Termínkopti[p 3] (s malým k-) dnes v slovenčine označuje skôr[15] príslušníkov niektorej z koptských cirkví (Koptská staroorientálna cirkev[p 4] aKoptská katolícka cirkev, prípadneprotestantov, ktorí sa identifikujú s egyptským prostredím[21]:1). Kresťanský element zohrával už v stredoveku dôležitý identifikačný prvok Koptov a vzhľadom na etnické splynutie Koptov s Arabmi, so sebou pojmy úzko súvisia, keďže „kopti“ boli zvyškami nepomoslimčených „Koptov“.[9] Medzi termínmi sa v rámci slovenskej literatúry nie vždy striktne rozlišuje, resp. podobne ako v zahraničnej literatúre splývajú. Pozri aj kapitoluNiektoré názory na Koptov.
Dnes tvoria približne 10 – 14%[6] obyvateľovEgypta, hoci presné odhady sa v jednotlivých prameňoch líšia[9][22], podľa oficiálnych sčítaní od 6 mil. (1990)[23], 4 mil. (1993)[8] po 4,4 mil. (2007)[5]. Koptské cirkevné autority hovoria (2003) o 9 miliónoch Koptov v Egypte[24], resp. podľa iných koptských odhadov 10 do 14,5 mil (2010).[5] PodľaVeľkej ruskej encyklopédie (2010):„Najpravdepodobnejší odhad je 7,5 – 8,5 milióna ľudí.“[5] Celkový počet Koptov vo svete sa odhaduje na 12 až 20 miliónov (2015).[1] Veľkédiaspóry sa nachádzajú napríklad vUSA,Austrálii,Veľkej Británii čiKanade.[5][6]
Ako potomkoviastarovekých Egypťanov boli Kopti Grékmi nazývaní:Aigyptioi (sg. Άίγυπτος – Aigyptos). Varabskom jazyku sa pojem zmenil naal-kipt (iný prepis:al-qibṭ; niekedy ajal-kubt,al-qubt[22][25][6]), ktorý prešiel do západných jazykov v podobeKopt/kopt.[9][21][17] Latinčina pozná tvaryCopti,Cophti aCoptitae.[26] Výraz mal pôvodne najmä geografický a etnický charakter, až neskôr sa k nemu pridal charakter náboženský, ktorý bol zvýraznený po moslimskej invázii v7. storočí. Menej častá teória odvodzuje termín od mestaKoptos[22] (dnesKift,Qift) vHornom Egypte. V minulosti však mesto nepatrilo k významným centrám koptskej činnosti.[10]
anonymný autor,Stretnutie svätých pustovníkovAntona aPavla, koptská ikona, niekedy pred20. storočím
Kopti sú potomkovia starovekýchEgypťanov, ktorí hovorili dialektmi neskorého egyptského jazyka známeho akokoptčina.[6] Okrem toho rozprávala väčšina Koptov tiež pogrécky, v dôsledku čoho možno starovekú koptskú spoločnosť označiť ako bilingválnu.[27][17] Egyptská cirkev, ktorej členmi početní Kopti boli, tiež používala v ranom období skôr gréčtinu.[13] Kresťanstvo bolo do Egypta prinesené už v prvom storočí, hoci väčšinu v rámci vierovyznania Egypťanov získavalo len postupne. Prvým biskupom vAlexandrii mal byť podľa tradícieKristov učeník, apoštolMarek. Z dôvodu apoštolskej tradície saAlexandria stala sídlompatriarchu a v rámci koncepciepentarchie jej pôvodne patrilo druhé miesto po Ríme. Miestni patriarchovia tiež ako prví užívali titulpápež (dnes sa používa pojemkoptský pápež).[6][9] Veľký význam pre kresťanské spoločenstvo mal egyptskýpúštny asketizmus. Medzi Koptov sa radia viaceré osobnosti mníšskeho života ako svätýPachomios,Antonios,Šenuda (Šenúda, Šenúta) čiMakarios. Koptom mal byť tiež svätý veľkomučeníkMénas.
