Tolkienovo dielo zahŕňa aj množstvo kníh z pozostalosti o histórii fiktívneho svetaStredozeme, v ktorej saHobit aPán prsteňov odohrávajú. Pre neutíchajúcu popularitu a vplyv jeho diel je Tolkien považovaný za otca modernejhigh fantasy. Ostatné Tolkienove publikované fantasy diela sú rozprávky a príbehy, ktoré pôvodne rozprával svojim deťom a netýkajú sa Stredozeme.
Tolkienova rodina pochádzala zoSaska, ale žila vAnglicku už od18. storočia. PriezviskoTolkien je poangličtenou verziouTollkiehn (t. j. nemeckytollkühn, „šialene smelý“). Meno profesora Rashbolda vThe Notion Club Papers (príbeh z IX. zväzkuThe History of Middle-earth) je vtipnou narážkou na túto skutočnosť, lebo vangličtine má ten istý význam. Tolkien mal iba jedného súrodenca, brata Hilary Arthur Reuel Tolkiena, ktorý sa narodil17. februára1894.
Keď mal tri roky, odcestoval doAnglicka spolu s matkou, ktorá si nemohla zvyknúť na africké podnebie. Najskôr bývali u príbuzných na farme Bag End voWorcestershire, čo bolo pravdepodobne inšpiráciou pre názovDno vreca v jeho knihách. Otec však v tom istom roku zomrel v Južnej Afrike[2] na krvácanie do mozgu. Strata živiteľa rodiny prinútila Tolkienovu matku krátko žiť u svojich rodičov vBirminghame, v roku1896 sa presťahovali do dediny Sarehole, neskôr do Worcestershire village (teraz časti Birminghamu). Spolu s bratom trávil hodiny skúmaním starého vodného mlynu v Sarehole a močiaru v Moseley. Zážitky z detstva boli neskôr zdrojom inšpirácie pre scenérie v jeho knihách.
Mabel učila svojich dvoch synov a J. R. R. bol dychtivým žiakom. Získal rozsiahle vedomosti vbotanike, ale najobľúbenejšími hodinami boli lekcie o jazykoch. Matka ho preto veľmi skoro naučila základomlatinčiny. Keď mal štyri roky, vedel čítať a hneď nato aj písať. Krátko navštevoval Školu svätého Filipa, absolvoval Školu kráľa Edwarda v Birminghame a Exeterskú Fakultu vOxforde.
Po manželovej smrti sa Mabel stále viac upierala kukresťanstvu.[2] V roku1900 jeho matka spolu so sestrou konvertovala nakatolicizmus, napriek búrlivým protestom jej prevažnebaptistickej rodiny. Rodina preto odmietla naďalej vdove a jej synom poskytovať finančnú pomoc.[2] V roku1904, keď mal Tolkien 12 rokov, zomrela jeho matka ako tridsaťštyriročná nacukrovku.[1][2] Martýrium, ktoré podstúpila pre svoju vieru, pociťoval po zvyšok života ako záväzok s hlbokým vplyvom na vlastnú vieru. Tolkienov zápal pre vieru možno doložiť listami C. S. Lewisovi počas jeho obrátenia na kresťanstvo, v ktorých vyjadril svoje kresťanské hodnoty.
Ako sirotu ho vychovával otec Francis Xavier Morgan z birminghamského Oratória vo štvrti Edgbaston. Tunajšej architektúre dominovala29m vysoká budova známa akoPerrott's Folly a blízko nej stojaca neskoršia Viktoriánska veža, časť edgbastonskej vodárne, ktoré pravdepodobne ovplyvnili predstavy rôznych temných veží v jeho prácach.
Keď mal 16, zamiloval sa do Edith Brattovej (neskôr sa stala predlohou pre postavuLúthien) a napriek mnohým prekážkam sa s ňou v roku 1916 oženil.[2] Po celý zvyšok života ostala jeho jedinou láskou.
Na začiatkuPrvej svetovej vojny narukoval doBritskej armády k Lancashirským strelcom (Lancashiree Fusiliers), kde slúžil ako nadporučík. Mnoho spolubojovníkov ako aj blízkych priateľov padlo v bojoch ako napr.bitka pri Somme. On sám bol nakoniec prepustený po tom, ako strávil väčšinu roka1917 v nemocnici, pretože trpelzákopovou horúčkou. Domov sa vrátil s nechuťou k vojne.[2]
Počas uzdravovania začal pracovať naThe Book of Lost Tales, sériirozprávkových príbehov založených na milovanejmytológii afolklóre.
