Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnúpríručku, odporúčanie načo dbať vprvom článku a témuzmeňte alebo doplňte.
Komunizmus (z franc.communisme ←commun – „spoločný“ ←lat.communis – „spoločný, obecný, všeobecný“[1]) môže označovať:
súhrnné označenie pre socializmus (myslí sa socializmus v zmyslereálny socializmus) a spoločenský a hospodársky systém z predchádzajúcej odrážky[2]
politické hnutia usilujúce sa o presadenie komunistického spoločenského systému v praxi[chýba zdroj]
(nepresne, ale často:) štátne zriadenie (režim, politický a spoločenský systém) a/alebo politická ideológia a prax sovietskeho totalitárneho typu s komunistickou stranou ako jedinou vládnucou stranou, ktorý prvýkrát vznikol Októbrovou revolúciou v cárskom Rusku a následne napríklad vo východnej Európe krátko po roku 1945 (pozri ajkomunistický režim)
V prvých dvoch (najmä druhom význame) je synonymom ajkomunistická spoločensko-ekonomická formácia (podrobnosti porovnaj v článkuspoločensko-ekonomická formácia).
VStarovekom Grécku ako v prvej krajine na celom svete zaviedliúplné súkromné vlastníctvo pôdy, čo znamenalo, že s ňou jej majiteľ mohol nakladať podľa jeho vlastného úsudku. Mohol ju predať, alebo si naopak kúpiť ďalšiu. (Prvá krajina, ktorá zaviedla neúplné súkromné vlastníctvo, bol Staroveký Izrael. Súkromné vlastníctvo nebolo úplné, keďže cirkev nepovoľovala predaj a kúpu nových pozemkov.)[4][5]
Najstaršie dielo, ktoré opisuje svet bezsúkromného vlastníctva jedialóg Štát odPlatóna. Opisuje v ňom krajší svet bez súkromného vlastníctva a kolektívnu výchovu detí.
„
Takéto rozdiely zvyčajne pochádzajú z nezhody pri používaní pojmov "môj" a "nie môj", "jeho" a "nie jeho".
A nie je najlepšie zriadený taký štát, v ktorom najväčší počet ľudí používa pojmy "môj" a "nie môj" tým istým spôsobom o tých istých veciach?
Vo svojom ďalšom diele –Zákony, opisuje svet v ktorom sa ľudia delia o svoje deti, manželky, rodinných príslušníkov. Taktiež opisuje, že sa raz spoločnosť bude snažiť, aby sa pre nás typické okolnosti od prírody stali spoločné, teda
„
... aby sa napríklad zdalo, že oči, uši a ruky spoločne vidia, počujú a robia, aby všetci čo najjednoduchšie to isté chválili a hanili, pretože sa z toho istého tešia, alebo sú zarmútení.
Platónov žiak Aristoteles však teóriu mieru bez súkromného vlastníctva spochybnil, totižto podľa neho sú ľudia s majetkom v spoločnom vlastníctve náchylnejší sa o pozemok hádať ako ľudia s pôdou v súkromnom vlastníctve.[9]
„
Nie samotný majetok, ale ľudská túžba po ňom by mala byť rovnaká.
Po niekoľkých storočiach odJežišovej smrti si viacerí mysleli, že komunizmus (neskôr ajsocializmus) je jeden z typovkresťanskej cirkvi. Toto presvedčenie vzniklo podľa faktu, že iJežiš ponúkal iným možnosť rozdať svoj majetok chudobným, aby ľahším spôsobom dosiahli spásu.Vladimir Soloviev, ruský filozof vysvetlil rozdiel: komunisti totižto chceli rozdávať pozemky a pôdy iných, dokým Ježiš dobrovoľné rozdanie majetku svojim učeníkom len odporúčal.[11][12]
Aj keď bol objavZlatého veku vyvrátený, mnohí umelci sa inšpirovali a malovali, či písali oIndiánoch. Medzi nimi bolThomas More, ktorý vo svojej kniheUtópia (1516) rozpísali život vZlatom veku, alebo ajTommaso Campanella, autor dielaSlnečný štát (1623).