V 4. a 5. storočí zohrali koptskí kresťania (alexandrijská škola) významnú úlohu vchristologických sporoch. Medzi Koptov sa radia cirkevné osobnosti akoAtanáz Alexandrijský čiCyril Alexandrijský.[6][17] V teológii sa Kopti postavili predovšetkým na stranu verbálnehomonofyzitizmu dnes nazývaného ajmiafyzitizmus. Väčšia časť z nich odmietla záveryChalcedónskeho koncilu (451), v dôsledku čoho vznikla v Cirkvischizma medzichalcedónskou ortodoxiou (melkiti/melchiti) aKoptskou ortodoxnou cirkvou v spoločenstve s ďalšími orientálnymi cirkvami (sýrski jakobiti, Arméni). Príčiny náboženských rozdielov teológovia a historici často hľadajú v spoločenských a jazykových rozdieloch gréckeho a latinského sveta (chalcedónske kresťanstvo) a orientálneho sveta Egypta, Sýrie či Perzie. V dôsledku tejto krízy identity Egypt ľahšie prijal nadvládu moslimských Arabov, v ktorých videl menších odporcov ich chápania kresťanstva i ich kultúry (pozri ajnáboženstvo v Byzantskej ríši). Po dobytí EgyptaArabmi v 7. storočí preto Kopti postupne prestali používať gréčtinu a naopak začali postupne preberaťarabčinu.[9] Koptkou bola aj Mohamedova žena Mária, ktorá Mohamedovi porodila krátko žijúceho syna Ibrahima.[22] Egypťania, ktorí konvertovali naislam, už neboli vnímaní ako Kopti, no arabské prostredie k menám konvertitov často pridávalo druhovú prezývku „al-Kibtí“[11].
Hoci Arabi podporovali konverziu Koptov naislam, do vnútorných záležitostí Koptov zasahovali len zriedkavo. Museli však platiť zvláštnu náboženskú daň (džizja), ktorá bola účinným prostriedkom mäkkého nátlaku konverzie chudobných farmárov, ktorí platili aj všeobecnú daň (charaj).[28] Práve pre zhoršujúcu sa situáciu Kopti viackrát proti moslimom povstali v rámcibašmúrskych vzbúr (posledná v rokoch 829 – 830)[6][28]. V ranej ére arabskej nadvlády nad Egyptom sa koptčina používala vo verejnej správe.[22]
Mierové spolunažívanie svedčalo postupnejasimilácii, ktorá nabrala na sile najmä počas vládyFátimovcov, keď s výnimkou vládyal-Hákima žili Kopti v mieri. Počas panovania arabských panovníkov zohrávali Kopti významnú úlohu v moslimskej administratíve a obchode.[9][28] Na druhú stranu niektorí moslimskí vládcovia Koptov do určitej miery aj prenasledovali. Napríklad sultánSaladin prepustil Koptov z úradov, zakázal im jazdiť na koňoch a nariadil nosiť výrazné oblečenie. Pod zámienkou, že by mohli miesto opevniť križiaci, nechal zbúrať Katedrálu svätého Mareka vAlexandrii. Situácia Koptov sa zhoršila aj za vládymamlúkov aOsmanov.[21]:5 Skupina povstaní bola potlačená a vzbura v roku 1354 vyústila v hromadnej konverzii na islam.[22] Keďže postupne stále menej Koptov rozumelo starej koptčine, prijala Koptská cirkev najneskôr v 14. storočíarabčinu akocirkevný jazyk.Koptčina sa v obmedzenom rozsahu (niektoré knihy či časti liturgie) používa dodnes.[9]
Butrus Butrus-Gálí (*1922 – † 2016), egyptský diplomat a politik, šiesty generálny tajomník OSN