Po vojne Tolkien pracoval najskôr v Oxforde na Novoanglickom slovníku (Oxford English Dictionary). V roku1920 sa presťahoval doLeedsu, kde na katedre angličtiny miestnej univerzity získal titul profesora anglosaského jazyka (1924), ale v roku1925 sa vrátil naspäť do Oxfordu. V roku1945 sa na Mertonskej fakulte v Oxforde stal profesorom anglického jazyka a literatúry, kde zostal až do svojho odchodu do dôchodku v roku1959.
Tolkien a Edith mali 4 deti, ktoré sa im narodili v medzivojnovom období:[2]
Edith zomrela v novembri roku 1971. Tolkien bol z jej smrti zdrvený a o necelé dva roky umrel tiež.[2] Na náhrobku v Oxforde na cintoríne Wolvercote, pod ktorým je pochovaný on aj jeho žena, sú pri ich menách vytesané aj menáBeren aLúthien na počesť jedného z najväčších príbehov lásky v Stredozemi.
Tolkienov životopis vyšiel v knižnom vydaní v dvoch spracovaniach, a toJ.R.R. Tolkien – A Biography od Humphreyho Carpentera z roku1977 aJ.R.R. Tolkien: The Man who created The Lord of the Rings od Michaela Corena z roku2001.
Tolkien rád vymýšľal fantastické príbehy pre zábavu svojich detí. KaždéVianoce pre nich napísal listy typickým roztraseným písmomSanta Clausa a zostavil tak sériu krátkych príbehov – neskôr zozbieranú a publikovanú akoThe Father Christmas Letters.
Tolkien nikdy neočakával, že jeho vymyslené príbehy budú zaujímať viac než iba úzku skupinu ľudí. Zhruba v období narodenia svojho posledného dieťaťa začal písať knihu dnes známu akoThe Hobbit,[2] ale pôvodne napísal iba pre svoje deti. Na naliehanie bývalého študenta publikoval túto knihu v roku1937) (v slovenčine vyšla pod názvomHobit). Kniha rozpráva o dobrodružstváchBilba Bublíka, ktorý patrí do Tolkienom vymyslenej rasyhobitov. Hobiti boli malí, domácky založení ľudkovia bez sklonov k dobrodružstvu. Bilba však jeho priateľ, čarodejníkGandalf, presvedčil, aby sa pridal k výpravetrpaslíkov, ktorí išli oslobodiť svoje bývalé kráľovstvo z pazúrov drakaSmauga.[3] Aj keď bola určená deťom, kniha si získala aj dospelých čitateľov a stala sa takou populárnou, že nakladateľ, firma Allen & Unwin, požiadal Tolkiena o napísanie pokračovania. To ho inšpirovalo k vytvoreniu jeho najznámejšieho diela, ktorým sa stal výpravný trojdielny románThe Lord of the Rings (1954–55) (v slovenčinePán prsteňov). Tolkien na jeho napísanie potreboval takmer 10 rokov, počas ktorých bol neustále povzbudzovaný v klube Inklings, najviac však svojím najbližším priateľomC. S. Lewisom, autorom kníh oNarnii. Pán prsteňov nadväzuje na Bilbove dobrodružstvá, ako hlavná postava v ňom však vystupuje Bilbov adoptívny synFrodo. Bilbo, v ktorom prvá výprava prebudila lásku k cestovaniu, odchádza na staré kolená opäť na cesty a Frodovi necháva všetok svoj majetok vrátane čarodejníckehoPrsteňa, ktorý našiel v knihe Hobit. Frodo sa však od Gandalfa dozvedá, že tento Prsteň je najnebezpečnejším predmetom v Stredozemi. Frodo s postupne sa rozširujúcou skupinou priateľov sa teda vyberú na nebezpečnú výpravu do temnej ríšeMordor, v ktorej je jediné miesto, kde možno Prsteň zničiť.[4]
V60. rokoch saPán prsteňov stal veľmi populárny najmä medzi študentmi a od tej doby ho nezmenšujúci sa okruh jeho obdivovateľov radí medzi najpopulárnejšie romány20. storočia, a to ako podľa odhadovaného počtu priaznivcov, tak aj podľa počtu predaných výtlačkov.Pán prsteňov bol čitateľmi na britskom TV kanáli 4 a reťazcom kníhkupectiev firmy Waterstone zvolený za najvýznamnejšiu knihu20. storočia. V roku1999 zákazníci internetového kníhkupectva Amazon.com v hlasovaní vybraliPána prsteňov ako najvýznamnejšiu knihu tisícročia.