Dnešný význam slovautópia sa nezhoduje s tým v16. storočí.More vo svojom diele opísal komunitu ľudí, ktorí sa prísne kontrolovali navzájom. Nikto z ľudí nemohol nikam cestovať,peniaze asúkromné vlastníctvo boli zrušené avyjadrenie názoru na verejnosti bolotrestané smrťou.[14]
Vzápadnej Európe bola predstava oMorovejUtópii spochybnená. Mnohí totižto verili, že človek pozostáva z tela a duše, ktoré stvorilBoh. Podľa nich sa človek s ľudskými vlastnosťami narodí, teda ak je niekto majetkuchtivý, tak takým aj zostane.
Tieto teórie neskôr spochybnil anglický filozofJohn Lock, ktorý vo svojom dieleEsej o ľudskom rozume (1690) rozpísal svoju ideu. Podľa neho by saľudská duša dala prirovnať k čistej tabuli, ktorú nazvaltabula rasa. S týmto prirovnaním chcel poukázať na to, že by sa mladého človeka inou výchovou dalo pozbaviť majetkuchtivosti.[15]
Podľa francúzskeho filozofaHelvétiusa by sa dalo ľudí dobrou výchovou doviesť k duševnému majstrovstvu.[16] PodľaHelvétiusovej filozofie sa neskôr inšpiroval ajLenin.
V 17. storočí sa myšlienka komunizmu objavila znovu vAnglicku.Gerard Winstanley, vodca radikálnej strany zvanáDiggers (slov. kopáči), napísal niečo podobné ako komunistickú doktrínu. Jeho nápad sa však nepreslávil. HlavneDiggers zastávali čisté komunistické, roľnícke myšlienky a postojOlivera Cromwella, ktorý bol rozpoltený a často nepriateľský.[17]
Jedinou neresťou vo vesmíre, ktorú poznám, je lakomosť – všetky ostatné, akokoľvek ich nazveme, sú len jej formami a stupňami.
Preskúmajte márnivosť, namyslenosť, pýchu, ctižiadostivosť, nepoctivosť, pretvárku, podlosť – dokoncarozbite na kúsky väčšinu našich prešpekulovaných cností, všetky sa rozpustia na tento prenikavý a zhubný prvok, túžbu vlastniť.
Eduard Bernstein vo svojom dieleCromwell and communism prejednáva niekoľko zoskupení vAnglickej občianskej vojne. HlavneDiggers zastávali čisté komunistické, roľnícke myšlienky a postojOlivera Cromwella ku týmto skupinám bol prinajlepšom rozpoltený a často nepriateľský.[20]
Kritika myšlienky súkromného vlastníctva pokračovala aj v éreosvietenstva v 18. storočí, prostredníctvom mysliteľov ako bolJean Jacques Rousseau, ktorý neskôr ovplyvnil marxistickú filozofiu. Aj niekoľkí významní politici podporovali verejné vlastníctvo. Takíto boliJean-Paul Marat aFrançois-Noël Babeuf.
Rovnako ako ostatní socialisti, ajMarx aEngels usilovali o koniec kapitalizmu, ktorý považovali za zodpovedný z vykorisťovania pracujúcich. Zatiaľčo skorší socialisti preferovali dlhodobú sociálnu reformu,Marx aEngels verili, že ľudovárevolúcia je nevyhnutná a zároveň jediná cesta k zavedeniu socializmu.
