Je to najväčšia izraelská rieka, ktorá meria 251 kilometrov a plocha jej povodia je18 300km²[1]. Vzniká sútokom troch riečok v údolíChula, počas svojho toku pretekáTiberiadskym jazerom a nakoniec sa vlieva doMŕtveho mora. Veľkú časť vôd rieky ľudia využívajú akopitnú vodu alebo na potrebyzavlažovania či priemyslu. Historicky a nábožensky sa považuje za jednu z najposvätnejších riek sveta[2].
Vzhľadom naindo-árijský pôvod je názov zloženinou slov رود اردن (jor-don), kde „jor“ znamená vperzštine rok a „don“ znamená rieka[3], čo odkazuje na stály charakter prietoku rieky, ktorá počas roka nevysychá[4].Semitský výklad názvu sa odvíja od koreňa slova „klesať“ a celý názov doslova znamená „prúd, ktorý rýchlo klesá““[4]. Tento výklad vhodne opisuje rieku Jordán, najmä jej horný tok, pred Tiberiadskym jazerom[4]. V arabčine existujú pre Jordán aj názvy الشريعة (Eš-Šería, doslova „vodné miesto“) alebo الشريعة الكبيرة (Eš-Šería el-Kebire, doslova „veľká voda“)[4]. Najstaršie zmienka názvu rieky sa zachovala vegyptských záznamoch z19. dynastie, kde je zaznamenaná ako يعرضنا (ja-ar-du-na, doslova „priniesol nám“), čo je názov podobnýkanaánskemujardún[4].
Pramennou oblasťou Jordánu sú juhozápadné svahy horyHermon na pomedzíLibanonu,Izraela aSýrie[1]. Vlastná rieka vznikásútokom trochzdrojníc, riečokDan,Hasbani aBanias v močaristej oblasti Chulského údolia, ktoré je pozostatkom niekdajšieho veľkého jazera[5]. Od tohto údolia mieri rieka po celý zvyšok svojho toku priamo na juh a jej tok sledujeVýchodoafrickú priekopovú prepadlinu[5]. Okrem prietoku Chulským údolím má Jordán na svojom hornom toku pomerne prudký spád s početnýmikaskádami, a to až po rozľahléTiberiadske jazero, ktoré leží 210 metrov pod úrovňousvetového oceánu[5]. V tejto časti svojho toku tvoril do roku1967 medzinárodne uznanúštátnu hranicu medzi Izraelom a Sýriou, kedy oddeľovalGolanské výšiny, ale poŠesťdennej vojne je územie na oboch stranách rieky izraelské. Po opustení Tiberiadskeho jazera sa do Jordánu vlieva zľava riekaJarmuk, ktorá oddeľuje Golanské výšiny od Jordánska[5]. V nasledujúcej časti toku pribúdajúmeandre a ďalej na juh tvorí hranicu medzi Izraelom a Jordánskom a následne medziPalestínskou autonómiou (Západným brehom Jordánu) a Jordánskom[5]. V posledne spomínanej časti sa do Jordánu z jordánskej strany vlieva riekaJabuk[5]. Tok rieky končí pribezodtokovomMŕtvom mori, ktoré je 420 metrov pod úrovňou svetového oceánu[5].
Priebeh toku rieky a jej formovanie úzko súvisí sgeologickým charakterom oblasti. Jordán po celej svojej dĺžke preteká Východoafrickou priekopovou prepadlinou, ktorá prechádzaLibanonom a ťahá sa až poMozambik. Prepadlina vznikla približne pred zhruba 35 miliónmi rokov rozpadomAfrickej platne a odďaľovanímArabskej tektonickej platne[6].
