Vonnegut bol autorom kritizujúcim spoločnosť. Ako vojak americkej armády bol svedkom hrôz vdruhej svetovej vojne a zo svojich skúseností čerpal pri písaní svojich najznámejších dielBitúnok č. 5,Matka noc,Raňajky šampiónov,Mechanický klavír,Cat's Cradle a ďalšie. Ako odporca vojny je považovaný za pacifistu, a sám seba vyhlasoval za humanistu, bol dokonca čestným predsedom Americkej asociácie humanistov. Tvorba Kurta Vonneguta významne ovplyvnila vývin vedecko-fantastickej literatúry. Preto bol autor v rokoch1960,1964 a1970 nominovaný nacenu Hugo za Najlepší román.
Kurt Vonnegut Jr. sa narodil vIndianapolise, v americkom štáteIndiana do nemecko-americkej rodiny. Jeho otec Kurt Vonnegut Sr. a taktiež aj starý otec boli poprednýmiarchitektmi, ktorí navrhli viacero známych budov v Indianapolise. V roku 1913 sa Kurt Sr. oženil s krásnou a vzdelanou Edith Lieberovou, ktorá bola dcérou bohatého pivovarníka a ako jeho jediné dieťa aj priamou dedičkou rodinného majetku. Kurt Jr. mal dvoch starších súrodencov sestru Alice a brata Bernarda. Korene Vonnegutovej rodiny siahajú doNemecka avšak v dobe kedy protinemecký postoj ovládolSpojené štáty, sa rodičia rozhodli neviesť svoje deti k nemeckej kultúre a tradíciám.Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch mala za následok, že rodina prišla o všetko bohatstvo vrátane vlastného domu. Vonnegutov otec nemal dostatok zákaziek aprohibícia spôsobila stratu majetku, ktorý mal pripadnúť Edith.[1] Kurt Sr. začal trpieť depresiami a Edith sa stala závislou na alkohole a drogách.[2]Kurt Jr. a jeho o 7 rokov starší brat Bernard boli rivalmi už od malička. Bernard bol nadaný pre matematiku a stal sa miláčikom celej rodiny, svoju popularitu dával mladšiemu Kurtovi často pocítiť. Neskôr sa stal uznávaným vedcom v oblasti klimatológie.[3]
Už počas štúdia na strednej škole začal Kurt písať pre školské noviny Shortridge Daily Echo a v písaní pokračoval aj nauniverzite Cornell kde študoval chémiu a biológiu. Pre štúdium vedy sa rozhodol pod vplyvom otca a brata Bernarda, ktorý vyštudoval chémiu naMassachusettskom technologickom inštitúte.[1] Obaja mu tým chceli zabezpečiť úspešnú kariéru ale ako sa Kurt Jr. sám neskôr priznal nebol priveľmi snaživým študentom, čas trávil najmä písaním do školských novín a nakoniec sa rozhodol odísť zo školy.[2]
V roku 1943 sa prihlásil do armády, prvý rok strávil vo výcvikovom tábore, po ktorom dostal príkaz na štúdium strojného inžinierstva na univerzitách Carniege Mellon a na univerzite vTennessee. Neskôr ho presunuli do výcvikového tábora Atterbury, neďaleko jeho rodného mesta Indianapolis.[1] Keď sa vrátil na pár dní domov, kde chcel prekvapiť rodičov naDeň matiek, našiel svoju matku mŕtvu po tom, ako spáchala samovraždu predávkovaním sa. Z jej smrti sa nikdy nedokázal úplne spamätať. Z armády ho neskôr poslali doFrancúzska, na miesto kde sa už nebojovalo ale pár dní po príchode Vonnegutovej jednotky ich zajali vojaci nemeckej armády. Kurt spolu s ďalšími takmer 15 000 vojakmi boli transportovaní doDrážďan.[3] Tu sa 13. februára 1945 stali svedkami bombardovania mesta britskou a americkou armádou, pri ktorom zahynulo približne 35 000 ľudí a väčšina mesta bola zničená.[4] Skupina zajatcov vrátane Kurta Vonneguta prežila vďaka náhode. Počas bombardovania sa nachádzali v podzemí, v pôvodnom sklade mäsa, čo im zachránilo život. Nasledujúcich šesť týždňov po nálete bol Vonnegut spolu s ostatnými zajatcami poverený odstraňovaním a pálením tiel. Tieto zážitky sa doživotne podpísali na jeho psychike.[3]
Po návrate z vojny sa Vonnegut dal na štúdium antropológie naUniversity of Chicago a oženil so svojou láskou z detstva Jane Marie Coxovou. Popri štúdiu pracoval ako policajný reportér pre Chicago City News Bureau. Na univerzite titul nezískal keď komisia ohodnotila jeho záverečnú prácu ako neprofesionálnu.[1] Kurt s Jane mali tri deti, syna Marka a dve dcéry Edith a Nannette.[5]