V súlade s marxistickým argumentom pre komunizmus, hlavnou charakteristikou života ľudí v triednej spoločnosti je vykorisťovanie; komunizmus je potrebný, pretože má za následok plnú realizáciu slobody ľudstva.Marx nasledovalGeorga Wilhelma Friedricha Hegela v pochopení slobody nielen ako neprítomnosti nátlaku, ale ako prítomnosti morálneho uspokojenia. Verili, že komunizmus umožní ľuďom robiť to čo chcú, ale tiež dosiahnuť takémedziľudské vzťahy, že ľudia nebudú potrebovaťvykorisťovanie. Na rozdiel od Hegela, u ktorého existencia tohto mravného žitia v histórii je riadená oblasťou ideí, preMarxa komunizmus vyšiel z materiálu, predovšetkým rozvojom výroby.[22]
Marx zastával názor, že proces triedneho konfliktu a revolučného boja vedie k víťazstvu proletariátu a založeniu komunistickej spoločnosti, v ktorej sasúkromné vlastníctvo časom zruší, čo znamená, že výrobky a životné prostriedky budú patriť spoločnosti.Marx napísal niekoľko diel o živote v komunizme, čím načrtol len najzákladnejšie znaky komunistickej spoločnosti. V populárnom slogane, ktorý si osvojilo komunistické hnutie, bol komunizmus svet, v ktorom každý dáva podľa svojich možností a dostáva podľa svojich potrieb.The German Ideology bola jedna z mnohých Marxových prác, pojednávajúcich o komunistickej budúcnosti.
„
V komunistickej spoločnosti, kde nikto nemá výhradné pole pôsobnosti, ale každý sa môže stať vynikajúcim v hociktorom odbore, v ktorom si želá, spoločnosť reguluje všeobecnú produkciu a toto mi robí príležitosť robiť jednu vec dnes a inú vec zajtra, poľovať ráno, rybárčiť popoludní, večer pásť dobytok, kritizovať po obede tak ako chcem, bez toho aby som sa stal poľovníkom, rybárom, pastierom alebo kritikom.
Na konci 19. storočia sa pojmysocializmus a komunizmus často zamieňali.Marx aEngels zastávali názor, že komunizmus nevyšiel zkapitalizmu v rozvinutom štáte, ale vyšiel z tzv. „prvej fázy“, v ktorej boli triedne rozdiely čiastočne eliminované. Prvá fáza nakoniec určila cestu „vyššej fáze“, v ktorej boli rozdiely zrušené a štát už viac nie je potrebný.Lenin povedal, že komunizmus je vyšší stupeňsocializmu.[23]
Neskoršia orientácia, čiastočne rozšírenáLeninom poskytla podporu pre mobilizačné znaky komunistických strán v 20. storočí. Neskorší spisovatelia modifikovali Marxovu víziu pridelením ústrednej pozície štátu vo vývoji spoločnosti a dlhotrvajúcom období prechodu z prvotného socializmu na dosiahnutie plnohodnotného komunizmu.
NiektoríMarxovi vrstovníci, ako napríkladanarchistaMichail Bakunin obhajovali podobné idey, ale s rozličným názorom na to, ako dosiahnuť beztriednu spoločnosť.Anarchisti sa totiž snažia o zrušenie akejkoľvek štátnej organizácie.
Ak by sme maliMarxovu ideológiu v krátkosti zhrnúť, mohli by sme povedať, že sa snažil o beztriednu spoločnosť ("Všetci sme si rovní"), ktorá by sa mala dosiahnuťrevolúciou.[24][25]
Táto socialistická strana sa hneď spočiatku dostala do konfliktov sanarchistami.
Richard Pipes vo svojej kniheKomunizmus (2001) píše, žesocialisti aanarchisti mali rovnaký cieľ, a to beztriednu spoločnosť pomocou revolúcie. PodľaPipesa sa ich názory rozlišovali v troch bodoch:[26]
Videli revolučný potenciál v bezzemkoch a nezamestnaných
Videli revolučný potenciál v robotníkoch
Odmietali štát v hocijakej forme. Predpovedali (a správne), že prechodná fáza socialistov by viedla k dlhotrvajúcej diktatúre.