Letecká snímka ústia Jordánu do Galilejského jazera (1931)
Tiberiadske jazero – najväčšie sladkovodné jazero a zásobáreň pitnej vody vIzraeli. Zároveň je to najnižšie položené sladkovodné jazero na svete (−212 metrov)[7]. Viac ako dve tisíc rokov využívané na rybárstvo[8], údajné miestoJežišových zázrakov. Časť vôd sa odvádza Národným vodným privádzačom do južnej časti krajiny pre potrebyzavlažovania[9]
Mŕtve more – jedno z najviachypersaliných jazier na svete, najnižšie položené odkryté miesto na zemskom povrchu a najnižšie položené slané jazero na svete (−420 metrov). Využívané na liečebné účely (soľ,bahno). V jeho blízkosti sa nachádzajú významné historické miestaKumrán aMasada. Vďaka nízkemu prietoku a vysokému výparu dochádza k zmenšovaniu jazera. Existuje plán na výstavbu kanála medziČerveným a Mŕtvym morom[10].
Priemernýprietok je v mieste opustenia Tiberiadskeho jazera 16m³/s a v mieste pred Mŕtvym morom39,7m³/s[11].V dôsledku ľudskej činnosti priemerný prietok v posledných desaťročiach klesá. Na začiatku 70. rokov20. storočia bol vletnom období50m³/s. Prietok sa odvíja od ročného obdobia a úhrnu zrážok. V období zimných dažďov dochádza k vzostupu vodnej hladiny, no po zvyšok roka je rieka úzka a plytká[12].
V rokoch1930 až1948 existovala pri sútoku Jordánu a Jarmúkuvodná elektráreňNaharajim, ktorá bola zničená počasizraelskej vojny za nezávislosť.[13] V roku1964 spustil Izrael prevádzku na hrádzi, ktorá odvádza časť vôd z jeho najväčšej zásobárne pitnej vody – Tiberiadskeho jazera – do Národného vodného privádzača[14]. V tom istom roku začalo Jordánsko s výstavbou kanála na prítoku Jordánu, rieke Jarmuk[2]. Neskôr na tejto rieke vystavala nádrže na vodu aj Sýria[2]. Za tieto kroky sú všetky tri štáty obviňované ochrancami životného prostredia z drancovaniaekosystému rieky[2].
V súčasnosti je 70 až 90% vody využívaných pre ľudské účely (pitná voda, poľnohospodárske zavlažovanie, priemysel) a tok je tak značne redukovaný.[9][15][16]. V dôsledku toho dochádza k poklesu hladiny Mŕtveho mora lebovyparovanie prevláda nad prítokom.[17]. Vďaka poklesu hladiny sa na juhu Mŕtveho mora vytvorili soľné roviny[16]. Jedným z hlavných bodovIzraelsko-jordánskej mierovej zmluvy z roku1994 bolo právo Jordánska na vyšší podiel pri odbere vody z Jordánu[18].
V septembri2006 vznikol problém kvôli kontaminácii toku rieky splaškovými vodami.[19]. Najviac znečistený, zhruba 90 kilometrov dlhý úsek rieky, sa nachádza v meandroch medzi Tiberiadskym jazerom a Mŕtvym morom[19]. Ekológovia tvrdia, že odber vody z rieky takmer zničil celý riečny ekosystém[2]. Záchrana rieky by podľa nich trvala celé desaťročie[2]. V roku2007 označila blízkovýchodná sekciaPriateľov Zeme rieku Jordán za jedno zo 100 najviac ekologicky ohrozených miest na svete[20].
S cieľom zastaviť vysychanie Mŕtveho mora bol navrhnutý projekt, v rámci ktorého by bol vytvorený asi 200 kilometrov dlhý kanál, ktorý by samospádom privádzal morskú vodu zČerveného mora do Mŕtveho mora[10]. Vďaka tomu, že je Mŕtve more najnižšie položené miesto na zemskom povrchu by voda nemusela byť čerpaná generátormi a vďaka spádu by sama elektrický prúd vytvárala.[23] Tento projekt má však odporcov v radách ekológov tvrdiacich, že výstavba kanálu by zničila ekosystémy vAravskom údolí a Červenom mori a poškodila by i samotné Mŕtve more.[24]
S riekou Jordán je rovnobežnádiaľnica 90, ktorá spája sever a juh Izraela.
