| Jody Scheckter | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Národnosť |  Južná Afrika |
| Dátum narodenia | 29.01.195029. január1950 (75 rokov) |
| Miesto narodenia | East London,Južná Afrika |
| Kariéra vo Formule 1 | |
| Sezóny | 1972 –1980 |
| Tímy | McLaren,Tyrrell,Wolf,Ferrari |
| Počet pretekov | 114 (112 štartov) |
| Majster sveta | 1 (1979) |
| Víťazstvá | 10 |
| Stupne víťazov | 33 |
| Body | 255 |
| Pole positions | 3 |
| Najrýchlejšie kolá | 5 |
| Prvá GP | VC USA 1972 |
| Prvé víťazstvo | VC Švédska 1974 |
| Posledné víťazstvo | VC Talianska 1979 |
| Posledná GP | VC USA 1980 |
| Odkazy | |
 Jody Schecktermultimediálny obsah na commons | |
Jody David Scheckter (*29. január1950,East London,Južná Afrika) je bývalý juhoafrický automobilový pretekár a majster svetaFormuly 1 z roku1979. Je známy ako jediný juhoafrický jazdec, ktorý kedy získal titul majstra sveta v F1, a vo veku 30 rokov ukončil aktívnu kariéru.[1]
Scheckter sa narodil v Južnej Afrike, kde začínal s motokárami a neskôr s pretekmi vo Formule Ford. Vďaka svojej agresívnej, ale talentovanej jazde sa v roku 1971 dostal do Anglicka, sám, s kariérou, ktorú si mal vybudovať. Jeho vzostup bol raketový. V priebehu roka súťažil postupne vo Formule Ford a Formule 3 s rovnakým úspechom. V roku1972 debutoval vo Formule 1 naVeľkej cene USA.
V roku1973 sa Scheckter stal testovacím jazdcom McLarenu, no už čoskoro sa objavil na trati ako plnohodnotný pretekár. Jeho štýl bol spočiatku považovaný za nebezpečne impulzívny. Pamätný je jeho hromadný incident vSilverstone v roku1973. Postupne sa však vypracoval na vyspelého jazdca s taktickým prístupom.
V roku1974 prišiel Jody do tímuTyrrell-Ford-Cosworth, s ktorýmJackie Stewart v roku 1973 získal titul. „Ujo Ken“ však musel začať od nuly: uviedol na trh nové auto, model 007, ktoré sa ľahšie ovládalo, ale pravdepodobne malo menší výkon, a predovšetkým stratil Stewarta, ktorý odišiel do dôchodku, a Ceverta, ktorý zomrel. Dvaja noví jazdci tiež vzbudzovali u pozorovateľov skepsu. Jody mal zlú povesť „zúrivého psa“ a Francúz Patrick Depailler sa zdal byť veľmi neskúsený. Počas prvých troch Veľkých cien museli obaja jazdci používať staré auto 006 a Jody nezískal žiadne body. Ale s autom 007 sa jeho výkon výrazne zlepšil. V sezóne získal dve víťazstva, dvakrát skončil na druhom a treťom mieste. V posledných štyroch pretekoch musel trikrát odstúpiť z technických príčin, a tak skončil v celkovom poradí na 3. mieste, 10 bodov za majstrom svetaEmersonom Fittipaldim.
V roku1975 sa Ken Tyrrell rozhodol znovu použiť model 007 a samozrejme ho vylepšiť. Jednomiestne vozidlo tak malo výhody z nových predných bŕzd integrovaných do kolies. Žiaľ, jazdci mali počas prvých pretekov vArgentíne aBrazílii problémy s brzdami. VoVeľkej cene Južnej Afriky vKyalami, prišla 007 s výraznými vylepšeniami odpruženia, chladičov a nasávania vzduchu. V pretekoch sa Jody po kvalifikácii z tretieho miesta rýchlo zbavil dvoch jazdcovBrabhamu,Reutemanna a Paceho, a prevzal vedenie. Argentínčan ho počas pretekov prenasledoval, ale udržal sa a vyhral svoju tretiu veľkú cenu pred domácim publikom. Zvyšok sezóny už nebol v rovnakej atmosfére.Niki Lauda a jeho Ferrari 312T poriadne rozdrvili konkurenciu aTyrrell s ňou nedokázal držať krok. Jody sa na stupne víťazov dostal iba dvakrát, vZolderi aSilverstone. Zvyšok času mu jeho 007 nedovolilo získať ani bod. Treba povedať, že Derek Gardner, konštruktér tímu, sa v lete rozhodol dokončiť program z roku 1975 a venovať sa revolučnému projektu F1, P34, ktorý sa mal objaviť v roku 1976. Jody túto slabú sezónu zakončil na siedmom mieste s dvadsiatimi bodmi.