Situácia Koptov sa výrazne zlepšila v 19. storočí spolu s modernizáciou Egypta. V roku 1855 bola zrušená náboženská daň (džizja). V modernom období tiež zosilnel vplyv koptských pápežov. Významným reformátorom bol pápežCyril IV.[21]:6 V roku 1910 bol egyptský premiér koptského pôvoduButros Gháli zavraždený moslimským partizánom z nacionalistickej strany a zločin viedol k vážnym stretom medzi Koptmi a moslimami. Národnú jednotu obnovila až revolúcia v roku 1919, obe skupiny tiež spolupracovali v rámci národnostne orientovanej stranyWafd (Vafd).[6][21]:6 Nové odvážnejšie politické smerovanie Koptskej cirkvi však najmä za patriarchátuŠenudu III. vyvolalo spory s moslimskou egyptskou vládou a patriarcha bol tiež na čas vyhnaný. Viacerí Kopti patria k bohatým vlastníkom pôdy v Egypte, hoci niektoré reformyDžamála Násira koptskú komunitu výrazne zasiahli a viedli k vlne emigrácie.[9] Zároveň v 20. storočí Kopti vystavali viaceré chrámy a kláštory. Rozvíjalo sa tiež ekumenické hnutie s katolíkmi. Kopti dodnes zohrávajú významnú úlohu v Egypte a väčšia diaspóra Koptov žije vSevernej Amerike, ale aj vAustrálii,Francúzsku,Taliansku čiVeľkej Británii.[17] V 20. storočí vzniklo tiež nacionalistické hnutie, ktoré považuje Koptov za samotný národ a ktoré vytvorilo viacero projektovnárodného sebaurčenia. Mnohí Kopti sa však pri zachovaní kresťanskej viery stotožňujú s identitou egyptského národa.[11]
Od 7. storočia sú Kopti prevažnekresťanmi, väčšina dnes patrí k staroorientálnej Koptskej cirkvi, 165 – 275 tisíc ľudí je katolíkmi a približne 300 tisíc[5] Koptov patrí k protestantskej denominácii. Vmanželstve zachovávajúmonogamiu, pričomrozviazanie manželstva je v Koptskej cirkvi prípustné iba v prípadecudzoložstva. Manželské zväzky uzatvárajú Kopti prevažne medzi sebou, čo podľa J. Shoupa naznačuje,„že sa považujú za skutočných potomkov starých Egypťanov“[22] Inou príčinou môže byť (v Koptskej cirkvi, podobne ako aj v mnohých iných kresťanských cirkvách) obťažnosť uzatvoreniakánonického manželstva s nekresťanom.[1] Praktizujúobriezku u chlapcov a dievčat. Na pravú ruku si veľká časť Koptov necháva vytetovaťkríž.[5][22] V minulosti bolo zvykom aj tetovanie dátumu vykonania púte doJeruzalema. Na vidieku existuje medzi-konfexná prax navštevovania moslimských svätýň a naopak moslimovia navštevujú niekedy chrámy Koptov.[22]
Dodnes sa zachoval staroegyptský sviatokŠam al-Násim (arab. dosl. „čuchanie vánku“), ktorý prezentuje vítanie jari a zvyčajne pripadá na pondelok koptskejVeľkej noci. V Egypte je štátnym sviatkom, ktorý oslavujú kresťania aj moslimovia.[22] Od roku 2002 sú v Egypte štátnym sviatkom tiež koptskéVianoce (7. január).[22]Koptský kalendár sa chronologicky začína v roku 284 (začiatok vlády rímskeho cisáraDiokleciána), pričom súčasný letopočet sa označuje skratkou AM (Anno Martyrum – „éra mučeníkov“).[5][6] Terminologicky si zachováva staroegyptský ráz. KoptskýNový rok sa začína 11. septembra.[5] Od Arabov sa odlišujú napríklad menami.[5]
