John Forbes Nash, Jr. |
matematik, univerzitný profesor |
 |
Dielo |
---|
Polia pôsobnosti | teória hier, diferenciálna geometria, topológia |
---|
Známy vďaka | Nashova rovnováha, Nashova teoréma vnorenia, Nashova-Moserova teoréma |
---|
Vedecké pôsobenie | Massachusetts Institute of Technology, Princeton University |
---|
Alma mater | Carnegie Institute of Technology, Princeton University |
---|
Významní profesori | Albert W. Tucker |
---|
Ocenenia |
---|
John von Neumann Theory Prize(1978) Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela(1994) Abelova cena(2015) |
Osobné informácie |
---|
Narodenie | 13. jún1928 Bluefield,Západná Virgínia,Spojené štáty |
---|
Úmrtie | 23. máj2015 (86 rokov) Monroe Township,New Jersey, Spojené štáty |
---|
Štátna príslušnosť | Spojené štáty |
---|
Národnosť | americká |
---|
Manželka | Alicia Lopez-Harrison de Lardé(⚭ 1957 – 1963,⚭ 2001 – † 2015) |
---|
Deti | John Charles Martin Nash, John David Stier |
---|
Podpis |  |
---|
Odkazy |
---|
 | John Forbes Nash (multimediálne súbory na commons) |
---|
|
John Forbes Nash Jr. (*13. jún1928,Bluefield,Západná Virgínia,Spojené štáty – †23. máj2015,Monroe Township,New Jersey, Spojené štáty) bol americkýmatematik známy svojou prácou v oblastiteórie hier a diferenciálnej geometrie.
Jeho sľubne sa rozvíjajúcu kariéru matematika na takmer tridsať rokov výrazne skomplikovala vážna duševná porucha, napriek tomu zotrval pri svojej práci. V roku1994 mu bola za prínos k teórii hier udelenáCena Švédskej národnej banky za rozvoj ekonomickej vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Spoločne s ním ju získali aj ďalší dvaja matematici,Reinhard Selten a John Harsanyi.
John Nash sa narodil v malom mestečku v oblastiApalačských vrchov v Spojených štátoch. Jeho otec, John Nash starší, bol elektrotechnickým inžinierom a matka, Virginia Martin, vyučovala jazyky. Už ako dieťa prejavoval veľký záujem o rôzne vedecké pokusy. Veľa času strávil čítaním a experimentovaním zavretý vo svojej izbe, z ktorej si urobil provizórne laboratórium. Zatiaľčo jeho sestra Martha bola úplne obyčajným dieťaťom, Johnny sa už v detstve od iných odlišoval.
Na MIT (Massachusettský technologický inštitút) sa spoznal s Aliciou Lopez-Harrison de Lardé, študentkou matematiky pochádzajúcou zoSalvádora. V roku1957 sa s ňou oženil a od dva roky neskôr, v roku1959, sa im narodil syn John Charles Martin. Stal sa tiež matematikom, ale rovnako ako jeho otec trpel paranoidnouschizofréniou. John Nash mal ešte jedného syna, Johna Davida, ktorého matkou bola Eleanor Stier. Odmietol však s nimi mať čokoľvek dočinenia.
Alicia sa s ním v roku1963 rozviedla, ale v roku1970 sa k nemu vrátila. Podľa Nashovho životopisu od autorky Sylvie Nasar, John a Alicia spolu žili ako „dvaja vzdialene príbuzní jedinci pod jednou strechou“. Potom ako John získal Nobelovu cenu, obnovili svoj vzťah a1. júna2001 sa znovu stali manželmi.
V roku1958 John Nash začal prejavovať prvé známky rozvíjajúcej sa duševnej poruchy. Začal byťparanoidný a počas pobytu v nemocnici v roku1959 bola jeho diagnóza určená ako paranoidnáschizofrénia. Po absolvovaní problematického pobytu vParíži aŽeneve sa Nash vrátil v roku1960 doPrincetonu. Až do roku1970 striedavo pobýval v rôznych psychiatrických nemocniciach a podstúpil rozličné formy terapie.
Niektoré druhy liečby pravdepodobne neboli vhodne zvolené a prispeli k zhoršovaniu jeho stavu. Lekári totiž podcenili kľúčový význam práce a komunity pri prekonávaní duševnej poruchy. V prípade Johna Nasha sa ako najúčinnejší krok k jeho vyliečeniu javí administratívne rozhodnutie princetonskej fakulty matematiky a výpočtového centra, ktorým Nashovi v tomto ťažkom období povolili využívať prostriedky univerzity pre jeho výskum. V povedomí študentov sa tak John Nash stal „fantómom Fine Hall“ (Fine Hall je matematické centrum v Princetone), záhadnou postavou, ktorá uprostred noci čmára po tabuliach tajomnérovnice. Vďaka podpore manželky Alicie Nash zotrval pri svojej práci aj v komunite, kde jeho výstrednosti zostali nepovšimnuté a medzi inými záujmami rozvinul aj svoj záujem o výpočet presných hodnôt veľkých čísel. Tento výskum ho priviedol do princetonských výpočtových stredísk, kde pre svoju prácu vyvinul počítačové programy vysokej úrovne. Zároveň bol tak v užšom kontakte s ľudmi z Princetonu a od konca 80. rokov 20. storočia začal aktívne využívať elektronickú poštu na komunikáciu s matematikmi. Odborná verejnosť tak dostala možnosť zistiť, že nová práca legendárneho Johna Nasha má význam a hodnotu. Táto skupina matematikov potom navrhla Johna Nasha komisii Švédskej národnej banky, ktorá udeľuje Nobelovu cenu, ako kandidáta v oblastiekonómie.