Keď začínal písať prvú kapitoluPána prsteňov, myslel si, že bude rozprávať rozprávky pre deti podobne ako vHobitovi, ale časom príbeh stále temnel a stával sa vážnejším. Aj keď jePán prsteňov pokračovanímHobita, obracia sa skôr na staršie publikum, na pozadí hlavného deja rozohráva úryvky ďalších príbehov a vykresľuje tak fascinujúcu atmosféru neodhalených tajomstiev starobylej histórie sveta Stredozeme. Mytológia tohto sveta je ďalej rozvinutá v kniheThe Silmarillion (v slovenčineSilmarillion) a mnohých ďalších, ktoré z pozostalosti vydal syn Christopher. Tolkien výrazne ovplyvnil žánerfantasy, ktorého obľuba po úspechuPána prsteňov významne stúpla.
Tolkien bol profesionálnymlingvistom a jazyky a mytológie, ktoré študoval, priamo ovplyvňovali jeho tvorbu. Napríklad mená trpaslíkov vHobitovi boli prevzaté zo severskej mytológie z básneVoluspa, časti eposuEdda. Naproti tomu niektoré zápletky (napr. zlodej, ktorý ukradne pohár z dračieho pokladu) prevzal zo staroanglickej epickej básneBeowulf. Tolkien bol uznávaným znalcom Beowulfa a publikoval na túto tému niekoľko vedeckých prác. Skôr nepublikovaný preklad Beowulfa od Tolkiena zostavil Michael Drout.
Tolkien pracoval na histórii Stredozeme až do svojej smrti. Jeho synChristopher Tolkien s pomocou spisovateľa fantasyGuya Gavriela Kaya usporiadal niektoré materiály do ucelenej podoby a vydal ich akoThe Silmarillion (1977). Christopher Tolkien v ďalších rokoch pokračoval vo vydávaní materiálu použitého pri vytváraní Stredozeme. Diela z pozostalosti akoThe History of Middle-earth (doslova „História Stredozeme“) aleboUnfinished Tales (doslova „Nedokončené príbehy“) obsahujú nedokončené, opustené, alternatívne alebo odporujúce si verzie príbehov, pretože Tolkien pracoval na svojej mytológii desaťročia a neustále jednotlivé príbehy prepisoval, upravoval a rozvíjal. IbaSilmarillion sa pokúša udržať naozajstnú konzistenciu sPánom prsteňov a to iba vďaka rozsiahlym úpravám Christophera Tolkien – aj keď on sám tvrdí, že tam ešte veľa nezrovnalostí ostalo. (Dokonca aniHobit nie je celkom v súlade sPánom prsteňov, aj keď pri druhom vydaní (1951) bola jedna kapitola podstatne zmenená).
Knižnica Marquetteho univerzity vMilwaukee (Wisconsin,USA) uchováva veľa Tolkienových pôvodných rukopisov, poznámok a listov; iné pôvodné materiály zostávajú vOxfordskej Bodleiho knižnici. Marquetteho univerzita vlastní rukopisy a korektúryPána prsteňov,Hobita, rukopisy mnohých „nižších“ kníh akoFarmer Giles of Ham a materiály od Tolkienových obdivovateľov, zatiaľ čo Bodleiho knižnica má materiály kSilmarillionu a Tolkienove vedecké práce.
Dňa 17. apríla 2007 vychádza v Anglicku nikdy nevydaný román „Húrinove deti“ (The Children Of Húrin, HarperCollins 2007). Dej tejto knihy sa odohráva v Stredozemi dávno pred románom Hobit. Román mohol vyjsť opäť vďaka práci Tolkienovho syna Christophera. Tolkien pracoval na Húrinových deťoch približne rovnako dlho ako na „The Silmarillion“ a predstavuje jeden z troch veľkých príbehov o Stredozemi, na ktorých Tolkienovi záležalo najviac. Na Slovensku román vychádza deň po anglickej premiére, teda 18. apríla 2007 (Slovart 2007).
Popularita jeho kníh mala malý, ale trvalý dopad na použitie anglického jazyka vo fantasy literatúre, evidentné je najmä používanie neštandardných foriem slov 'elf' a 'trpaslík' (štandardné tvaryelfs adwarfs boli vytlačené jehoelves adwarves).