Začiatkom roku1976 predstavil Tyrrell svoj nový P34, šesťkolesový automobil Formuly 1. Táto inovácia, okrem iných zložitých technických aspektov, mala zvýšiť rýchlosť a zlepšiť priľnavosť a brzdenie. Tento systém však vyžadoval dvojitý brzdový a odpružený systém, čo malo za následok pomerne značnú a neúnosnú hmotnosť. Toto revolučné auto nebolo pripravené okamžite. Scheckter a Depailler preto začali šampionát so starým vozidlom 007, čo Jodymu umožnilo získať niekoľko bodov. P34 debutovalo vJarame a na rozdiel od Depaillera Jodyho auto nepresvedčilo. Hoci sa s ním jazdilo ľahšie ako s jeho predchodcami, jeho brzdy neboli uspokojivé. Juhoafričan skončil na štartovom rošte iba štrnásty a v nedeľu odstúpil. Potom však paradoxne dosiahol najlepšie výsledky tímu práve on. Štvrtý vBelgicku a druhý v uliciachMonaka zabezpečil P34 jeho prvé (a jediné) víťazstvo naVeľkej cene Švédska. Najprv získal pole position, svoju vôbec prvú vo Formule 1. V deň pretekovMario Andretti vo svojomLotuse ukradol štart a viedol prvé dve tretiny pretekov, kým neodstúpil. Jody sa ujal vedenia a doviedol svojho obra k víťazstvu pred Depaillerom. Ken Tyrrell bol nadšený a už si vedel predstaviť, ako porazí Laudovo Ferrari aleboHuntov McLaren. Zvyšok bol, žiaľ, pochmúrny. Ukázalo sa, že ovládateľnosť auta bola nakoniec dosť slabá a samozrejme, aj výkon auta. Nasledoval klesajúci trend. Gardnerova teória sa zrútila. Na to, aby „strýko Ken“ pravidelne získaval body, bol potrebný všetok Jodyho talent. Na druhý stupienok pódia sa tak dostal trikrát , vBrands Hatch, naNürburgringu a voWatkins Glen. VMonze bolo víťazstvo na dosah, aleRonnie Peterson a jeho prekvapivý beh rýchlo zosadili Jodyho z vedenia. V lete 1976 Jody oznámil Kenovi Tyrrellovi, že rozhodne neverí v P34, ktorý podľa neho zavádzal tím do slepej uličky. Sezóna 1977 mu dala za pravdu, ale medzitým sa rozhodol hľadať inde, v novom tímeWolf-Cosworth. Sezónu skončil na 3. mieste.
Rok1977 bol pre Jodyho Schecktera aj celý tím Walter Wolf Racing ako z rozprávky. Tím vznikol len krátko pred sezónou, no hneď od úvodu patril medzi najväčšie prekvapenia. Monopost Wolf WR1 navrhol Harvey Postlethwaite a už na svojej debutovejVeľkej cene Argentíny Scheckter šokoval svet, zvíťazil hneď v prvých pretekoch tímu. Po tomto senzačnom úvode pridal ďalšie víťazstvá, Veľká cena Monaka aVeľká cena Kanady. Okrem toho pravidelne bodoval a stál niekoľkokrát na pódiu. Jeho konzistentné výkony ho až do konca držali v boji o titul. Napokon skončil na 2. mieste v celkovom hodnotení majstrovstiev sveta so 55 bodmi, len za Niki Laudom naFerrari. Pre súkromný tím, ktorý začal úplne od nuly, to bol neuveriteľný úspech a z Jodyho sa stala veľká hviezda Formuly 1.
V roku1978 sa situácia zmenila. Tím Wolf už nebol novinkou a konkurencia urobila obrovský technologický krok vpred, najmä Lotus 79 s revolučným „ground effect“ aerodynamickým systémom dominoval sezóne. Wolf síce predstavil nový monopost WR5/WR6, no ten zaostával v prítlaku aj v spoľahlivosti. Scheckter napriek tomu dokázal zo stroja dostať maximum: 3 pódiá (2× druhé miesto, 1× tretie, niekoľko silných kvalifikácií a stabilných bodových výsledkov. Napriek snahe tím nedokázal držať krok s Lotusom a Ferrari. Scheckter nakoniec skončil na 7. mieste v celkovom poradí s 24 bodmi. Po sezóne sa rozhodol prijať ponuku Scuderie Ferrari, čo sa ukázalo ako správny krok, pretože už o rok neskôr (1979) získal majstrovský titul.