Verili, že medzi prechodom z kapitalizmu do komunizmu bude prechodná fáza, počas ktorej donucovacími prostriedkami štátu vyvlastnia kapitál buržoázie a znárodnia výrobné aktíva.
Chceli zmeniť nevyhovujúci systém čím skôr.
Verili, že revolúcia bude plodom vývoja kapitalistického hospodárstva
Richard Pipes poznamenal, že v tomto prípade mali Anarchisti pravdu vo všetkých troch bodoch, totižto revolúcie vypukli aj v agrárnych krajinách, dočasná fáza (proletariárska diktatúra) sa v socialistických štátoch zmenila na dlhotrvajúcu diktatúru a aj vRusku vypukla v roku1917revolúcia ako výsledok útoku nacárizmus, vtedajšiu vládu.[27]
Druhá internacionála podľa tzv.Erfurtského programu z roku1891 tvrdila, že záujmy buržoázneho štátu a pracujúcej triedy nezrovnateľné a robotník (alebo roľník) by mal byť verný a lojálny najmä svojej triede.
Nie všetcisocialisti súhlasili s týmto programom. Ba niektorí si dokonca mysleli, že sa zkapitalizmu sa neskôr vyvinie komunizmus.[29]
„
Proletariát sa dostane k moci nie neočakávaným výbuchom politickej agitácie, ale využitím metodickej a legálnej organizácie svojich síl v demokratických podmienkach a všeobecného volebného práva. Naša spoločnosť sa postupne vyvinie do komunizmu, nie však kolapsom kapitalistickej buržoázie, ale postupným a nezastaviteľným posilňovaním proleteriátu.
Druhá internacionála často diskutovala o tom, ako zabrániť svetovej vojne, alebo ak by vypukla, ako jej predísť. V roku1907Vladimir Iľjič Lenin (neskôr vodcaboľševikov) aJulij Osipovič Martov (neskôr vodcamenšenikov) pre prípad núdze spísali rezolúciu, ktorá vypovedala o tom, že v prípade vojny by mali socialisti využiť šancu a zariadiť pád kapitalizmu vo viacerých štátoch.
Niektorí spisovatelia predkladajú ako argument proti samotnému marxizmu nielen potlačovanieľudských práv komunistickými režimami, ale poukazujú aj na udalosti v týchto krajinách, hlavne naStalina, ktorý praktizoval nespravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi. Niektorí z kritikov boli formálni marxisti, ako napr. Wittfogel, Silone, Wright, Koestler (a ďalší), ktorí prispeli esejami do knihyThe God that Failed (názov nepoukazuje na kresťanského Boha, ale na samotný marxizmus).
Platón navrhoval vo svojom dieleŠtát nahradenie súkromného vlastníctva u vládnucej vrstvy komunálnym vlastníctvom. Idea spoločného vlastníctva sa prejavila až v 16. storočí uThomasa Moreho (utopický socializmus), na začiatku 17. storočia uCampanellu (utopická teokracia – Slnečný štát), v 18. storočí uMesliera aGracchusa Babeufa. Išlo outópie v pravom zmysle slova, pretože autori opisujú ideálnu spoločnosť bez toho, aby opísali spôsob ako k nej dospieť. Vzťahovali sa na poľnohospodársku spoločnosť, ktorá vtedy bola štandardom.
výrobu zmeniť na spoločenskú činnosť, pri ktorej sa zruší rozdiel medzi duševnou a fyzickou činnosťou a potom ajdeľba práce.
Marxov súčasník,anarchistaPiotr Kropotkin nesúhlasil s Marxovou predstavou centralizovanej spoločnosti, pretože podľa neho obmedzuje individuálnu slobodu. Vnútorným protirečením komunistických teórií bola skutočnosť, že ľudia mali mať aj právo na rozdeľovanie pôžitkov rovným dielom, čo však predpokladá existenciu kritizovaného vlastníckeho princípu. Pokiaľ ide o praktickú realizáciu, Marx predpokladal, že v dôsledku „rastúcich rozporov v kapitalizme“ podmienky na realizáciu komunizmu časom vzniknú samé od seba.
