| Karel Kálal | |
| český učiteľ a spisovateľ | |
 | |
| Narodenie | 9. január1860 RakovČesko |
|---|---|
| Úmrtie | 4. apríl1930 (70 rokov) Praha,Česko |
| Odkazy | |
| Commons |  Karel Kálal |
Karel Kálal (*9. január1860,Rakov – †4. apríl1930,Praha) bolčeskýučiteľ, organizátor školstva aspisovateľ.
_(8.).jpg)
VSoběslavi vyštudoval učiteľský ústav a potom učil na rade škôl v Česku (Trojovice,Počátky,Stará Bělá,Frenštát pod Radhoštěm,Velké Meziříčí), od roku1906 bol riaditeľom na Obchodnej akadémii vPísku. Po roku1918 pôsobil na ministerstve školstva a národnej osvety. Neskôr bol vymenovaný za riaditeľa Obchodnej akadémie vBanskej Bystrici.
Od 90. rokov 19. storočia propagoval česko-slovenskú vzájomnosť a národnú jednotu. Bol (pred rokom 1905 popredným) činiteľomČeskoslovanskej jednoty (ČSJ) a Luhačovických porád[chýba zdroj], iniciátorom I. Zjazdu priateľov Slovákov. V roku1905 v Hodoníne organizoval akcie na podporu slovenských študentov[chýba zdroj].
Bol spoluvydavateľom slovenského časopisuDom a škola.[1]
Na jeho rodnom dome bola 25. mája1930 odhalená bronzová pamätná tabuľa s nápisom:Zde se narodil Karel Kálal, spisovatel, 9. 1. 1860.[2]
V r.1907 K. Kálal v súvislosti s udalosťami v Černovej spolu s českým právnikomEduardom Ledererom a básnikomAdolfom Heydukom boli autormi listov nositeľovi Nobelovej cenyBjørnstjerne Bjørnsonovi. Bjørnson na základe ich informácií začal v Európe informačnú kampaň o národnostných pomeroch v Uhorsku.[3]
K menej svetlým stránkam tejto kampane patrí historka s vymysleným protestom L. N. Tolstého, k nadšeným propagátorom ktorého K. Kálal patril. Ničnetušiaci Bjørnson odpovedal na „protest“ ďakovným listom. Až z odpovede L. N. Tolstého vysvitlo, že ide o podvrh[4].
Od r.1884 prispieval do českých a slovenských časopisov (Komenský, Pedagogické rozhledy, Česká škola, Slovenská škola, Doma a škola)