Severná časť údolia je významne úrodná, kým južná časť má charakterpolopúšte.[12] Vďaka stálemu prietoku rieky je tu celoročnávegetácia.[12]. Jordán, ako jeden z hlavných vodných zdrojov v oblasti, poskytuje ekonomické i poľnohospodárske výhody.[25] Vďaka zavlažovaniu došlo na jordánskej strane k rozvoju nových miest a dedín, čo spôsobilo nárast poľnohospodárskej produkcie.[25] Od roku1967 sa na jordánskej strane jordánskeho údolia pestujúpomaranče,banány, skorázelenina acukrová trstina.[5] Medzi hlavné zdroje príjmov obyvateľov na izraelskej strane rieky patrírybolov, ľahký priemysel acestovný ruch.[12] Celý tok rieky nie je prístupný a niektoré jeho časti sú uzavreté vojenské zóny, čo paradoxne pôsobí ako ich ochrana.[26]
Zmienky o rieke Jordán sa objavujú na rade miestTanachu. Úrodnosťúdolia Jordánu je zmieňovaná už v kniheGenezis, kde je prirovnávané k „záhrade Hospodinovej“. Pripomienkou početnýchbrodov cez Jordán je udalosť, kedy patriarchaJákob so svojou družinou prekročil Jordán a pri brode cezJabok zápasil sHospodinom. Jeden z najznámejších brodov je miesto, kde Jifta porazil Efrajimcov. Jordán sa spomína aj ako deliaca čiara medzi „dvoma a pol kmeňmi“, ktoré sa usadili na východe a medzi „deviatimi kmeňmi a polovicou kmeňa Menasesovho,“ ktoré sa podJozuovým vedením usadili na západe. Vzhľadom na polohu voči mestuJericho bola rieka tiež označovaná ako „Jordán oproti Jerichu.“
Vbiblických dejinách bol Jordán miestom niekoľkých zázrakov. Prvý z nich sa stal keďIzraeliti pod Jozuovým vedením prešli Jordán neďaleko Jericha. Neskôr sa dva a pol kmeňa usadilo východne od Jordánu, kde na jeho brehu postavili veľký oltár, ktorý mal byť svedectvom medzi nimi a ostatnými kmeňmi. Jordán suchou nohou prekročilEliáš aElizeus. Elizeus vykonal pri Jordáne dva ďalšie zázraky: vyliečil Naamána tým, že mu povedal, aby sa sedemkrát ponoril do vôd rieky, a nechal vynoriť železnúsekeru jedného z prorockých žiakov, ktorá spadla do rieky, tým, že do vody hodil vetvu a sekera vyplávala.
Jordán prekročil ajJuda Makabejský s bratom Jonatanom počas ich vojny proti Nabatejským.
VNovom zákone stojí, žeJán Krstiteľ v Jordáne„krstil tých, čo sa odvrátili od svojich hriechov.“ Malo sa tak diať v Betánii na druhom brehu Jordánu. Tam za ním prišielJežiš Kristus, aby sa nechal pokrstiť. Tu ho Ján Krstiteľ označil akobaránka Božieho asyna Božieho. Nový zákon niekoľkokrát hovorí o tom, ako Ježiš prešiel Jordán počas svojich ciest, kam za ním šli veľké zástupy, aby si vypočuli jeho kázanie, a aby ich uzdravil z choroby. Keď ho chceli jeho nepriatelia zajať, ukryl sa pri Jordáne na mieste, kde ho Ján pokrstil.
