Offenbachov otec bolžidovský kantor, volal saIsaac Juda Eberst a narodil sa v mesteOffenbach am Main. Podľa mesta narodenia ho prezývali „Offenbacher“, neskôr „Offenbach“.
Jakub (neskôr Jacques) sa narodil v Kolíne. Presný dátum narodenia je sporný, ale rozdiel môže byť maximálne niekoľko dní. Ako šesťročný dostal husle a ako dvanásťročný už koncertoval na violončele. Pod vedením Kolínskych hudobníkov napísal svoju prvú kompozíciu,Divertimento über Schweizerlieder (1833).
Otec rýchlo spoznal synov talent a odviedol ho do Paríža, kde ho po krátkom predstavení prijali na konzervatórium. Vydržal tam len približne rok a potom sa zamestnal v orchestri parížskej Komickej Opery (Opéra Comique). V tom istom čase presvedčil skladateľaLudovica Halévyho, aby ho učil kompozíciu. Po čase sa rozhodol živiť ako skladateľ, čo však nebolo práve jednoduché. Jeho valčíkFleurs d’hiver (Zimné kvety) bol síce úspešný, ale veľa bohatstva mu nepriniesol, musel sa teda živiť aj ako učiteľ hudby. Priateľstvo so šľachtickým hudobníkom Friedrichom Flotowom mu otvorilo možnosť koncertovať na súkromných večierkoch. Prvý verejný koncert mal27. januára1839. Jeho prvé divadelné dieloPascal et Chambord uviedli vThéâtre du Palais-Royal, ale bez väčšieho úspechu. Zlomený sa vrátil do Kolína, aby nabral viac síl.
Po návrate uviedol na súkromnom večierku krátku hudobnú fraškuLe Moine Bourru (Mrzutý mních), ktorá už mala niektoré znaky neskorších autorových operiet. Prinieslo mu to veľký úspech, aj keď zatiaľ len mimo divadelnej scény. Aby sa finančne zabezpečil, odišiel na turné do Londýna. Opäť mal úspech a koncertoval aj na kráľovskom dvore. Po návrate sa oženil a kvôli sobášu prestúpil na katolícku vieru.
V roku1848 vypukla vo Francúzsku revolúcia, ktorá donútila Offenbacha stiahnuť sa do bezpečia Kolína. Tam uviedol opernú jednoaktovkuL’ Alcôve, ktorá bola v koncertnej forme hraná už aj v Paríži. Po prehrmení revolúcie vo Francúzsku sa dostal k mociNapoleon III. Po návrate do Paríža sa podarilo Offenbachovi koncertovať aj pred novým cisárom. Zamestnanie však dostal len v činohernom divadleComédie Française (niektoré komédie mávali krátke hudobné podfarbenia).
Mladý Offenbach
V roku1854 siHervé otvoril divadlo Les Folies Concertanates, v ktorom26. júna1855 uviedol Offenbachovu krátku burleskuOyayanie, ou le reine des Îles. Krátko pred touto premiérou dostal Offenbach vlastnú koncesiu na divadlo – malú drevenú budovu na Champs-Elysées, predtým určenú na vystúpenia kúzelníka. Koncesia znela na predstavenia maximálne troch hercov. Nové divadlo, Bouffes Parisiens bolo otvorené5. júla1855. Prológ k otvoreniu napísal Ludovic Halévy, ktorý sa neskôr stal úspešným Offenbachovým libretistom. V divadle začali uvádzať pantomímy a krátke hudobné scénky – buffonérie. Offenbach bol v divadle skladateľom, kapelníkom aj režisérom, pričom kládol dôraz aj na reklamu. Divadlo malo veľký úspech a čoskoro sa presťahovalo do väčších priestorov na ulici Choiseul. Samotné slovo „opereta“ použil prvýkrát pri dieleLa rose de Saint Flour (1856). Veľký medzinárodný úspech dosiahol dielomLe mariage aux lanternes (Zásnuby pri svetle lampy), ktoré malo premiéru10. októbra1857 a nasledujúci rok ho už hrali aj vo Viedni. V roku1857 Offenbach hosťoval so svojím divadlom v Londýne, neskôr aj v ďalších európskych mestách. Vďaka tomuto úspechu sa mu podarilo rozšíriť koncesiu pre svoje divadlo, takže neskoršie diela už mohli mať aj viac ako jedno dejstvo.
Napriek svojmu úspechu a plnému hľadisku Offenbach hospodáril tak zle, že sa rýchlo dostal do finančných ťažkostí. Aby im zabránil, potreboval niečo veľkolepé. Stavil na svoju prvú celovečernú operetuOrphée aux enfers (Orfeus v podsvetí). Premiéra sa konala28. októbra1858. Dielo bolo výsmechom vládyNapoleona III., ale zahaleným do sveta antických bohov, kde Napoleona predstavoval Jupiter. Premiéra mala zo začiatku len priemerný úspech. Až keď sa5. decembra objavila v novinách silná kritika, pohoršujúca sa nad trúfalosťou robiť si výsmech z antiky, vzbudilo to veľký ohlas, verejnosť sa začala viac zaujímať o predstavenie a Offenbach napokon dosiahol najväčší úspech svojho života. Predstavenie navštívil aj sám Napoleon III. a nič netušiac sa dobre zasmial na Jupiterovi a ostatných bohoch na Olympe. Predstavenie nepochopil ani on, ani kritici a zrejme ani väčšina verejnosti. V roku1861 Offenbach odstúpil z vedenia divadla, musel priznať krach svojich manažérskych schopností.
Ďalšie veľké úspechy dosiahol operetamiLa belle Hélène (Krásna Helena,1864),La vie parisienne (Parížsky život,1866) aLa Grande-Duchesse de Gérolstein (Veľkovojvodkyňa z Gerolsteinu,1867). V roku1867 s veľkým úspechom hosťoval vUSA.
Jeho nedokončená operaLes contes d’Hoffman (Hoffmanove poviedky) bola uvedená po jeho smrti v roku1881. Dielo dokončil Ernest Guiraud.
