Konfucius, včínštineKchung Fu-c’ (čín.孔夫子pchin-jin:Kǒng Fūzǐ) alebo lenKchung-c’ (čín.孔子pchin-jin:Kǒngzǐ); (552/551 pred Kr., priČou v štáteLu na území dnešnej provincieŠan-tung -479 pred Kr.,Čchüfu) bol najslávnejší mysliteľ, politik, štátnik a sociálny filozofČíny, ktorého učenie afilozofia hlboko ovplyvnili život a myslenieVýchodnej Ázie.
Narodil sa priČou v štáteLu na území dnešnej provincieŠan-tung. Jeho morálnafilozofia bola obklopená náboženskou úctou. Kládla dôraz na morálku osobnosti i vlády, korektnosť v medziľudských vzťahoch, úprimnosť a spravodlivosť. Tieto hodnoty získali v Číne prevahu nadlegalizmom ataoizmom počas dynastieChan. V nadväznosti na Konfuciovo učenie sa rozvíjakonfucianizmus. V Európe ho predstaviljezuitaMatteo Ricci, ktorý ako prvý romanizoval filozofovo meno na „Konfucius“.
- Majster Kchung = Kchung-c' = Kchung-fu-c'
- nem. Konfuzius = Kung-fu-tse = Kung-tse
- rus. Konfucij = Kun-czy = Kun cju = Kun Čžun-Šaňdun
„V pätnástich rokoch sa môj duch zaoberal štúdiom.
V tridsiatke som nadobudol pevné názory.
V štyridsiatke som prestal pochybovať.
V päťdesiatke som poznal vôľu nebies.
V šesťdesiatke bolo moje ucho spoľahlivým nástrojom na prijímanie právd.
V sedemdesiatich môžem nasledovať túžby môjho srdca bez toho, aby som porušoval akékoľvek pravidlá.“
Konfucius zomrel ako 73 ročný vo svojom rodisku Čchüfu.
Konfucius odmietol ideu od sveta odtiahnutého mudrca (základným rysom jeho filozofie je príklon k človeku a k praktickému životu). Aj vlastným životom posmeľoval svojich nasledovníkov, aby sa zúčastňovali na verejnom živote (ako 50 ročný sa stal ministrom spravodlivosti v kráľovstve Lu).
Obdivoval mýtické dynastie (Csou-kungera, legendárneho mudrca Hia zo Západnej dynastie Csou a len čiastočne historickú Sang-Jin dynastiu) a predpokladal, že práve ľudia, ktorí sa neustále (samo)vzdelávajú a pracujú na zušľachťovaní svojho charakteru, budú pripravení a schopní viesť štát nového typu – ušľachtilým spôsobom, podobne, ako sa to darilo týmto starobylým dynastiám. Nostalgicky sa díval do minulosti a nabádal Číňanov, hlavne politikov, aby si brali príklad z minulosti.
Spravodlivých ľudí nazývalťün-c’, alebo ušľachtilými ľuďmi; na rozdiel od podlých či obyčajných ľudí mali dokázať odolať závislosti na svojich túžbach.
K ich vlastnostiam mali patriť:
- pozornosť
- pravdovravnosť
- snaha učiť sa
- láska k ľuďom
- úcta k tradíciám
- úcta k starším
Konfucius nevytvoril žiadny ucelený systém logiky, etiky či metafyziky, jeho náuka je súborom morálnych zásad a princípov správania, pričom v popredí jeho záujmu bol predovšetkým človek. Učil, že základom pevnej morálky môže byť každému dosiahnuteľné triezve poznanie. Neuznával dedenie šľachtického stavu, tvrdil, že do tohoto stavu sa človek dostáva prostredníctvom zdokonaľovania svojho charakteru. Medzi Konfuciove známe vety patria:
Princípy Konfucianizmu sa stali široko akceptovanými hlavne preto, že sú založené na čínskych tradíciách. Bránia silnú rodinnú lojalitu, uctievanie predkov, rešpekt mladších voči starším, manžela voči manželke, a rodinu ako základ ideálnej vlády. I keď je Konfucianizmus Číňanmi často nasledovaný v náboženskom duchu, vedú sa diskusie, či je náboženstvom, pretože sa takmer vôbec nezaoberá teologickými záležitosťami (boh(ovia), posmrtný život, atď.).
Konfucia považujú za prvého čínskeho filozofa. Konfucius je reformátorská postava, ktorá spolu sLao-c’ natrvalo poznamenala čínsku kultúru, politiku a náboženstvo. Centrom Konfuciovho záujmu bola politická filozofia a etika osobného a rodinného života. Základnou cnosťou je podľa Konfuciažen (humanita).
Pripisuje sa mu autorstvo alebo zostaveniePiatich kánonických kníh zvaných tiežPäť klasických kníh (五經,Wu-ťing):
- Kniha premien (易經,I-ťing)
- Kniha piesní (詩經,Š’-ťing)
- Kniha listín (書經,Šu-ťing)
- Kniha obradov (禮記, Li-ťing)
- Anály jarí a jesení (春秋,Čchun-čchiou)
Okrem toho jeho myšlienky zostavil filozofČu Si do súboruŠtyroch kníh (四書 ,S'-šu):
- Veľká náuka (大學,Ta-süe)
- Cesta stredu (中庸,Čung-jung)
- Rozhovory a výroky (論語,Lun-jü)
- Meng-c’ (孟子,Meng-c')
Tento súbor sa nazýva ajDeväť klasických kníh aleboŠtyri knihy a päť klasických textov.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuKonfucius
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo oKonfucius
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