V Egypte, kde Kopti prevažne žijú, sú plnoprávnymi občanmi, no podliehajú niekoľkým ústavným obmedzeniam. Prezidentom republiky musí byť napríklad výlučnemoslim. Do roku 2005 existovali obmedzenia týkajúce sa výstavby a oprávkostolov akláštorov, ktoré si vyžadovali súhlasprezidenta.[22]
Hoci sú súčasné vzťahy medzi Koptmi a moslimami prevažne pozitívne, časť Koptov sa obáva nárastumoslimského fundamentalizmu. Aj v 21. storočí sa tiež objavilo niekoľko útokov na koptskú menšinu.[6][22]
Vo svetskom prostredí sakoptčina používala v byzantskej i arabskej štátnej administratíve. Okrem toho vzniklo v koptčine niekoľko lekárskych, alchymistických, astrologických či cestopisných diel.[13] Príkladom historiografického diela súDejiny alexandrijských patriarchov. V 13. storočí boli vytvárané arabsko-koptské slovníky, ktoré autori prikladali k svojim dielam.[13] Po dobytí Egypta Arabmi sa koptčina naďalej používala ako jazykteológie, no postupne bola zatláčaná do úzadiaarabčinou, až bola z veľkej časti nahradená v 11. storočí, resp. 14. storočí.[27][12][13] Koptská literatúra mala vplyv naarabskú kresťanskú literatúru aetiópsku literatúru.[13]
K. A. Pančenko (2015; slovenský preklad):„[...]Neskorší historici preniesli etno-konfesionálny význam termínu do obdobia neskorej antiky a aplikovali ho na domorodé obyvateľstvo Egypta a jeho kultúru 3. až 7. storočia. Takéto používanie slova nie je celkom adekvátne historickým skutočnostiam a vytvára mnoho vedeckých a terminologických problémov[...] Stotožnenie Koptov s egyptskými kresťanmi zakrýva skutočnosť, že kresťanstvo sa stalo náboženstvom väčšiny Egypťanov najskôr v 5. storočí. V rovnakej dobe, pohania a kresťania údolia Nílu 3. až 5. storočia predstavovali sociálne homogénnu masu, ktorá mala mnoho spoločných kultúrnych a každodenných tradícií. Okrem toho kontrast medzi mestským grécky hovoriacim chalcedónskym obyvateľstvom byzantského Egypta a vidieckym koptským, prevažne monofyzitským [pozn. dnes sa hovorieva skôr omiafyzitizme]obyvateľstvom, príliš zjednodušuje etno-kultúrny obraz tejto éry. Prvými vodcami monofyzitskej strany boli Gréci a medzi Egypťanmi bolo mnoho prívržencov chalcedónskeho kresťanstva. Napriek tomu sa etnonymum Kopti nevzťahovalo na melchitov, členov alexandrijskej pravoslávnej cirkvi, dokonca ani na tých z nich, ktorí boli miestneho pôvodu a v stredoveku hovorili arabsky. Je charakteristické, že alexandrijský patriarcha, 10. storočie Eutychius (Saíd ibn Bitrík) vo svojej kronike používa slovo „kopti“ niekedy ako etnonymum, pričom spomína Koptov spolu s ďalšími Afričanmi medzi národmi, ktoré sú potomkami Cháma, potom ako označenie monofyzitskej etno-konfesionálnej komunity, ktorú pri opise Arabov stavia proti pravoslávnym „Rúmom“ (Rimanom [pozn.Byzantíncom]) [...]Samotní Kopti sa v stredoveku nevnímali ako uzavretá etnická cirkev. Ich vnímanie seba samých určovali náboženské, nie etnické kategórie. Najčastejšie sebaoznačenie stredovekých Koptov bolo ‘kresťan’. Ak bolo potrebné zdôrazniť odlišnosť od melchitov (Rimanov), nazývali sa kopti pravoslávnymi[...] V oficiálnych dokumentoch koptského alexandrijského patriarchátu 12. storočia existujú aj varianty koptských sebapomenovaní ako ‘jakobitská komunita’, ‘pravoslávna/kresťanská cirkev’, ‘egyptskí jakobiti’ [pozn. termínjakobiti je dnes vlastný najmäsýrskej cirkvi]. Používalo sa aj samotné meno ‘Kopti’, napríklad v cirkevných kánonoch 30. rokov 13. storočia[...]“[11]
