Kaplnka (z lat. cappa, t. j. plášť, cupella, t. j. malý hrob) je označenie pre menšie súkromné i verejné bohoslužobné miestnosti, v ktorých sa neprechovávaeucharistia alebo iba so zvláštnym povolením.
Pôvodne tento pojem označoval časť franského kráľovského paláca vParíži, kde sa uchovával a uctieval mníšsky šatsv. Martina z Tours.
Kaplnky boli od ranéhostredoveku súčasťou palácov, hradov a iných sídiel, neskôr i radnice a menších domov (napr. Kaplnka sv. Ladislava vPrimaciálnom paláci v Bratislave). Od obdobiagotiky vznikali kaplnky ako súčasti chrámových stavieb okolo chóru alebo pri bočných lodiach, často i zo súkromných donácií (napr. kaplnka Zápoľských vSpišskom Štvrtku a vSpišskej Kapitule).
Ako menšie samostatne stojace kresťanské kultové stavby sa rozšírili najmä vrenesancii abaroku napr. ako zázračné, pútnické (súbor kaplniek vMarianke pri Bratislave), ako krstiteľnice (samostatné alebo pričlenené k chrámovému priestoru), pohrebné (postavené na cintorínoch; napr. neogotická kaplnka Laury Henckelovej na cintoríne vRusovciach), náhrobné (slúžiace ako náhrobok rodu alebo cirkevných hodnostárov).