Jodyho príchod do Scuderie je trochu prekvapujúci. Bývalý jazdec Tyrrellu bol známy svojou otvorenosťou, čo kontrastovalo s atmosférou v Maranelle, kde sa jazdci len zriedka mohli vyjadrovať príliš nahlas. Konfrontácia medzi drsným Juhoafričanom a Villeneuveom sľubovala výbušnosť, keďže ich osobnosti a štýly jazdy sa zdali byť veľmi odlišné. SámEnzo Ferrari by si prial malú vojnu medzi svojimi jazdcami. Bohužiaľ, Jody a Gilles si rozumeli ako zlodeji a dvojica sa ukázala byť veľmi komplementárna. Aj Jody sa zmenil, už nebol tým ničiteľom áut a odvážlivcom z roku 1973. Naopak, značne sa upokojil a dokonca sa zasadzoval za bezpečnosť na okruhoch. Spoločne vytvorili legendárne duo, ktoré prinieslo Ferrari titul v Pohári konštruktérov a Scheckterovi titul majstra sveta. Víťazstvom na Monze si zabezpečil majstrovský titul a stal sa ikonou Ferrari konca 70. rokov. Bol známy svojou rozvahou, technickou presnosťou a schopnosťou udržať chladnú hlavu v rozhodujúcich momentoch.[2]
Po nevydarenej sezóne1980 Scheckter ukončil kariéru vo Formule 1. Venoval sa podnikaniu, založil firmu vyrábajúcu zbraňové simulátory pre armádu a neskôr sa preslávil ekologickým poľnohospodárstvom, prevádzkuje farmu Laverstoke Park Farm v Anglicku, ktorá sa zameriava na organické produkty.
| Sezóna | Séria | Tím | Preteky | Víťazstva | Pole position | Najrýchlejšie kolo | Pódia | Body | Umiestnenie |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1972 | European Formula Two | Bruce McLaren Motor Racing | 8 | 1 | 0 | 1 | 1 | 15 | 8. miesto |
| British Formula Two | 5 | 1 | 0 | 0 | 1 | 12 | 4. miesto | ||
| Formula 1 | Yardley Team McLaren | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC | |
| 1973 | SCCA Continental Championship | Taylor-Entin | 9 | 4 | 2 | 2 | 8 | 144 | 1. miesto |
| Formula 1 | Yardley Team McLaren | 5 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC | |
| European Formula Two | Motul Rondel Racing | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC | |
| European Formula 5000 | Sid Taylor Racing | 2 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC | |
| World Sportscar Championship | Herb Wetanson | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC | |
| 1974 | Formula 1 | ElfTeam Tyrrell | 15 | 2 | 0 | 2 | 6 | 45 | 3. miesto |
| World Sportscar Championship | BMW Motorsport | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC | |
| 1975 | Formula 1 | ElfTeam Tyrrell | 14 | 1 | 0 | 0 | 3 | 20 | 7. miesto |
| World Sportscar Championship | Willi Kauhsen Racing Team | 3 | 0 | 1 | 1 | 0 | 6 | NC | |
| SCCA Continental Championship | Hogan Racing | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC | |
| Shadow Racing Team | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | ||||
| 1976 | Formula 1 | ElfTeam Tyrrell | 16 | 1 | 1 | 1 | 5 | 49 | 3. miesto |
| World Sportscar Championship | Automobiles Alpine | 1 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | NC | |
| 1977 | Formula 1 | Walter Wolf Racing | 17 | 3 | 1 | 2 | 9 | 55 | 2. miesto |
| 1978 | Formula 1 | Walter Wolf Racing | 16 | 0 | 0 | 0 | 4 | 24 | 7. miesto |
| 1979 | Formula 1 | SEFAC Ferrari | 15 | 3 | 1 | 0 | 6 | 51 | 1. miesto |
| 1980 | Formula 1 | SEFAC Ferrari | 13 | 0 | 0 | 0 | 0 | 2 | 19. miesto |