Zamestnal sa vo firmeGeneral Electric v oddelení pre styk s verejnosťou, popri práci sa však naďalej venoval písaniu krátkych poviedok a skúšal šťastie. Svoju prvú poviedku predal v roku 1951 kedy sa zároveň rozhodol dať výpoveď aby sa mohol naplno venovať písaniu. V roku 1958 podľahla rakovine jeho sestra Alice a v ten istý deň prišiel pri vlakovom nešťastí o život aj jej manžel Jim. Vonnegut s Jane si osvojili ich štyroch synov. Časom sa z Vonneguta stal nový literárny objav a jeho popularita stúpala s každým novým dielom. Popri písaní prednášal na Univerzite vIowe. V roku 1967 dokončil svoje najznámejšie dieloBitúnok č. 5, ktoré bolo veľmi obľúbené najmä medzi mladými ľuďmi. Jeho sláva dosiahla vrchol začiatkom 70tych rokov, kedy bol jedným z najobdivovanejších autorov. V osobnom živote ale zažíval krízové obdobie najmä dôsledkom rozpadu jeho manželstva s Jane, čo ho taktiež odcudzilo od detí.[3]
Utiahol sa na samotu, kde trpel hlbokými depresiami, ktoré ho doviedli až k pokusu o samovraždu v roku1984.[6] Vonnegut bol zarytým odporcom vojny, dokonca vyhlasoval, že jeho náboženstvom jehumanizmus.[7] Pochádzal z rodiny ateistov a svoje názory na náboženstvá si vytvoril sám na základe svojich skúseností. Napriek ateizmu priznáva, že byť súčasťou organizovaného náboženstva môže viesť ku šťastiu z toho dôvodu, že ľudské bytosti majú potrebu niekam patriť, byť súčasťou spoločenstva v dnešnom osamelom svete.[8] Zomrel v roku2007 na následky zranenia hlavy po páde zo schodov. Zanechal po sebe svoju druhú ženu Jill Krementzovú a adoptívnu dcéru Lilly.[9]
Jeho prvý románMechanický klavír bol vydaný v roku1952. V románe zobrazuje fiktívne mesto Ilium, ktoré je rozdelené medzi odborníkov, dôležitých ľudí a utláčaných ľudí, ktorí žijú na druhej strane rieky. Dej románu sa odohráva v nešpecifikovanom období ale nie vzdialeného od súčasnosti. Hlavná postava Paul Proteus je znechutený povinnosťami vedúceho prác v Ilium, žije vo svete ovládanom superpočítačom. Nič ho nerobí šťastným. Paul protestuje proti automatizácii moderného sveta a musí čeliť rozhodnutiu či sa prispôsobí alebo sa odcudzí.[10] Román predstavuje svet budúcnosti, v ktorom počítače a ďalšie vedecké stroje nahradili ľudí, ktorí sú úplne zbytoční. Postavy vedú nudné a nešťastné životy, začínajú sa búriť a ničiť stroje čoskoro si ale uvedomia, že už nie sú schopní prežiť bez nich.[11]
Jeho ďalší románThe Sirens of Titan (1959) je vedecko-fantastický a predstavuje dejiny ľudstva ako mimozemskú nehodu, a zaoberá sa myšlienkami slobodnej vôle. Román je únikom od vážnej prózy, a preto je plný laserových zbraní, vesmírnych psov a armád robotov zla.[11]
V roku 1961 bolo vydané jeho ďalšie dieloMatka noc. Je to experimentálny špionážny román, autor pokračuje v odklonení od vážnej prózy, podobne ako v prípadeThe Sirens of Titan. V diele po prvýkrát použil teraz už typický štýl krátkych viet, niekedy len jedno slovo ako vetu.[11]
VCat's Cradle (1963) Vonnegut zosmiešňuje náboženstvo aj vedu, ktoré sú podľa neho zneužité ľuďmi na získanie moci, ktorá vedie k chaosu medzi tým čo je skutočné a čo je klam, sebeckosť ľudí spôsobí koniec sveta.[10]Cat's Cradle aThe Sirens of Titan uviedli do literatúry vedecko-fantastický žáner ako žáner, ktorý sa môže zaoberať vážnymi spoločenskými problémami.[12]
God Bless You, Mr. Rosewater (1965) je moderná satira americkej spoločnosti, ktorá rozpráva príbeh milionára, ktorý sa rozhodol spasiť svet rozdávaním štedrých almužien. Jeho rodina sa s tým však nedokáže zmieriť, a tak si najme psychiatra, ktorý ho má prehlásiť za šialenca a ako šialenec je nebezpečný spoločnosti.[13] Vonnegutov tragikomický pohľad na Ameriku je, že krajina trpí kvôli rozpadu a plytvaniu a hlúposti.[14]
Najdôležitejším románom Kurta Vonneguta jeBitúnok č. 5 (1969), ktorý mal silný vplyv na americkú beletriu v sedemdesiatych rokoch. Je to postmodernistický protivojnový román. Bill Pilgrim je autobiografickou postavou, v románe zobrazuje skúsenosti z bombardovania v Drážďanoch.[11]