Jeho prekročenie bolo poslednou časťou cesty a zároveň jej zakončením. Jordán však tiež môže znamenať samotnú smrť, kedy jeho prekročenie znamená vstup doraja aleboneba.[32]
12Hydrography and history of River Jordan [online]. United Nations University, [cit. 2008-11-23].Dostupné online. Archivované 2010-05-28 z originálu. (anglický)
123456PLUSHNICK-MASTI, Ramit.Raw Sewage Taints Sacred Jordan River [online]. Associated Press, [cit. 2008-11-22].Dostupné online. (anglicky)
12345HASHASH, Niveen.Crossing the River Jordan [PDF]. Jordan River Foundation, [cit. 2008-12-09].Dostupné online. Archivované 2012-02-04 z originálu. (anglicky)
↑Great Rift Valley [online]. Spiritus Temporis, [cit. 2009-01-16].Dostupné online. Archivované 2011-08-13 z originálu. (anglický)
↑Kineretské jezero [online]. Ministerstvo životního prostředí Státu Izrael, [cit. 2008-11-23].Dostupné online. (anglicky)
↑SENGUPTA, Kim.A biblical tragedy in Galilee [online]. The Independent, [cit. 2008-12-22].Dostupné online. (anglicky)
12MURAKAMI, Masahiro.Managing Water for Peace in the Middle East: Alternative Strategies. Tokio: United Nations University Press, 1995.Dostupné online.ISBN92-808-0858-3. Kapitola Jordán. Archivované 2010-12-02 z originálu. (anglický)
12První kroky pro záchranu Mrtvého moře [online]. Eretz.cz, [cit. 2008-11-22].Dostupné online. Archivované 2008-05-24 z originálu.
↑BRADLEY, Edward.Analogies Between the Jordan Valleys of Utah and the Holy Land [online]. U.S. Geological Survey, [cit. 2008-12-07].Dostupné online. (anglický)
1234IZRAELSKÉ INFORMAČNÍ STŘEDISKO.Fakta o Izraeli: země a lidé. Jeruzalém: Ahva Press, 1999. S.6.
↑The Power Plant on Two Rivers [online]. Ministerstvo zahraničních věcí Státu Izrael, 2003-05-22, [cit. 2011-05-30].Dostupné online. (anglický)
↑HASSAN, Marwan A; KLEIN, Micha.Fluvial adjustment of the Lower Jordan River to a drop in the Dead Sea level (abstract) [online].Hebrejská univerzita aHaifská univerzita, [cit. 2008-12-07]. Science Direct. Kompletná štúdia je spoplatnená..Dostupné online. (anglicky)
↑Izraelsko-jordánska mierová zmluva [online]. Ministerstvo zahraničných vecí štátu Izrael, [cit. 2008-11-22].Dostupné online. (anglický)
12Jordan River - some are baptised in it, others pollute it [online]. U.S. Water News Online, [cit. 2008-12-07].Dostupné online. Archivované 2008-05-16 z originálu. (anglický)
↑Jordan River among world’s 100 most endangered sites [online]. Embassy of Jordan, USA, [cit. 2008-12-07].Dostupné online. (anglický)
12Jordan River [online]. Holy Land Network, [cit. 2008-12-22].Dostupné online. Archivované 2008-12-28 z originálu. (anglický)
↑U řeky Jordán bylo zpřístupněno údajné místo, kde Ježíš přijal křest [online].ChristNet.cz, 2011-08-03, [cit. 2011-08-05].Dostupné online.
↑Ambiciózní plán výstavby kanálu spojujícího Rudé a Mrtvé moře [online]. BusinessInfo.cz, [cit. 2008-11-22].Dostupné online.[nefunkčný odkaz]
↑Vědci proti projektu spojení Rudého a Mrtvého moře [online]. Eretz.cz, [cit. 2008-11-22].Dostupné online. Archivované 2008-01-25 z originálu.
12GRUNFELD, Lilach.Jordan River Dispute [online]. American University, 1997, [cit. 2009-01-09].Dostupné online. (anglický)
↑BLAUSTEIN, Max.Židovská historie: Britské mandátní území Palestina - Britské administrativní rozdělení Mandátu na Transjordánsko a zbytkovou Palestinu [online].Eretz.cz, [cit. 2008-12-13].Dostupné online. Archivované 2009-02-10 z originálu.
↑ASBRIDGE, Thomas.The Crusaders' Lost Fort: Battle at Jacob's Ford [online].BBC, [cit. 2008-12-13].Dostupné online. (anglický)