90. roky 20. storočia znamenali návrat génia - Nashovi sa podarilo zvládnuť prejavy jeho duševnej choroby. Stále dúfal, že sa mu podaria zásadné vedecké odhalenia. Jeho práca v roku 2015 sa zaoberala zaujímavými špekuláciami v pokročilej teórii hier.
V lete roku1950 pracoval pre RAND Corporation vkalifornskom meste Santa Monica, kam sa nakrátko vrátil aj v rokoch1952 a1954. Od roku 1950 zároveň vyučoval matematiku naPrincetone a študoval. Podarilo sa mu vyhnúť sa vojenskej službe. V tomto období dokázal platnosť tzv. Nashovho teorému vnorenia, dôležitého výsledku v diferenciálnej geometrii o mnohotvárnosti.
Od roku1951 do jari roku1959 pôsobil naMIT a oddychový rok strávil prácou v Inštitúte pre pokročilé štúdium naPrincetone.
V rokoch1965-1967 zastával miesto výskumného pracovníka na Brandeis University. Potom sa na 30 rokov publikačne odmlčal. Do roku1996 publikoval spolu 23 vedeckých prác. V posledných rokoch svojho života sa venoval matematike v Princetone a hoci bol opatrný v styku s neznámymi ľuďmi, zasvätení hovorili o jeho suchom humore.
Na Nashovu kariéru mala zásadný vplyv podpora jeho ženy Alicie. Povzbudzovala ho, keď trpel halucináciami, a chápala, že akokoľvek nevýrazné zapojenie do činnosti princetonskej komunity matematikov Nashovi veľmi prospievalo. Okrem toho Alicia odvážne pracovala v mužmi ovládanom odvetví ako počítačová programátorka, aby materiálne zabezpečila seba, manžela a syna.
John Nash a jeho manželka Alicia zomreli pri dopravnej nehode na diaľnici New Jersey Turnpike v blízkosti mestaMonroe Township, v štáteNew Jersey o 17:18EST23. mája2015. Podľa hovorcu New Jersey State Police, seržanta Gregoryho Williamsa, vodič ich taxíka Ford Crown Victoria stratil kontrolu nad vozidlom pri predbiehaní a narazil do zvodidiel (okolo 16:30 EST).[1][2][3][4]
- ↑Sherman, Ted; Ma, Myles (2015), „Famed 'A Beautiful Mind' mathematician John Nash, wife, killed in N.J. Turnpike crash“, NJ.com, 2015-05-24,http://www.nj.com/middlesex/index.ssf/2015/05/famed_a_beautiful_mind_mathematician_wife_killed_in_taxi_crash_police_say.html, dost. 2015-05-24
- ↑Stein, Letitia; Ross, Jane (2015), „John Nash, mathematician who inspired 'A Beautiful Mind,' killed in car crash“, Reuters, 2015-05-24,http://www.reuters.com/article/2015/05/24/us-people-nash-idUSKBN0O90JR20150524, dost. 2015-05-24
- ↑Tvardzík, Jozef (2015), „Zomrel ekonóm a matematik John Nash, poznáte ho z filmu Čistá duša“, Trend, 2015-05-24,http://www.etrend.sk/ekonomika/zomrel-ekonom-a-matematik-john-nash-poznate-ho-z-filmu-cista-dusa.html, dost. 2015-05-24
- ↑„'Beautiful Mind' mathematician John Nash killed in crash“, BBC News, 2015, 2015-05-24,http://www.bbc.com/news/world-us-canada-32865248, dost. 2015-05-24
- ↑John von Neumann Theory Prize, Catonsville, MD: Institute for Operations Research and the Management Sciences, c2015,http://www.informs.org/Recognize-Excellence/INFORMS-Prizes-Awards/John-von-Neumann-Theory-Prize, dost. 2015-05-24
- ↑More than $3 million raised at Cold Spring Harbor Laboratory gala, Spring Harbor, NY: Cold Spring Harbor Laboratory, 2010,http://www.cshl.edu/news-a-features/more-than-3-million-raised-at-cold-spring-harbor-laboratory-gala.html, dost. 2015-05-24
- ↑Kelly, Morgan (2015), A 'long awaited recognition': Nash receives Abel Prize for revered work in mathematics, Princeton, NJ: Princeton University (vyd. 2015-03-26),http://www.princeton.edu/main/news/archive/S42/72/29C63/, dost. 2015-05-24
- Milnor, John (1991), „Nobelova cena pro Johna Nashe“, Pokroky matematiky, fyziky a astronomie 41 (4): 169-179,ISSN0032-2423,http://dml.cz/dmlcz/139935
- Mareš, Milan (2008), „Teorie her : Rovnovážné situace nejen v hrách : John Forbes Nash (*1928)“, Vesmír 87 (12): 862,ISSN0042-4544,http://casopis.vesmir.cz/clanek/teorie-her