J. M. Lasser (2011; slovenský preklad):„Slovo Kopt pochádza zo skomoleniny gréckeho výrazu pre‚Egypťana’ (Aigyptos), ktorý označoval (najskôr pejoratívne) rodáka z vnútrozemia mimo grécky hovoriacich prímorských miest. Toto slovo so sebou v ranej byzantskej dobe prinieslo vlnu nesúhlasu a táto aura predsudkov pretrvávala dlho do novoveku, pričom teologickí historici pravidelne predpokladali (bez toho, aby sa pozreli na dôkazy), že koptské kresťanstvo muselo byť nevzdelané, roľnícke a teda nenáročné. Práve koloniálna slepota medzi eurocentrickými komentátormi je príčinou neskorého objavenia sa skutočného významu koptskej teológie[...]“[32]
Gawdat Gabra (2009; slovenský preklad): „Hoci Kopti nikdy nevládli Egyptu, prispeli a dodnes stále prispievajú všetkým aspektom egyptskej kultúry, takže sa dá povedať, že ich história pokračuje až do súčasnosti.“[21]:1 – 2
Leslie S. B. MacCoull (1991; slovenský preklad):„Termín Kopti je v skutočnosti pre byzantské obdobie anachronizmus, ale slúži ako označenie tých, ktorí používali koptčinu ako hlavný jazyk (alebo bilingválne spolu s gréčtinou) a ako hlavný nástroj kultúry, myslenia a teológie. Nálepka Kopt nenesie automaticky konfesnú alebo triednu konotáciu. Kopt nebol nevyhnutné roľník, Hornoegypťan (ako opozitum Alexandrijcom) alebo monofyzita; Atanáz a Cyril z Alexandrie boli Koptami rovnako, ako Pachomios alebo Šenuda.“[17]
Pierre Du Bourguet (1991; slovenský preklad):„Zadefinovanie slova ‚Kopt’ nie je jednoduchá záležitosť. Pod ‚dáždnikom koptstva’ sa spojili neodôvodnené aplikácie termínu v mnohých okolnostiach, čo viedlo k prekvapujúcej zmesi konotácií. Preto sa stáva nevyhnutná definícia, ktorá zohľadňuje faktické používanie pojmu alebo prijateľné konvenčné používanie [...]Slovo ‚Kopt’ vo význame ‚egyptský kresťan’ sa nedá zosúladiť s charakteristikou moderných historikov, ktorí ním v časovom období od tretieho storočia do polovice siedmeho storočia označujú všetkých Egypťanov a nie len tých, ktorí boli kresťania. Táto námietka je o to vierohodnejšia, keď uvážime, že Egypťania sa v 3. storočí o nič viac ako ľudia inde, neprebudil všetci v kresťanstve. Naopak, kresťanstvo až do polovice 5. storočia netvorilo v Egypte väčšinové vierovyznanie. Väčšina populácie vyznávala egyptské pohanstvo a ich vplyv neustúpil naraz. A predsa nemožno týchto pohanských Egypťanov úplne oddeliť od kresťanských Egypťanov. Všetci totiž mali spoločné svoje sociálne postavenie, dane a iné povinnosti, jazyk, a pre niektorých aj magickú či gnostickú literatúru. Pridelenie označenia ‚Kopt’ tejto zmiešanej spoločnosti je extrémne zložité. Pod rúškom zjednodušenia (preto) vznikol len zmätok [... ; pozn. ďalej opisuje členenie koptov ako kresťanov, pozri úvod]Zmätok ďalej pridáva aj vyznávanie agnosticizmu niektorými súčasnými Koptmi, čo bez vysvetlenia odstraňuje náboženskú hodnotu zo slova, ktoré si vyvinulo etnicko-náboženský význam“[10]
