O rímskej provincii v rokoch 6 až 135 po Kr. nazývanej Jud(a)ea/Judsko/Júdsko pozriJudea (rímska provincia).
Judské vrchy
Judsko (-slovenský kodifikovaný tvar) aleboJúdsko aleboJudea (hebr.Jehúdá, v modernej hebrejčine:Jehuda; po grécky: Ἰουδαία – Ioudaia/Iúdaia; po latinsky: Iudaea) môže byť:
a)Júda, teda územie kmeňa Júda (pred obdobím babylonského zajatia) a neskôrJudské kráľovstvo; bolo to (prevažne hornaté) územie medzi Mŕtvym morom a Stredozemným morom (neskôr však bez pásu územia pri Stredozemnom mori) a neskôr vrátane územia kmeňa Benjamin na severe
b) územie okolo Jeruzalema od čias návratu Židov zbabylonského zajatia, t. j. od konca 6. stor. pred Kr. dodnes (spočiatku toto územie tvorilo rovnomennú perzskú provinciu); konkrétne išlo pôvodne o územie medzi Emausom na západe, Bejt Curom (Bétšúrom) na juhu, Bejt Choronom (Bétchoronom) na severe a najjužnejším tokom Jordánu a severným Mŕtvym morom na východe, ale v 1. stor. po Kr. už Josephus ohraničuje územie Stredozemným morom na západe, južnými hranicami Idumey na juhu, Lubbánom (čiže južnými hranicami Samarie) na severe a najjužnejším tokom Jordánu (a severným Mŕtvym morom) na východe
c) menej často:Hasmoneovské kráľovstvo (142 pred Kr. – 6 po Kr.; pokrývalo väčšie územie než bod b)
Treba dodať, že v Novom zákone sa často Judsko (Judea) spomína v protiklade s mestom Jeruzalem, čiže termín Judsko (Judea) podľa týchto textov nezahŕňal svoje centrálne mesto.
Názov Judea (Judsko) dostala podľa izraelitského kmeňaJúda (hebr. takistoJehúdá), ktorý sa tu (na „hore Júda“) usadil od13. storočia pred Kr. Ako Júda sa označuje aj územie obývané týmto kmeňom a Judské kráľovstvo.
Kmeň Júda bol jeden z 12 izraelských kmeňov, ktoré podľa Biblie prišli do Palestíny z Egypta (pravdepodobne v 15. alebo 13. stor. pred Kr.).
Koncom11. storočia pred Kr. vzniklo spojením územia kmeňa Júda (nazývaného Júda) a územia ostatných izraelských kmeňov (nazývaného Izrael) na krátky čas tzv.Judsko-izraelské kráľovstvo. Významným sa kmeň Júda stal voľbouDávida za kráľa tohto kráľovstva.
V rámci perzskej provincie Kýrovým ediktom z roku 538 pred Kr. Židia hneď od začiatku opäť získali slobodu a mohli sa vrátiť do vlasti. Prví Židia sa vrátili pod vedenímZorobábela (Zerubábela)[1]. Keďže navrátilci patrili prevažne ku kmeňu Júda, resp. žili na území kmeňa Júda, nazývali sa odvtedy po hebrejsky jehudim > po grécky Ioudaioi > po latinsky Iudaei > po nemecky Juden (z niektorých z týchto výrazov priamo či sprostredkovane pravdepodobne pochádza aj slovenské slovo Židia).
V roku 332 pred Kr. územie dobyl Alexander Veľký. Jeho nástupcovia sa o územie dlho sporili, V roku 320 pripadlo Egyptu pred Kr., v roku 198 pred Kr. Sýrii. Židovské povstanie v 2. stor. pred Kr. viedlo viedlo k nezávislosti Judska v podobe tzv. Hasmoneovského kráľovstva (142 pred Kr. – 6 po Kr). V roku 63 pred Kr. sa Judsko stalo vazalom Rímskej ríše. Do tohto obdobia spadá aj "kráľ"Herodes Veľký (40/37 – 4 pred Kr.), za ktorého vlády v Judsku sa podľa Biblie narodilJežiš Kristus.
