Južný Sudán (angl. South Sudan), dlhý tvarJuhosudánska republika (Republic of South Sudan), ještát v severovýchodnejAfrike.Osou štátu jeBiely Níl a povrch z veľkej časti tvoriatropické lesy, pôda je tu oveľa úrodnejšia než vSudáne. Najvyšším vrchom jeKinyeti (3 187mn.m.) neďaleko štátnej hranice sUgandou. Odhaduje sa, že na tomto území v roku2008 žilo 8 260 490 obyvateľov.Hlavným mestom Južného Sudánu jeJuba, v ktorej žije asi 244 000 obyvateľov.
Južný Sudán sa v minulosti vyvíjal diametrálne odlišne ako severná časť Sudánu. Až do roku 1946 sa obe časti Sudánu vyvíjali samostatne. Potom začala ústredná vláda v Chartúme, ktorá bola vždy ovládaná moslimami zo severu, znevýhodňovať južné oblasti štátu. V južnej časti Sudánu prebehli dve veľké občianske vojny. Prvá sa odohrala v rokoch 1955 až 1972. Druhá občianska vojna v rokoch 1983 až 2005 si vyžiadala takmer 2 milióny mŕtvych a veľké množstvo utečencov. Príčinou tejto vojny bolo násilné zavedenie islamského právašaría v celej krajine, čo vyvolalo odpor kresťanského a animistického obyvateľstva juhu krajiny. Vojna sa skončila mierovou zmluvou 9. januára 2005. Južnej časti krajiny bola priznaná autonómia a podľa zmluvy sa mali deliť aj výnosy z ropy v Južnom Sudáne medzi ústrednú vládu v Chartúme a Južný Sudán v pomere 50: 50. V roku 2011 sa podľa dohody uskutočnilo referendum o nezávislosti južnej časti Sudánu. V referende sa drvivá väčšina obyvateľov vyslovila za samostatnosť, ktorá bola vyhlásená 9. 7. 2011. Južný Sudán je členskou krajinouOSN aAfrickej únie.
Po skončení druhej občianskej vojny bola v decembri 2005 prijatá dočasná ústava. Okrem toho bolo na území regiónu zrušenéislamské právo a ustanovené nové orgányexekutívy alegislatívy.
Prvým prezidentom sa stal9. júla2005John Garang, zastával však tento úrad iba necelý mesiac, pretože30. júla zahynul pri nehode. Novým prezidentom sa stal generálSalva Kiir Mayardit, ktorý bol zároveň viceprezidentom ústrednej sudánskej vlády vChartúme Viceprezidentom je od 25. augusta 2013 James Wani Igga.
Zákonodárny zbor Južného Sudánu tvorí 170 členov, ktorí sú menovaní prezidentom juhosudánskej vlády. Najsilnejšie postavenie v ňom máSudánske ľudové hnutie za oslobodenie so 70% podielom. Hnutie vzniklo v roku1983 a počas druhej občianskej vojny fungovalo ako politická odnož Sudánskej ľudovej oslobodeneckej armády. V súčasnosti predstavuje najvýznamnejšiu politickú stranu Južného Sudánu.
9. januára2011 sa na území južného Sudánu uskutočnilo referendum pod medzinárodným dohľadom. V referende sa 98,83% obyvateľov juhu krajiny vyslovilo pre samostatnosť. Výsledky referenda akceptovala aj sudánska vláda v Chartúme. Samostatnosť nového štátu bola slávnostne vyhlásená9. júla 2011. Nezávislosť nového štátu akceptujú mnohé štáty sveta (USA, Rusko, Čína, India, Kanada, Dánsko, Nórsko, Južná Afrika, Egypt, Španielsko, Nemecko, ako aj centrálna sudánska vláda). Zatiaľ sa diskutuje o názve nového štátu. Od 9. júla 2011 je Južný Sudán samostatným štátom.