anonymný autor,Koptská rodina 19. storočia, obrázok z neznámej nemeckej knihy,1890
Medzi staršie opisy, ktoré dokresľujú historické (prekonané či dobe poplatné a ideologicky podfarbené) vnímanie Koptov patria napríklad:
heslo „Koptové“ vMasarykovom slovníku náučnom (1929), v slovenskom preklade:„Kopti [sú] kresťanskí potomci starovekých Egypťanov v údolí Nílu, hlavne medziAsjútom aIsná. Asi 3/4 miliónov hláv. Bránili svoje monofyzitské kresťanstvo proti mohamedánskym Arabom, od ktorých boli preto utlačovaní. Zachovali si (až na jazyk, [...]) pomerne dobre, zvlášť v mestách staroegyptský typ: nízke a široké čelo, kučeravý čierny vlas, ostrý a priamy nos, veľké tmavé oči. Duchovní dodnes nosia tmavý turban. Žijú hlavne v mestách ako obchodníci a úradníci, kým roľnícki [Kopti] sa silne zmiešali s mohamedánskymifeláhmi. Preživší mnohého zlého, nenávidia všetkých ostatných, aj iných kresťanov, hlavne však mohamedánov. Hlavou Koptskej cirkvi je alexandrijský patriarcha v Káhire.“[33]
časť hesla „Koptové“ vOttovom náučnom slovníku (1899), v slovenskom preklade:„[...]Bývajú väčšinou v dedinách, najsilnejšie zastúpení sú voFajjúme. Zachovali [si] vcelku ten národný typus, aký vykazujú moderní Egypťania celkovo. Postavy sú stredné, pleť žltavá až temne hnedá, čiernych iskrivých očí, pravidelného rovného nosu zaguľateného na špičke, mäsitých pier. Sú plachej, zachmúrenej povahy. So ziskuchtivosťou súvisia iné nepekné vlastnosti, ako podlízavosť a pochlebovačnosť, na druhej strane podvodnosť a vierolomnosť. K podriadeným sú panovační a pyšní. Vojenskej služby sú pozbavení za daň z hlavy, konajú podriadené práce kancelárske, ako pisári, účtovníci a podobne. Inak pestujú na vidieku orbu, v mestách remeslá a obchod. Vynikajúci nadaním. Ženy chodia ako moslimky, obyčajne v čiernom. Aj muži nosia v mestách turban tmavej farby. Záľubou je vypaľovať si modré znamenie kríža na rameno.“[26]
časť hesla „Kopty“ vEnciklopedičeskij slovar Brokgauza i Jefrona (1895), v slovenskom preklade:„[...]Moderní K[opti] si vo všeobecnosti zachovali vzhľad svojich staroegyptských predkov - tmavú (hoci o niečo svetlejšiu ako u mohamedánov) farbu pleti, čierne lesklé oči, hrubé pery a mierne kučeravé vlasy. Na ruke zvyčajne nosia vytetovaný modrý kríž. Reštriktívne zákony týkajúce sa obliekania sa teraz nedodržiavajú, hoci odveký zvyk ešte nebol odstránený; ženy nosia závoj. K[opti] sa vyznačujú veľkými schopnosťami, ale tisícročný útlak mal na ich charakter demoralizujúci vplyv, hoci historky o ich nestriedmosti, prefíkanosti, chamtivosti a náboženskom úpadku Západ značne zveličuje, aby ospravedlnil propagandu. Ako správni Egypťania sa K[opti] vyznačovali zvláštnym byrokratickým talentom a neustále, dokonca aj za Arabov - napriek častým pokusom zbaviť sa ich služieb - boli oceňovaní ako sekretári a úradníci vôbec; v súčasnosti zapĺňajú všetky úrady. Mnohí sa venujú poľnohospodárstvu, remeslám, obchodu a dosahujú významný materiálny blahobyt[...]“[34]