Komunistické hnutie bolo spočiatku súčasťou socialistického hnutia. Až po roku 1917 sa stúpenciboľševickej revolúcie rozišli s ostatnými socialistami a založili si vlastnúIII. (komunistickú) internacionálu, čím sa komunistické (marxisticko-leninské) hnutie jasne odlíšilo od tzv. socialistov. Základným rozdielom medzi socialistami a komunistami bolo, že socialisti chceli zmeniť kapitalizmus v komunizmus evolučne a komunisti revolučne.
Štátne orgány štátov, ktoré boli vedené komunistickými stranami, najmä za vládyStalina v Sovietskom zväze páchalizločiny.
V tomto prípade (čiastočne aj pri ostatných bodoch) sa pojem z veľkej časti kryje s pojmamisocializmus, príp.reálny socializmus a často je ťažko ich odlíšiť. V samotných štátoch komunistického bloku sa však (aspoň v užšom zmysle) teoreticky rozlišovali pojmy:
socializmus: spoločensko-ekonomický systém v podstate sovietskeho typu; politické zriadenie ako druhá fáza vývoja ku komunizmu (ľudová demokracia → socializmus → komunizmus)
komunizmus: „projekt“ spoločnosti založený na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov; toto „štádium“ žiaden štát v praxi nedosiahol
Reálny komunistický systém sa v mnohom odlišuje od svojho vzoru – marxistického modelu. Ide predovšetkým o charakteristiky akototalita (vláda jednej – komunistickej – strany, prehnaná štátna byrokracia,odbory ako pomocný nástroj vlády), zachovanie triednych rozdielov (prinajmenšom na úrovni vládnúca vrstva verzus ostatní), zachovanie deľby práce, povýšenie marxizmu na formunáboženstva (štátnu ideológiu) a pod.
Napriek určitému pozitívnemu vplyvu na prerozdeľovanie prostriedkov do sociálnej, kultúrnej a vzdelávacej oblasti, má systém v praxi vážny nedostatok: výrazne spomaľujeekonomický rast a modernizáciu, a tým dlhodobo ani tá najlepšia sociálna, kultúrna a pod. politika nemôže efektívne fungovať. Je to spôsobené okrem nedostatku motivačných faktorov pre obyvateľstvo aj tým, že aj tento systém často umožňoval, že sa k moci dostali neschopní a nevzdelaní ľudia. Okrem toho totalitný systém režimu v komunistických krajinách podporoval rôzne formy prenasledovania obyvateľstva (vrátane likvidácie). Mocenské zložky, najmä v Číne a Sovietskom zväze, zabili počas 20. storočia desiatky miliónov ľudí. Tento systém viedol k vzniku extrémnychkultov osobnosti, kde vynikal napríklad sovietsky diktátorJosif Stalin alebo kórejský diktátorKim Ir-Sen.
Marxova charakteristika komunizmu:Komunizmus - pozitívne zrušenie súkromného vlastníctva ako ľudského sebaodcudzenia - skutočné osvojenie si ľudskej podstaty človekom a pre človeka - úplný, vedomý a v rámci celej bohatosti doterajšieho vývinu uskutočnený návrat človeka k sebe ako spoločenského ľudského človeka. Tento komunizmus ako dovŕšený naturalizmus, je opravdivým vyriešením rozporu medzi človekom a prírodou a medzi človekom a človekom, je opravdivou likvidáciou sporu medzi existenciou a podstatou, medzi spredmetnením a sebapotvrdením. Komunizmus je rozlúštením záhady dejín a vie o sebe, že je jej rozlúštením.[30]
Komunizmus vmarxizme-leninizme je spoločensko-ekonomická formácia, ktorej osobitosti určuje spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, zodpovedajúce vysoko rozvinutým výrobným silám; najvyššia fáza komunistickej formácie (úplný komunizmus), konečný cieľ komunistického hnutia.
