Sem, Cham a Jafet, namaľovanéJames Tissot (medzi rokmi 1896 a 1902).Židovské múzeum (Manhattan,New York). Jafet je prvý zľava s typickými európskymi črtami: svetlá pokožka, červené vlasy a modré oči
Voči svojmu otcovi sa „správal s povinnou úctou […] a dostal za to prisľúbenie, že sa rozšíri a bude sa podieľať naSemových výsadách a ovládneKanaáncov“[3] Popotope sveta sa Jefet podľa Biblie stal predkom mnohých kmeňov a národov, ktoré sa v historických časoch spájajú s oblasťami na severu a západustredného Východu, hlavneAnatólie a oblasťamiEgejského mora.[4] Táto skutočnosť môže byť chápaná ako rozšírenie sagréckeho sveta nasemitské územie.[5]:194
Vhagade sa uvádza, že [pri vymenovaní Noemových synov] „synovia nie sú vymenovaní podľa veku, lebo najstarší bol Jafet, ale podľa múdrosti.“[7]:250 Tvrdenie o tom, že bol najstarší syn sa opakovane vyskytuje utanaitov aamoraitov.[1] Podľa iného textu, keďže Jafet pri zakrytí otca mal menšiu úlohu ako jeho brat aj jeho potomkovia sa dočkali menšej odmeny. Postavilichrám počas vlády perského kráľaKýrosa II. (Semov potomok bol krᾊalamún, ktorého chrám bol posvätnejší). Podľa ďalšieho rabínskeho spisu Boh požehnal Jafeta tým, že jeho potomkovia budú úplne bieli a dal im za dedičstvopúšte a polia.[8]
Pre islam je Jafet (arab. Jáfith) požehnaný syn Noemov. Priamo vKoráne sa Jafetovo meno nespomína, ale jeho prítomonosť/existencia je nepriamo naznačená vo viacerýchsúrach (VIII, 64; X, 73; XI, 40; XXIII, 27 a XXVI, 119).[9]
Biblický príbeh o Noem a jeho nahote je známy aj v islamskej tradícii, ale neuvádza sa Noemove pestovanievína aopitosť. Islamský učenecal-Kisá’í uvádza výrazne odlišnú verziu príbehu: počas plavby varche, Noe nemohol spať kvôli úzkosti. Vyšiel na palubu a zaspal na Semovej hrudi. Vietor odhalil jeho nahotu a Sem a Jafet ho prikryli.Cham sa však z toho smial tak nahlas, že sa Noe zobudil. Za tento svoj skutok bol prekliaty, z jeho rodu sa mali rodiť čierniotroci, zatiaľ čo z Semovhoproroci a z Jafetovhokráli a hrdinovia.[9]
↑Úvod a preklad textuKnihy tajemství a moudrosti : mimobiblické židovské spisy : pseudepigrafy. Ed. Zdeněk Soušek; preklad Jan Heller et al. Vyd. 1. Zv. II. Praha :Vyšehrad, 1998. 363 s.ISBN80-7021-244-6. S. 15 – 152.
↑Úvod a preklad textuKnihy tajemství a moudrosti : mimobiblické židovské spisy : pseudepigrafy. Ed. Zdeněk Soušek. Vyd. 1. Zv. I. Praha : Vyšehrad, 1995. 381 s.ISBN80-7021-144-X. S. 185 – 201.
↑Úvod a preklad textuRukopisy z Nag Hammádí 3. Ed. Wolf B. Oerter; preklad Marek Dospěl, Wolf B. Oerter, Zuzana Vítková. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2010. 224 s. (Knihovna rané křesťanské literatury; zv. 6.)ISBN978-80-7429-142-5. S. 165 – 180.
↑abcdeISAAC, Ephraim. JAPHET. In: The Anchor Bible Dictionary. Ed. David Noel Freedman. 1st ed. Volume 3. H – J. New York : Doubleday, 1992. 1135 s.ISBN0-385-19361-0. S. 641 – 642.
↑Jáfet. In: NOVOTNÝ, Adolf.Biblický slovník. 2. zcela přepracované a rozšíř. vyd. Praha : Kalich v Ústředním církevním nakladatelství, 1956. 1404 s. S. 268.
↑JEFET. In: Nový biblický slovník. Ed. J. D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 2. vyd. Praha : Návrat domů, 2009. 1243 s.ISBN978-80-7255-193-4. S. 403.
↑UEHLINGER, Christoph. GENESIS 1 – 11. In: Úvod do Starého zákona. Ed. Thomas Römer, Jean-Daniel Macchi, Christophe Nihan; preklad Jiří Bureš et al. Vyd. 1. Jihlava : Mlýn, 2020. 929 s.ISBN978-80-86498-71-3. S. 183 – 203.
↑BROOKE, George J. GENESIS, COMMENTARY IN. In: Encyclopedia of the Dead Sea Scrolls. Ed. Lawrence H. Schiffman, James C. VanderKam. Vol. 1 : A – M. Oxford; New York :Oxford University Press, 2000. 594 s.ISBN0-19-513796-5. S. 300 – 302.
↑JAPHETH. In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Vol. 11 Ja – Kas. Detroit : Macmillan Reference USA in association with the Keter Pub. House, 2007.ISBN978-0-02-865939-8. S. 86.