↑V literatúre sa možno stretnúť s rôznymi dátumami, do kedy sa koptčina používala. PodľaThe Oxford Dictionary of Byzantium bola už v 11. storočí vymierajúcim jazykom.[12] Podľa Myszora pretrvávali kresťanské diela v koptčine do 14. storočia, keď boli plne nahradené obsahom v arabčine.[13]Encyklopédia jazykovedy hovorí o koptčine ako o živom jazyku do 16. storočia.[14] Ottova encyklopédia hovorí až o 17. storočí.[15]The Coptic Encyclopedia spomína viaceré ojedinelé zmienky o používaní koptčiny až do prelomu 19. a 20. storočia[16]
↑Množné číslo, mužský príslušník jekopt, ženakoptka, termín kopt tiež skôr v minulosti označoval znečistený uhlík ( sadzu)[19]
↑Až do 20. storočia bola jej súčasťou ajEtiópska ortodoxná cirkev, ktorá však vykazovala jazykovú a kultúrnu autonómiu. Termín koptská sa preto v niektorých situáciách spája aj s ňou.[20] či dokonca s kresťanmi v Arménsku a Sýrii.[10]
↑abcdCopt. In: Encyclopedia of Stateless Nations. Ed. James B. Minahan. Second Edition Santa Barbara : Greenwood, 2016.ISBN978-1-61069-953-2. S. 107 – 108.
↑abcdefghMYSZOR, W. KOPTSKÁ PATRISTICKÁ LITERATURA. In: STAROWIEYSKI, Marek.Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.)ISBN978-80-7465-021-5. S. 182 – 191.
↑abKopti. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006.ISBN8096915932. S. 654.
↑ISHAQ, Emile Maher. COPTIC LANGUAGE, SPOKEN. In: The Coptic Encyclopedia. Ed. Aziz S. Atiya. Vol. 2. New York : Macmillan Publishing Company, 1991.ISBN0-02-897025-X. S. 604 – 607.
↑COPT. In: GABRA, Gawdat.The A to Z of the Coptic Church. Lanham et al. : The Scarecrow Press, 2009.ISBN978-0-8108-6894-6. S. 69 – 70.
↑abcdefGABRA, Gawdat.The A to Z of the Coptic Church. Lanham et al. : The Scarecrow Press, 2009.ISBN978-0-8108-6894-6.
↑abcdefghijklmSHOUP, John A.Ethnic Groups of Africa and the Middle East: An Encyclopedia. Santa Barbara [et al.] : ABC-CLIO, 2011.ISBN978-1-59884-363-7. S. 75 – 77.
↑COPTS. In: Historical Dictionary of Egypt. Ed. Arthur Goldschmidt Jr.; Robert Johnston. Third Edition Lanham : The Scarecrow Press, 2003. (African Historical Dictionaries; zv. 89.)ISBN0-8108-4856-2. S. 113.
↑abcATIYA, A. S. COPTS AND COPTIC CHURCH. In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Vol. 3. CABALA – CRIMEA. New York :Charles Scribner's Sons, 1983.ISBN0-684-17023-X. S. 593 – 595.
↑abckoptické umenie In:Pyramída 66. 1976, roč. VI, s. 2087 – 2088
↑abcdkoptské výtvarné umenie. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006.ISBN8096915932. S. 654.
↑LASSER, J. M. Coptic Orthodoxy. In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity. Ed. John Anthony McGuckin. Malden, MA : Blackwell Publishing Ltd., 2011.ISBN978-1-405-18539-4. S. 146 – 159.
↑Koptové. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí. Sv. 4. Ko – M. Praha : Československý kompas, 1929. S. 92 – 93.
.jpeg)