Medzi ďalšie Vonnegutove romány patriaRaňajky šampiónov (1973), kde stvárnil svoje alter ego, spisovateľa vedecko-fantastickej literatúry, ktorého inšpirácia je nevyčerpateľná.[15]
Slapstick (1976), ide o autobiografický príbeh starého kráľa Manthattanu a posledného prezidenta USA. Po tom, ako sa mocnosti sveta rozpadli po vypuknutí pandémie a občianskej vojny, sa presťahoval zBieleho domu do New Yorku a začal písať svoje pamäti[16]
Jailbird, bol vydaný v roku 1979 a sústredí sa na hlavnú postavu, Waltera Starbucna, ktorý je po rokoch prepustený z väzenia a snaží sa zmeniť svoj život.[17]
Ostré očko (1982) hovorí o človeku, ktorý v detstve omylom zastrelil tehotnú ženu. Táto udalosť ho prenasleduje celý život.[18] Diela sú autobiografické ale bez hlbšej historickej váhy jeho predošlých diel.[10] Autor sa odvracia od experimentálnych prvkov, stále používa čierny humor ale je jemnejší a menej bolestivý.[11]
V románeGalapágy (1985) autor naznačuje, že človek je príliš pomätený na to, aby sa dal zachrániť z jeho vlastnej záhuby a zvieratá vedú šťastnejší život[14], silnejúci pesimistický tón jeho prózy, ktorý je sotva zmiernený čiernym humorom je znázornený práve v románe Galapágy.[10]
Bluebeard bol vydaný v roku 1987, v tomto románe vedľajšia postava z predchádzajúceho diela sa objavuje v tomto románe.[14]
Hocus Pocus zobrazuje príbeh človeka, s ktorým sa osud kruto hrá, vyšiel v roku 1990. Autor je verný experimentálnemu štýlu písania, príbeh rozčleňuje do krátkych útržkov.[19] Jeho zdanlivo naivná literárna tvorba je žiadaná medzi čitateľmi, a pritom spĺňa dômyselnú úlohu, ktorou je podávať jeho trpký odkaz viac odľahčene.[14]
Jeho posledným románom mal byťČasotrasenie vydaný v roku 1997, postavy sú nútené prežiť posledné roky života bez toho, aby mohli niečo zmeniť, aby dospeli do bodu keď vesmír obnoví pôsobenie slobodnej vôle[20], napriek tomu mu v roku 1999 vyšla knihaGod Bless You, Dr. Kevorkian[10], autor vedie rozhovory sIsaacom Newtnom,Williamom Shakespearom, a mnohými ďalšími. Témy, ktorými sa zaoberajú sú napríklad posmrtný život,genocída a ďalšie.[21]
Krátke poviedky sú v zbierkeCanary in a Cat House,Welcome to the Monkey House (1968) a tiežBagombo Snuff Box (1999), obsahuje 23 poviedok, ktoré sa ešte knižne neobjavili, ďalejLook at the Birdie (2009),While Mortals Sleep (2011) aSucker´s Portfolio v roku 2013.
Vonnegut vydal aj hruHappy Birthday, Wanda June v roku 1971, a televíznu hruBetween Time and Timbuktu: Or, Prometheus-5, a Space Fantasy v roku 1972.
Taktiež vydal aj zbierky esejíWampeters, Forma and Grandfalloons: Options v roku 1974,Palm Sunday: An Autobiographical Collage of the 1982 vydanú v roku 1991, a tiežFates Worse than Death v 1991.[10] Medzi jeho najnovšie zbierky patríA Man Without a Country (2005) aArmageddon in Retrospect v roku 2008.[5]
1234Sumner, D. Gregory. 2011. Unstuck In Time, A Journey through Kurt Vonnegut´s Life and Novels. New York: Seven Stories Press. eISBN978-1-60980-360-5
123456Anderson et al. 2008. Encyclopedia of American Literatue 1607 – To the Present. 2 nd ed. pg.1137 New York: Infobase Publishing.ISBN 978-1-4381-0992-3
12345High, P. 2000. An Outline of American Literature.pg.198-200 New York: Longman Inc.ISBN 0-582-74502-0
↑Stringer, J., and J. Sutherland. 1996. The Oxford Companion to Twentieth-Centruy Literare in English. pg.692-693New York: Oxford University Press.ISBN 0-19-212271-1
Allen, Rodney William(ed).1988. Conversation with Kurt Vonnegut. USA: University Press of Mississippi.ISBN 0-87805-358-1
Anderson et al. 2008. Encyclopedia of American Literatue 1607 – To the Present. 2 nd ed. New York: Infobase Publishing.ISBN 978-1-4381-0992-3
High, P. 2000. An Outline of American Literature. New York: Longman Inc.ISBN 0-582-74502-0
Stringer, J., and J. Sutherland. 1996. The Oxford Companion to Twentieth-Centruy Literare in English. New York: Oxford University Press.ISBN 0-19-212271-1
Wagner, Hans P. 2010. A History of British, Irish and American Literature. 2 nd edn. Berlin: Wissenschaflicher Verlag Tier.ISBN 978-3884764107
.jpg)
