €.

Terminálové presuny

[upraviť |upraviť zdroj]
  • Na konci septembra sa členovia aliancieOneWorld aVuelingu presunuli z terminálu 2 do nového terminálu 1
  • Na konci roku 2009 sa členovia aliancieSkyTeam a aerolínie bez príslušnosti k aliancii uskutočňujúce medzikontinentálne lety taktiež presunuli z T2 do T1.

Aerolínie a destinácie

[upraviť |upraviť zdroj]

Pravidelné linky

[upraviť |upraviť zdroj]
SpoločnosťDestinácie
Adria AirwaysĽubľana [sezónne]
Aegean AirlinesAtény
Aer LingusBelfast-International [sezónne], Cork, Dublin
AeroflotMoskva-Šeremetievo
Aerolíneas ArgentinasBuenos Aires-Ezeiza
AeroméxicoMexiko City
Air AlgérieAlžír, Oran [končí 20. júna]
Air Arabia MarocCasablanca
airBalticRiga
Air CanadaMontreal [začína 5. júna; sezónne], Toronto [začína 4. júna; sezónne]
Air EuropaAtény [začína 4. júla], Fuerteventura [sezónne], Ibiza, Lanzarote, La Palma [sezónne], Las Palmas, Madrid, Menorca, Palma de Mallorca, Tenerife-Norte, Tenerife-Sur Reina Sofia, Tunis
Air FranceParíž-Charles de Gaulle
Air France prevádzkované dopravcomBrit AirLyon, Paríž-Orly
Air France prevádzkované dopravcomHOP!Ajaccio [začína 29. mája], Bordeaux, Nantes
Air TransatMontreal, Toronto, Vancouver [sezónne]
AlitaliaAlghero [začína 1. júna], Miláno-Linate, Rím-Fiumicino
American AirlinesNew York-JFK
Ándalus Líneas AéreasAlmería, Nador, San Sebastián
Arkia Israel AirlinesTel Aviv
Atlas BlueMarakeš, Tanger [končí 24. júna]
Austrian AirlinesViedeň
Austrian Airlines prevádzkované dopravcomTyrolean AirwaysViedeň [sezónne]
AviancaBogota
Blue AirBukurešť-Băneasa
bmibabyBirmingham [končí 7. júna], East Midlands [sezónne]
British AirwaysLondýn-City, Londýn-Heathrow
Brussels AirlinesBrusel
Bulgaria AirSofia
Cimber SterlingKodaň
City AirlineGöteborg-Landvetter
Croatia AirlinesZáhreb [sezónne]
Delta Air LinesAtlanta, New York-JFK
easyJetBelfast-International, Berlín-Schönefeld, Bristol, Doncaster/Sheffield, Dortmund, Liverpool, Londýn-Gatwick, Londýn-Luton, Londýn-Stansted, Lyon, Miláno-Malpensa, Newcastle upon Tyne, Paríž-Charles de Gaulle
easyJet SwitzerlandBazilej, Ženeva
EgyptAirKáhira, Luxor
El AlTel Aviv
FinnairHelsinki
GermanwingsKolín/Bonn, Hannover, Stuttgart
IberiaMadrid
Iberia prevádzkované dopravcomAir NostrumAlbacete, Almería, Asturias, Badajoz, Bologna, Burgos, Korfu [sezónne], León, Marseille, Murcia, Nantes, Nice, Olbia [sezónne], Pamplona, Salamanca, San Sebastián, Santander, Tanger [sezónne], Toulouse, Turín, Valencia, Valladolid
IcelandairReykjavík-Keflavík [pokračuje 26. júna; sezónne]
Iceland ExpressReykjavík-Keflavík [pokračuje 1. júna; sezónne]
Jet2.comLeeds/Bradford
Jet4youCasablanca, Nador, Tanger
KLM Royal Dutch AirlinesAmsterdam
LOT Polish AirlinesVaršava
LufthansaDüsseldorf, Frankfurt, Miláno-Malpensa, Mníchov
Lufthansa Regional prevádzkované dopravcomContact AirDüsseldorf [pokračuje 5. júna]
Lufthansa Regional prevádzkované dopravcomEurowingsDüsseldorf
Lufthansa Regional prevádzkované dopravcomLufthansa CityLineDüsseldorf
LuxairLuxemburg
MeridianaFlorencia
Norwegian Air ShuttleBergen, Kodaň, Oslo-Gardermoen, Štokholm-Arlanda
Pakistan International AirlinesChicago-O'Hare [začína 13. júna], Islamabad, Karáči, Láhaur
Qatar AirwaysDauha [začína 7. júna]
RossijaSankt Peterburg
Royal Air MarocCasablanca, Tanger [začína 28. júna]
Royal JordanianAmmán
Scandinavian AirlinesKodaň, Oslo-Gardermoen
Singapore AirlinesSingapur
Sky Work AirlinesBern
Sun d’Or International AirlinesTel Aviv
Swiss International Air LinesŽeneva, Zürich
Swiss International Air Lines prevádzkované dopravcomSwiss European Air LinesBazilej
TAP PortugalLisabon, Porto
TAROMBukurešť-Otopeni
Transavia.comAmsterdam, Rotterdam
Transavia.com DenmarkKodaň
Travel Service prevádzkované dopravcomSmart WingsPraha
TunisairTunis
Turkish AirlinesIstanbul-Atatürk
Ukraine International AirlinesKyjev-Borispol, Ľvov [začína 17. júna]
Vueling AirlinesA Coruña, Alicante, Ammán [začína 26. júna], Amsterdam, Astúria, Atény, Bilbao, Brusel, Bukurešť-Otopeni, Budapešť, Dubrovník, Edinburgh [začína 24. júna], Granada, Ibiza, Istanbul-Sabiha Gökçen [začína 24. júna], Las Palmas, Jerez de la Frontera, Lisabon, Ľubľana [začína 26. júna], Madrid, Malaga, Malta, Marakeš, Miláno-Malpensa, Menorca, Moskva-Domodedovo, Neapol, Nice [končí 23. júna], Palermo, Paríž-Orly, Pisa, Praha, Rím-Fiumicino, Santiago de Compostela, Sankt Peterburg [pokračuje 25. júna], Seville, Tenerife-Norte, Benátky-Marco Polo, Verona, Viedeň, Vigo
Wizz AirBukurešť-Băneasa, Budapešť, Kluž, Gdansk, Katovice, Praha, Sofia, Temešvár, Varšava