Komunizmus je vysokoorganizovaná spoločnosť, najvyšší stupeň technologického a spoločenského pokroku, rozvoja s najvyšším stupňom životnej úrovne ľudí. Spája vysokú úroveň rozvoja ekonomiky, vedy a techniky so všestranným rozvojom samotných ľudí, materiálny rozkvet s mravným povznesením a neustálym zdokonaľovaním osobnosti[31]
Komunizmus podľaSamuelsa aNordhausa je zároveňideológia, politický a ekonomický systém. V komunistickomekonomickom systéme je súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a najmä priemyslového kapitálu zakázané (lebo sa má za to, že vlastníctvo kapitálových statkov vedie k vykorisťovaniu robotníkov). Podľa komunistických názorov by sa navyšedôchodky mali rozdeľovať rovnomerne alebo ešte lepšie – podľa potrieb. V dnešných komunistických krajinách (Čína) väčšinu pôdy a kapitálu vlastní štát. Tieto krajiny sa tiež vyznačujú rozsiahlymcentrálnym plánovaním, v ktorého rámci štát stanovuje mnohé ceny, úroveň produkcie a ďalšie dôležité ekonomické premenné.
↑komunistická spoločensko-ekonomická formácia; komunizmus; spoločensko-ekonomická formácia. In: DADO, M. Slovník politickej ekonómie. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 277, 638
↑IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. et al. Slovník cudzích slov A/Z. Bratislava: SPN. 1979. S. 472
↑PIPES, Richard.Komunizmus. prvé. vyd. Bratislava : Slovart.ISBN9788080852696. Kapitola I. - Teória a program komunizmu, s. 6.
↑What is public property? definition and meaning [online]. BusinessDictionary.com, [cit. 2020-05-03].Dostupné online. Archivované 2009-09-24 z originálu. (po anglicky)
↑abPIPES, Richard.Komunizmus. prvé. vyd. Bratislava : Slovart.ISBN9788080852696. S. 3.
↑PIPES, Richard.Komunizmus. prvé. vyd. [s.l.] : Slovart.ISBN9788080852696. Kapitola I. Teória a program komunizmu, s. 4,5.
↑PIPES, Richard.Komunizmus. prvé. vyd. [s.l.] : Slovart.ISBN9788080852696. Kapitola I. Teória a program komunizmu, s. 4,5.
↑PIPES, Richard.Komunizmus. prvé. vyd. Bratislava : Slovart.ISBN9788080852696. Kapitola I. Teória a program komunizmu, s. 4.
↑PIPES, Richard.Komunizmus. prvé. vyd. [s.l.] : Slovart.ISBN9788080852696. Kapitola I. Teória a program komunizmu, s. 4.
↑abNIELSEN, Niels C. , Jr.Christianity After Communism: Social, Political, And Cultural Struggle In Russia. [s.l.] : Routledge, 2018-03-08. Google-Books-ID: dwHFDwAAQBAJ.Dostupné online.ISBN978-0-429-97023-8. (po anglicky)
↑WOLFF, Richard D.; RESNICK, Stephen A..Economics : Marxian versus neoclassical. [s.l.] : Baltimore : Johns Hopkins University Press, 1987.Dostupné online.
↑PIPES, Richard.Komunizmus. prvé. vyd. Bratislava : Slovart. S. 15.
↑PIPES, Richard.Komunizmus. prvé. vyd. Bratislava : Slovart.ISBN9788080852696. S. 16.
↑History of the Second International [online]. www.marxists.org, [cit. 2020-05-04].Dostupné online.
↑abPIPES, Richard.Komunizmus. prvé. vyd. Bratislava : Slovart, 2007.ISBN9788080852696. S. 17-23.
↑Karl Marx, Ekonomicko-filozofické rukopisy, 1844, s. 155