Na území štátu Južný Sudán sa nachádza celkovo 10 „štátov“ (vilájetov), ktoré vznikli rozdelením troch „provincií“, ktoré existovali v Sudáne v rokoch 1948 – 1973 (a v rokoch 1991 – 1994 ako „štáty“):
Equatoria (Al-Istiwá'íja) – Western Equatoria, Central Equatoria, Eastern Equatoria
Bahr al Ghazal (Bahr al-Gazál) – Western Bahr al Ghazal, Norhtern Bahr al Ghazal, Lakes a Warrap
Upper Nile (A'álí an-Níl) – Jonglei, Unity a Upper Nile
Obyvateľstvo Južného Sudánu tvoria prevažne černošské kmene, ktoré vyznávajú kresťanstvo a animizmus. Podľa údajov organizácie Pray for Sudan sa ku kresťanstvu hlási okolo 39,6% obyvateľov Južného Sudánu. Presné údaje nie sú k dispozícii.Kresťanstvo je reprezentované rímskokatolíckou cirkvou a episkopálnou cirkvou Sudánu (anglikáni). Rímskych katolíkov je asi 22% z celkového počtu obyvateľov štátu (z kresťanov tvoria asi dve tretiny veriacich). Žijú najmä v Equatorii. Vatikán bol jedným z prvých štátov, ktoré uznali nezávislosť Južného Sudánu. Krajina má aj prvú sväticu a je ňou rehoľná sestraJozefína Bakhita (asi 1869 - 1947), ktorú v roku 2000 kanonizoval pápež Ján Pavol II. Z ostatných kresťanských cirkví tu žijú aj pentekostalisti,baptisti,metodisti, ale aj príslušníci koptskej (pravoslávnej) cirkvi. Protestantov je asi 18%, hlavne anglikánov a pentekostalistov. Prví kresťanskí misionári prišli do krajiny počas britskej správy (najprvprotestanti a neskôr aj rímskikatolíci). Najviac kresťanov žije medzi príslušníkmi kmeňaAzande, ktorí žijú hlavne na juhozápade štátu (pri hraniciach s Kongom). Za najväčšiu etnickú skupinu možno považovať Dinkov (4 milióny obyvateľov). Hlásia sa prevažne k animizmu, ale časť vyznáva aj kresťanské náboženstvo. Žijú v oblasti na západ od rieky Biely Níl. Z tejto etnickej skupiny pochádza aj prezident Južného Sudánu. Druhým najpočetnejším je kmeňNuer.Podľa sčítania z roku 2008 tvoria:Dinkovia 41%,Nuer 10%, Azandeovia 7%, Bariovia 5%, Arabi 4%, Šilukovia 4%, iní 29%. Animizmus vyznáva si 48,4% obyvateľov krajiny a k islamu sa hlási asi 12% obyvateľov. Najrozšírenejším jazykom Južného Sudánu je tzv. džúbskaarabčina, ktorá slúži ako spoločný jazyk obyvateľov. Oficiálnym jazykom je ajangličtina, používaná v školstve a správe štátu.
Južný Sudán patrí po dlhých občianskych vojnách, ktoré rozvrátili jeho ekonomiku, k hospodársky zaostalým regiónom Afriky. Ani centrálna vláda v Chartúme nemala záujem tento stav zlepšiť. Južný Sudán však produkuje 85% produkcie sudánskejropy, z ktorej príjmy sa však na základe mierovej zmluvy rovnomerne delia medzi centrálnu vládu v Chartúme a autonómnu vládu v meste Juba. Napriek tomu však tvoria až 98% príjmov Južného Sudánu. Okrem ropy sa na území nového štátu nachádzajú zásoby železnej rudy, chrómu, zinku, striebra a iných rúd.
Poľnohospodárstvo je veľmi zaostalé a uspokojuje hlavne vlastnú potrebu nového štátu. Pestuje sa najmäpšenica,bavlna,mango,podzemnica olejná, banány, bataty,sezam a ďalšie plodiny.Infraštruktúra štátu je veľmi zaostalá a sústreďuje sa hlavne pozdĺž riekyBiely Níl. Asfaltových ciest je minimum.
.svg)