Nákladná doprava

[upraviť |upraviť zdroj]
SpoločnosťDestinácie
British Airways World CargoEast Midlands, Londýn-Heathrow, Londýn-Luton
CargoluxHongkong, Džidda, Luxemburg
DHL ExpressVitoria-Gasteiz
Emirates SkyCargoDubaj, Mexiko City
FedEx ExpressParíž-Charles de Gaulle
Jade Cargo InternationalBrescia, Šanghaj-Pudong, Šen-čen
TNT AirwaysLiege, Brusel
United Parcel ServiceKolín/Bonn, Valencia

Referencie

[upraviť |upraviť zdroj]
  • Zunino, Eric (November 2004) "Letisko Barcelona",Airline World, str. 40–43.
  1. EUROCONTROL basic [online]. [Cit. 2007-06-10].Dostupné online. Archivované 2007-06-10 z originálu.
  2. 2007 aircraft movments, passengers and cargo traffic
  3. OAG reveals latest industry intelligence on the busiest routes [online]. [Cit. 2009-07-24].Dostupné online. Archivované 2007-10-26 z originálu.
  4. AENA - 2009 aircraft movements, passengers and cargo traffic
  5. GALLAGHER, Paul.Jet pilot's 14 seconds dilemma before fatal crash [online]. scotsman.com, [cit. 2007-01-18].Dostupné online.
  6. Barcelona / Plan Barcelona

Externé odkazy

[upraviť |upraviť zdroj]
PortalLetecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Letisko_Josepa_Tarradellasa_Barcelona-El_Prat&oldid=7719559
Kategórie:
Skryté kategórie:

[8]ページ先頭

©2009-2026 Movatter.jp