| John Bonham | |
|---|---|
 John Bonham v roku 1975 | |
| Základné informácie | |
| Popis umelca | anglický bubeník |
| Rodné meno | John Henry Bonham |
| Umelecké mená | Bonzo |
| Narodenie | 31. máj1948 Redditch,Worcestershire,Spojené kráľovstvo |
| Úmrtie | 25. september1980 (32 rokov) Clewer,Windsor,Anglicko,Spojené kráľovstvo |
| Žáner | hard rock,heavy metal,blues rock,folk rock |
| Hrá nanástrojoch | bicie,tympany,gong |
| Roky pôsob. | 1964-1980 |
| Vydavateľstvá | Atlantic,Swan Song |
| Súvisiace články | Led Zeppelin,Band of Joy,Terry Web and the Spiders |
| Webstránka | www.ledzeppelin.com |
John Henry „Bonzo“ Bonham (31. máj1948,Redditch,Anglicko,Spojené kráľovstvo – †25. september1980,Clewer,Windsor,Anglicko,Spojené kráľovstvo) bol britský bubeník a členrockovej kapelyLed Zeppelin.
Bol preslávený výkonnou a rýchlou pravou nohou, charakteristickým zvukom a citom pre rockovú hudbu. Všeobecne je ostatnými hudobníkmi a kritikmi uznávaný ako jeden z najväčších bubeníkov v histórii rockovej hudby a jeden z najdôležitejších a najvplyvnejších hudobníkov svojej éry. Bonham je popísaný vEncyclopædia Britannica ako "jedinečný príklad pre všetkýchhardrockových bubeníkov, ktorí by ho mali nasledovať".[1]
Bonham sa dožil veku 32 rokov a zomrel25. septembra1980 na následkypľúcneho edému spôsobeného vdýchnutím zvratkov v spánku. Po jeho smrti sa ostatní členovia rozhodliLed Zeppelin rozpustiť, pretože Bonhama považovali za nenahraditeľného bubeníka.
Bonham sa narodil 31. mája 1948 v Redditch (Worcestershire,Anglicko), Joan a Jackovi Bonhamovým.
Prvýkrát sa učil hrať na bicie v piatich rokoch, keď si zostavil biciu súpravu zo sudov a plechoviek odkávy a napodobňoval svoje idolyGene Krupu aBuddy Richeho. V desiatich rokoch mu matka dala malý bubon. Prvú ozajstnúbiciu súpravu,Premier Percussion, dostal od otca keď mal pätnásť rokov. Bonham nikdy nechodil na hodiny hry na bicie, riadil sa len radami ostatných bubeníkov z Redditch. Keď bol ešte v škole, hrával príležitostne ako náhradník v kapelách ako Blue Star Trio, v rokoch 1962-63,[2] a v roku 1963 s Gerry Levene & the Avengers.[3]
Bonham navštevoval Lodge Farm Secondary Modern School, kde mu jeho triedny učiteľ do hodnotenia napísal "Raz skončí buď ako smetiar alebo ako milionár".[4][5] Po opustení školy v roku1964 pôsobil vo firme svojho otca ako tesársky učeň[6] a bubnoval v rôznych miestnych kapelách. V roku 1964 sa Bonham dostal do jeho prvej polo-profesionálnej skupiny,Terry Webb and the Spiders a v tom istom čase stretol svoju budúcu manželku Pat Phillipsovú. Hral tiež v ďalšíchbirminghamských skupinách akoThe Nicky James Movement aThe Senators, ktorí v roku 1964 vydali nie príliš úspešný singel "She's aMod". Bonham sa v tom čase začal venovať bicím naplno. O dva roky neskôr sa pridal k skupineA Way of Life, ale tá sa skoro stala neaktívna. Zo zúfalstva a nedostatku pravidelného príjmu sa pridal kbluesovej skupineCrawling King Snakes, ktorej sólovým spevákom bol mladýRobert Plant.
V roku 1967 vyzvali členovia skupinyA Way of Life Bonhama k návratu a on súhlasil, aj keď bol v tomto období v stálom kontakte s Plantom. Keď sa Plant rozhodol založiť skupinuBand of Joy, Bonham bol vybraný ako bubeník. Skupina vydala niekoľko demo snímkov, ale ani jeden album. V roku 1968 poriadalamerický spevákTim Rose turné poSpojenom kráľovstve a pozval Band of Joy aby zahajovali jeho koncerty. Keď sa Rose vrátil po niekoľkých mesiacoch na ďalšie turné, bol Bonham pozvaný, aby v spevákovej skupine bubnoval, čo pre Bonhama bolo pravidelným zdrojom príjmov.
Po rozpade skupinyThe Yardbirds, stretol gitaristaJimmy PageRoberta Planta, ktorý mu navrhoval Bonhama. Bonham už Planta poznal z práce na session, rovnako tak akoJohn Paul Jonesa. Pageho výber bubeníka obsahoval typy akoB.J. Wilson (Procol Harum) a štúdiových hráčovClema Cattiniho aAynsley Dunbara. Hovorilo sa, že na Pageovom zozname bol ajGinger Baker. Keď všakJimmy Page a manažérPeter Grant videli Bonhama v júli 1968 za bicími u Tima Roseho v Hampstead (severnýLondýn), boli presvedčení, že je to on, kto sa hodí pre nový projekt.
