Karnátaka (po angl. a niekedy po slovenskyKarnataka;po kannadsky: ಕರ್ನಾಟಕ - Karnátaka; po hindsky कर्नाटक - Karnátak, po anglickyKarnataka) je jeden zo štyroch južnýchštátovIndie.
Pred rokom1973 bol názov „Štát Maisúr“ (po angl. Mysore), vytvorený zo staršiehoMaisúrskeho kráľovstva v roku1950, a v roku1956 rozšírený o regióny susedných štátov, kde sa používal kannadský jazyk.
Hlavným mestom štátu jeBangalúr (Bengalúru; angl.: Bangalore) je to jediné mesto v štáte s obyvateľstvom presahujúcim 1 milión. Ďalšie väčšie mestá súMaisúr (angl. Mysore),Mangalúr (Mangalore),Húbli-Dhárvár (Hubli-Dharwad),Béllári (Bellary) aBélgánv (Bélgáon, angl.Belgaum). Úradným jazykom štátu Karnátaka je kannadčina. Od roku2001 je jedným z desiatich štátov Indie, v ktorých obyvateľov počet prevyšuje 50 miliónov.
V Karnátake vládli postupnebudhistické,hinduistické amoslimskédynastie. Prenikal sem aj vplyvdžinizmu.V prvom tisícročí pred Kr. na celom území boli boje o moc medzi rôznymi kráľovstvami (najväčšie boje boli medzi kráľovstvami Vákátakov a Guptovcov). Od6. do8. storočia v Karnátake vládli Pallavovia. V13. storočí niektoré kráľovstvá v dnešnej Karnátake porazil islamský konvertita generálMalik Kafúr. Vstredoveku sa pod hrozbou moslimských výbojov spojili drobné hinduistické štáty na juhu a vytvorili alianciu na čele s rodom Vidžajanagar. Bratia Harihara a Bukka založili pompézne mestoVidžajanagar, z ktorého ovládali celú ríšu vtedy siahajúcu odBengálskeho zálivu až poArabské more. Moslimská vojenská prevaha v1565 dosiahla vrchol a zničila celé mesto Vidžajanagar. Dnes sú tam iba zrúcaniny.
Karnátaka sa člení na tri rozsiahle krajinné oblasti. Na 320 km dlhé a iba 48 až 64 km široké pobrežné pásmo na západe, nasledujeZápadoghatské horské pásmo, ktorého výška nepresahuje 2 695 m. N m. Najväčšiu časť spolkového štátu zaujímaDekkanská plošina. Na krajnom juhu do štátu zasahuje malá časť pohoriaNílgiri.
Na Dekkanskej plošine pramenia tri dôležité riekyKávérí,Krišna aTungabhadra. Treba však pripomenúť, že tieto rieky získavajú vodu iba z dažďov a v suchom a horúcom jarnom období takmer vysychajú.
Podnebie Karnátaky je tropické. V celej krajine sú klimatické podmienky ovplyvňované monzúnmi. Letné monzúny trvajú od júna do septembra, pri čom množstvá vodných zrážok vzhľadom na regióny sú nerovnomerné.
Pri pobreží panuje striedavé tropické podnebie. Je celoročne horúce – s priemernou ročnou teplotou okolo 27 stupňov Celzia – s nepatrnými výkyvmi počas roka. Počas letných monzúnových dažďov prichádzajú veľmi silné zrážky. Od októbra do decembra ešte môžu občas prísť slabé dažde. Zvyšné mesiace sú síce bez zrážok, ale i tak je tam vysoká vlhkosť vzduchu, najmä hneď pred a po monzúnoch. Na niektorých miestach dosahuje priemerná ročná výška zrážok až do 3 500 mm. Za úzkym pobrežným pásom vystupujeZápadoghatské horské pásmo, ktoré tiež patrí ku krajom Indie, bohatým na zrážky. Tam je niekoľko miest s ročným množstvom zrážok presahujúcim 5 000 mm.
Tiež naDekanskej plošine, najväčšej časti Karnatáky, panuje tropické podnebie, prirodzene podstatne suchšie ako pri pobreží. Teplota oveľa viac kolíše, lebo tu podnebie nie je ovplyvňované v takej miere oceánom, ako na pobreží. Ročná priemerná teplota závisí od nadmorskej výšky a je nižšia, ako pri mori. Ale v letných mesiacoch je na Dekanskej plošine neznesiteľne horúco. V nižšie položených regiónoch na severe Karnátaky (Bídžápur,Gulbarga,Rájčúr,Béllári) sú vodné zrážky od 500 do 600 mm za rok; zároveň je tam v lete veľmi horúco. V ostatných vyššie položených častiach plošiny sú ročné množstvá zrážok niečo vyššie. Najväčšie mesto štátu,Bangalúr, je známe ako zóna komárov.
Karnátaka je rozdelená na 4 divízie (Bangalúr, Bélgánv,Gulbarga a Maisúr) a 30 okresov (districts) (v zátvorke je názov hlavného mesta, iba ak sa tento odchyľuje od názvu okresu):
Okresy Karnátaky z roku 2007, odvtedy pribudli 3 nové okresy
Úradná reč Karnátaky je drávidskákannadčina, materinský jazyk viac ako 80 percent obyvateľstva. Popri nej existuje rad menšíchdrávidských regionálnych jazykov. Najdôležitejšie sú najmä na juhozápadnom pobreží rozšírené jazykytulu akodagčina, ktorými sa hovorí najmä v oblastiKodagu.
V hraničných regiónoch sa používajú tiež jazyky susedných federálnych štátov. Tak môžeme pozdĺž pobrežia nájsť obyvateľstvo hovoriaceindoeurópskoukónkánčinou, v oblastiBélgáon (Belgaum) je rozšírený jej „blízky príbuzný“maráthčina, a v oblastiKolar existuje menšina hovoriacatelugčinou. Veľa moslimov hovoríurdčinou. No ako dorozumievací jazyk je všade prítomnáangličtina.
V hlavnom mesteBengalúr vládne pestrá spleť jazykov. Kannadčinu tam používa iba asi jedna tretina obyvateľov. Veľa ľudí hovorítamilčinou, telugčinou a urdčinou.
Hinduizmus vyznáva asi 83,9 percent obyvateľstva, čo približne zodpovedá celoindickému priemeru. Podielmoslimov akresťanov je 12,2 a 1,9 percenta. Ich rozloženie v štáte je však nerovnomerné. Moslimské obyvateľstvo je sústredené najmä na severe štátu a v Bengalúre, kresťania, takmer všetci, žijú na pobreží.
Vyznavačidžinizmu tvoria síce iba bezvýznamnú menšinu, okolo 0,8 percenta, ale ich podiel v dejinách kultúry a v hospodárstve Karnátaky je veľmi dôležitý. Ďalšiu menšinu tvoriabudhisti (0,7 percenta). 0,5 percenta obyvateľov vyznáva iné náboženstvo.
Gramotnosť V Karnátake je asi 66,6 percenta (muži: 76,1 percenta, ženy: 56,9 percenta. Stav podľa sčítania ľudu 2001). Je to o niečo viac ako celoindický priemer (64,8).
V Karnátake je 16 univerzít prípadne škôl s postavením univerzity, z toho tri v hlavnom meste Bengalúru:Bangalore University,University of Agricultural Sciences ako ajIndian Institute of Science. Najstaršou univerzitou v štáte jeUniversity of Mysore, založená v r.1916.
.svg)
