| Kambrium |
|---|
| Zaradenie |
|---|
| Perióda paleozoika |
|---|
| ← eidakarium | ordovik → |
Časové rozpätie kambria
(v miliónoch rokov) |
|---|
| Začiatok | 542 (± 0,3) |
| Koniec | 488,3 (± 1,7) |
| Trvanie | 53,7 |
Charakteristika atmosféry kambria
(hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania) |
| Priemerný obsahkyslíka | 12,5 obj. %
(63 % oproti dnešku) |
| Priemerná koncentráciaCO2 | 4 500 ppm
(16-násobok oproti dnešku) |
| Priemerná teplota | 21 °C
(7 °C nad dneškom) |
|
Kambrium je prváperiódapaleozoika, po ňom nasledujeordovik, so začiatkom pred 542 mil. rokmi a koncom pred 488,3 mil. rokmi.
Názov je odvodený zCambria – keltsko-latinského názvuWalesu a zadefinoval hoanglickýgeológAdam Sedgwick v roku1835 ako útvar, ktorý obsahoval najstaršieskameneliny.
Hranica kambria, tak ako aj celého paleozoika je definovanásúvrstvímpieskovcov abridlíc pobrežnej čiary polostrova Burin v južnomNewfoundlande,Kanada. Ako primárna značka (vedúca skamenelina) začiatku paleozoika bol prijatý prvý výskyt fosíliePhycodes pedum.
Stratigrafia kambrického systému nie je definitívna. V minulosti sa delilo na 3 oddelenia (vrchné, stredné, spodné[1][2]. V súčasnostiMedzinárodná stratigrafická komisia delí kambrium na 4 oddelenia a 10 stupňov. Niektoré ich názvy ešte nie sú zavedené:
Kambrium sa začalo výrazným postupom mora na pevninu (tzv.transgresia), čo malo za následok vznik rozsiahlych epikontinentálnych morí v oblastiach zaplavených častí kontinentov. Najvyššiu hladinu dosiahlo more počasstredného kambria. V epikontinetálnych moriach sa ukladalo veľké množstvosedimentov. Ich pozostatky sú zachované v rôznych oblastiach dnešnej severnej, strednej aj západnej Európy. Počaskaledónskeho vrásnenia boli zabudované tieto horniny do stavby oblasti dnešnýchnórskej častiŠkandinávskych vrchov. Vrásnenie postihlo pomerne rozsiahlu oblasť a je pozorovateľné aj v dnešnomGrónsku a na východeSevernej Ameriky (dnešnéAppalače), ktorá vtedy ležala bližšie pri Európe. Počas asi 90 miliónov rokov trvania kambria moria menili výšku svojej hladiny, otvárali sa tak spojenia kontinetov ale hlavne podstatne dôležitejšie spojenia oceánov, keďže v tej dobe sa všetok dodnes známy život sústredil v moriach.
Počas kolísania hladiny morí sa nahromadilo v mnohých oblastiach mnoho sedimentov. V plytkých častiach morí sa usadzovali najmä štrky a kremité pieskovce, prinesené z oblastí blízko pobrežia. V hlbších častiach morí to boli ílovité sedimenty a droby, v ktorých sa zachovalo množstvo fosílií. V najplytších oblastiach na niektorých miestach vznikali v spodnom a strednom kambriu aj útesovévápence obsahujúce početné fosíliearcheocyát. Vrchné kambrium sa podľa sedimentologických dôkazov vyznačovalo skôr výraznýmvulkanizmom. Väčšina kambrických vulkanických hornín, vznikala v oblastiach oceánov. Magma mala skôrbázický charakter, čo je dôkazom že išlo skôr o magmu pochádzajúcu z vrchnéhoplášťa, ktorá zvykne vystupovať najmä oceánskych oblastiach.
Prítomnosť kambrických hornín nebola na Slovensku plne preukázaná. Existujú predpoklady, že kambrický vek, môže mať spodná časťvlachovského súvrstvia vgemeriku.
Podľa predpokladov v kambriu prevládala skôr chladná klíma. Zaľadnenie väčšieho rozsahu sa však podarilo doložiť iba z južných kontinentov. Niektoré obdobia však mali aj teplejší charakter, dôkazom sú červené sedimenty bohatých naFe, vrstvyevaporitov ako aj paleontologické dôkazy, ako napríklad rýchle zvyšovanie počtu druhov, či existencia rozsiahlych archeocyátových útesov (obdoba neskorších koralových útesov, ktoré sú indikátorom teplej klímy).
Nastalakambrická explózia a veľká diverzifikácia organizmov. Táto diverzifikácia mohla súvisieť s ukončením globálneho zaľadnenia koncomprekambria a tým aj zlepšením podmienok pre vývoj mnohobunkových organizmov (ktoré mali spočiatku menšiu konkurenciu pri obsadzovaní novýchekologických ník).
O veľkom náraste počtu druhov a jedincov sa však čiastočne môže usudzovať aj preto, že z predošlých geologických období sa nenašiel dostatok fosílií. To je spôsobené najmä tým, že boli neskôr rôznymi geologickými procesmi zničené. V kambriu sa život sústredil do morí, výskyt kambrických organizmov v zmiešaných, či sladkých vodách dodnes nebol doložený.Vyššie rastliny v tej dobe ešte neexistovali. Vo vodnom prostredí sa vyskytovali len morskériasy, prípadnehuby. Väčšina života sa pravdepodobne sústredila do oblastí plytkých morí, v ktorých dostatok svetla vytváral ideálne prostredie pre riasy, ktoré zas boli potravou pre mnohé druhy živočíchov.
Spomedzi živočíchov sa najviac rozvíjalitrilobity. Rozšírené boliarcheocyáty (archaeocyatha). Objavili sadierkavce (foraminifera), kremité aj vápnitéhubky (Porifera),ramenonožce (brachiopoda), maléhlavonožce a príbuzní dnešných ulitníkovhyolity (hyolithoidea).
- ↑Haq, B.U., Van Eysinga, F.W.B, 1998,Geological Time Table. 5th Edition. Esevier Science, Amsterdam
- ↑Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985, Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, s. 305 – 344
- ↑Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
- ↑Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021:Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.
Commons ponúka multimediálne súbory na témukambrium
Wikislovník ponúka heslokambrium
