Kirchnerizmus (špa.Kirchnerismo) jeperonistické politickéhnutie založené v roku 2003. Toto spája ideologické postuláty, ktoré predstavovali vlády prezidentaNéstora Kirchnera (2003-2007) a prezidentkyCristiny Fernándezovej Kirchnerovej (2007-2015). Ich vláda vArgentíne trvala nepretržite spolu 12 a pol roka. Kirchnerizmus sa však nedá celkom stotožniť s peronizmom a tak mnoho peronistov kirchnerizmus zavrhuje. Z toho aj vznikol pojem "Anti-kirchneristický peronizmus"^[1].

Kirchnerizmus je možné priradiť ku kategóriiľavicovýpopulizmus^[2][3]. Napriek tomu, že kirchnerizmus vznikol v rámciJusticialistickej strany (čo je premenovaná strana založená samotnýmJuanom Perónom v roku 1947), získal postupne podporu od viacerých menších argentínskych ľavicových politických strán akoKomunistická strana Argentíny, čiHumanistická strana (čo je tiež krajne ľavicová, až komunistická strana)^[4]. Podobne, ako si kirchnerizmus získaval aj podporovateľov, získal rovnako aj veľa odporcov. V podstate všetci politici a všetky politické strany, ktoré tvorili opozíciu voči vládam manželov Kircherovcov, sa začali označovať ako anti-kirchneristi.

Néstor Kirchner aj Cristina Fernándezová Kirchnerová patrili tradične k ľavicovej vetve peronizmu. Tomu zodpovedal aj výber ich spolupracovníkov, ktorí vyznávali rovnaké hodnoty a myšlienky. Kritici kirchnerizmu vyčítajú, že je až príliš ovplyvnený populistickým bojom zo 70. rokov 20. storočia, kedy sa po rokoch exilu vrátil do Argentíny Juan Perón, ktorý musel bojovať proti vzrastajúcemu vplyvu armády a o svoju popularitu medzi robotníkmi tým, že zvýšil výdavky štátu smerom k odborom, či chudobnej časti spoločnosti.

• Kirchnerizmus je typický obavami o ochranu ľudských práv, predovšetkým pri vyšetrovaní zločinov, ktoré sa stali počas vlády poslednej vojenskej chunty v Argentíne. Aj preto sa predstavitelia tohto hnutia veľmi angažovali proti rozhodnutiu prezidentaCarlosa Menema, ktorý udelil na niektoré činy z čias vojenskej vlády amnestiu. Následná vláda Néstora Kirchnera si získala veľkú popularitu medzi skupinami bojujúcimi za potrestanie zločinov vojenskej vlády, keď sa zaviazala zrušil amnestie týkajúce sa činov z čias diktatúry. Kritici však prezidenta Kirchnera obviňovali, že v skutočnosti nikdy nebol tak veľkým zástancom ochrany ľudských práv a tému potrestania zločinov vojenskej chunty iba využil na zvýšenie svojej popularity^[5].
• Predstavitelia kirchnerizmu toto hnutie často charakterizujú ako protiváhuneoliberalistickej politike. Napriek tomu v čase, keď bol Néstor Kirchner guvernér provincieSanta Cruz, verejne podporoval neoliberálneho peronistického prezidenta Carlosa Menema, ktorého dokonca prirovnával k Juanovi Perónovi^[6].
• V ekonomickej oblasti je kirchnerizmus typický presadzovaním politiky rozvoja štátu priemyslom, resp. spriemyselňovaním. Predstavitelia kirchnerizmu sa vyznačovali tým, že nedovoľovali dovoz tovarov zo zahraničia, ktoré sa však vyrábali aj v Argentíne, aby tak ochránili miestny priemysel a zamestnanosť.
• Kirchnerizmus sa vyznačuje taktiež odporom voči rôznym dohodám o voľnom obchode, ktoré mali byť uzatvárané soSpojenými štátmi (alebo mali byť podľa kirchneristov v prospech USA)^[7].
• Na medzinárodnej úrovni presadzovali predstavitelia kirchnerizmu rozvoj a posilnenie organizácieMercosur. Taktiež podporujú zbližovanie Argentíny s inými krajinamiLatinskej Ameriky, čím chceli dosiahnuť vytvorenie oveľa silnejšej juhoamerickej ekonomickej spolupráce. Napriek tomu však predovšetkým počas vlády prezidentky Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej došlo k zhoršeniu vzťahov s niektorými juhoamerickými štátmi akoBrazília^[8] čiUruguaj, ktoré sa nie vždy stotožňovali s ekonomickou politikou Argentíny^[9].
• Kirchnerizmus sa tiež vyznačujeliberálnym postojom k sexualite, kontrole pôrodnosti, manželstvám osôb rovnakého pohlavia a pod. Tým sa dostával do konfliktu s cirkvami a konzervatívnymi skupinami^[10].

Kirchnerizmus má opozíciu v rôznych častiach argentínskej spoločnosti. V roku 2012 prebehli vo viacerých mestách Argentíny veľké protikircherovské protesty, ktoré sa stali známe ako8N. Protestujúci obviňovali vládu z inflácie, korupcie, kontroly médií a vysokej kriminality. Neskôr začali kritici prezidentku Fernándezovú Kirchnerovú obviňovať z korupcie, ktorá mala byť podľa nich pre jej vládu a kirchnerizmus ako taký typická a prirovnávali tak kirchnerizmus k bývalým vládam, ktoré si svoju popularitu kupovali vysokým štátnymi výdavkami^[11][3].

• článok o kirchnerizme

• J. ChalupaĎejiny Argentiny, Uruguaye a Chile, Nakladatelství Lidové noviny, 2012,ISBN 9788074221934
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuKirchnerism na anglickej Wikipédii.