Bonham najprv váhal, či sa pripojiť k skupine, navzdory intenzívnej kampani.[7] Plant poslal osemtelegramov do Bonhamovho obľúbeného hostinca "Three Men in a Boat" voWalsall a po nich nasledovalo štyridsať telegramov od Granta. Avšak, v tom istom čase dostával tiež lukratívne ponuky od zavedených umelcov akými boliJoe Cocker aChris Farlowe. Nakoniec akceptoval Grantovu ponuku. Neskôr spomínal, "Rozhodol som sa, pretože sa mi páčila viac ich hudba, než Cockerova alebo Farloweova."[8]
Počas prvého amerického turné skupiny Led Zeppelin v decembri 1968, sa Bonham spriatelil s bubeníkom skupinyVanilla Fudge, ktorým bolCarmine Appice. Appice mu predstavil bicie značkyLudwig, ktoré potom Bonham používal po zvyšok svojej kariéry. Bonham používal najdlhšie a najťažšie dostupné paličky (veľkosť 2B), ktorým hovoril "trees" (stromy). Jeho tvrdý štýl hry sa uplatnil v mnohých skladbách Led Zeppelin, vrátane "Immigrant Song" (Led Zeppelin III), "When the Levee Breaks" (Led Zeppelin IV / ), "Kashmir" (Physical Graffiti), "The Ocean" (Houses of the Holy) a "Achilles Last Stand" (Presence). Štúdiová nahrávka skladby "Misty Mountain Hop" perfektne dokazuje jeho zmysel predynamiku, podobne ako to predviedol perfektnou hrou na "No Quarter." Na niekoľkých kúskoch z neskorších albumov sa Bonham prikláňa skôr k hre na bicie ovplyvnenej štýlomfunk alatinskoamerickou hudbou. Piesne ako "Royal Orleans" a "Fool in the Rain" sú toho dobrými príkladmi.
Jeho slávne sólo na bicie, najprv známe ako "Pat's Delight", neskôr premenované na "Moby Dick", často trvalo pol hodiny a pravidelne v ňom Bonham používal holé ruky, aby dosiahol rôznych zvukových efektov.
Dňa25. septembra1980 vyzdvihol Bonhama asistent Led Zeppelin Rex King, aby sa pred nadchádzajúcim turné poSpojených štátoch zúčastnil skúšky vBray Studios. Počas cesty do štúdia Bonham požiadal o zastávku na raňajky, kde zdolal štyri štvornásobnévodky (zhruba 473 ml). Keď prišiel na skúšku, pokračoval v pití. Skúška skončila neskoro v noci a tak sa celá skupina odobrala do Pageovho domu, The Old Mill House vClewere (Windsor). Po polnoci Bonham upadol do spánku a tak bol presunutý do postele, v ktorej spával. Benji LeFevre (ktorý nahradil Richarda Colea ako manažér Led Zeppelin pre turné) a John Paul Jones ho potom nasledujúci deň popoludní našli mŕtveho.[9] Bonham mal 32 rokov.
Niekoľko týždňov po pitve bolo oznámené, že 24 hodín pred svojou smrťou, skonzumoval John Bonham štyridsať odlievok vodky, čím si privodilpľúcny edém: zavodnenie pľúc spôsobené vdýchnutím zvratkov. Výsledok vyšetrovania nešťastnej smrti bol zverejnený 27. októbra.[9]Pitva nenašla v Bonhamovom tele žiadne stopy drog.[10] John Bonham bol spopolnený12. októbra1980 a pochovaný na cintoríne vRushock,Worcestershire. Na jeho náhrobku je nápis:
| „ | Cherished memories of a loving husband and father, | “ |
| „ | Spomínajte s láskou na milujúceho manžela a otca, | “ |
Navzdory mediálnym dohadom, že bubeníciCozy Powell,Carmine Appice,Barriemore Barlow,Simon Kirke aleboBev Bevan a mnoho ďalších by mali Bonhama nahradiť, ostatní členovia sa rozhodli po Bonhamovej smrti skupinu Led Zeppelin rozpustiť. Dňa4. novembra1980 vydali tlačové prehlásenie potvrdzujúce, že skupina nebude pokračovať bez svojho bubeníka. "Prajeme si aby vošlo v známosť, že strata nášho drahého priateľa a ohľad na jeho rodinu, spoločne so zmyslom pre nedeliteľnosť, ktorý cítime spoločne s naším manažérom, nás doviedli k rozhodnutiu nepokračovať v činnosti skupiny." Prehlásenie bolo podpísané jednoducho "Led Zeppelin".[11]
Commons ponúka multimediálne súbory na témuJohn Bonham