1936Songs for the Philologists (doslovaPiesne pre filológov) – zbierka humorných básní, autorom spolu s E. V. Gordonom a inými
1937The Hobbit or There and Back Again (v slovenčineHobit, v češtineHobit aneb Cesta tam a zase zpátky) (Praha, Odeon,1979)
1945Leaf by Niggle (v češtineNimralův list) – krátky príbeh – alegórie Tolkienovej tvorby, v češtine vyšlo v zbierkePohádky (Winston Smith, Praha1992)
1945The Lay of Aotrou and Itroun – vydané voWelsh Review
1949Farmer Giles of Ham (v češtineFarmář Giles z Hamu) – stredoveká báj, v češtine vyšlo v zbierkePohádky (Winston Smith, Praha1992)
1953The Homecoming of Beorhtnoth, Beorhthelm's Son (v češtineNávrat Beorhtnothe, syna Beorhthelmova) – vydané spolu s esejouOfermod – táto báseň vyšla aj v češtine v zbierkePříběhy z čarovné říše (Mladá Fronta, Praha 1997)
1954The Fellowship of the Ring (v slovenčineSpoločenstvo prsteňa, v češtineSpolečenstvo prstenu, Mladá fronta, Praha1990)
1954The Two Towers (v slovenčineDve veže, v češtineDvě věže, Mladá fronta, Praha1991)
1955The Return of the King (v slovenčineNávrat kráľa, v češtineNávrat krále, Mladá fronta, Praha1992)
1962The Adventures of Tom Bombadil and Other Verses from the Red Book (v češtinePříhody Toma Bombadila) – v češtine vyšlo v zbierkePříběhy z čarovné říše (Mladá Fronta, Praha 1997)
1967The Road Goes Ever On (doslova „Cesta vedie stále ďalej“) – pochodová pieseň, ktorej útržky môžeme nájsť vPánovi prsteňov aj vHobitovi, hudbu zložil Donald Swann
1967Smith of Wootton Major (v češtineKovář z Velké Lesné) – hrdinský príbeh z histórie Malého kráľovstva, v češtine prvýkrát v zbierkePohádky (Winston Smith, Praha1992), samostatne (Aulos, Praha1995)
1947On Fairy-Stories (v češtineO pohádkách) – Tolkienova úvaha o povahe a zmysle rozprávok a fantastických príbehov, v češtine vyšlo v zbierkePohádky (Winston Smith, Praha1992)
1953Ofermod – vydané s básňouThe Homecoming of Beorhtnoth, Beorhthelm's Son (doslova „Návrat Beorhtnotha, syna Beorhthelma“))
1980Poems and Stories (The Adventures of Tom Bombadil,The Homecoming of Beorhtnoth Beorhthelm's Son,On Fairy-Stories,Leaf by Niggle,Farmer Giles of Ham aSmith of Wootton Major)
1995J. R. R. Tolkien: Artist and Illustrator – zbierka Tolkienových ilustrácií
1998Roverandom (v slovenčineRoverandom) – príbeh, ktorý v roku1925 Tolkien rozprával svojmu synovi, ktorému sa stratila hračka – čiernobiely psík Rover (Mladá fronta, Praha1995)
2007 The Children Of Húrin (v slovenčineHúrinove deti) – príbeh z obdobia predchádzajúci Pána Prsteňov, už skôr načrtnutý v diele „The Silmarillion“
PostavičkyGandalfa aBilba z Tolkienovej knihy Pán prsteňov
1973 – Hobbiti (The Hobbit or There and Back Again) – v preklade Viktora Krupu (I. vydanie)
1994 – Hobbit (The Hobbit or There and Back Again) – v preklade Viktora Krupu (II. vydanie)
2001 – Pán prsteňov, Spoločenstvo prsteňa (Lord of the Rings, Fellowship of the Ring) – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie)
2001 – Pán prsteňov, Dve veže (Lord of the Rings, Two Towers) – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie)
2002 – Pán prsteňov, Návrat kráľa (Lord of the Rings, Return of the King) – v preklade Otakara Kořínka a Branislava Varsika (I. vydanie)
2002 – Hobit (The Hobbit or There and Back Again) – v preklade Viktora Krupu (III. vydanie)
2002 – Hobit (The Hobbit or There and Back Again) – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie, ilustrované vydanie)
2002 – Pán prsteňov, Spoločenstvo prsteňa (Lord of the Rings, Fellowship of the Ring) – v preklade Otakara Kořínka (II. vydanie, ilustrované vydanie)
2002 – Pán prsteňov, Dve veže (Lord of the Rings, Two Towers) – v preklade Otakara Kořínka (II. vydanie, ilustrované vydanie)
2002 – Pán prsteňov, Návrat kráľa (Lord of the Rings, Return of the King) – v preklade Otakara Kořínka a Branislava Varsika (II. vydanie, ilustrované vydanie)
2003 – Silmarillion (The Silmarillion) – v preklade Branislava Varsika a Kataríny Varsikovej (I. vydanie)
2006 – Nedokončené príbehy Númenoru a Stredozeme (The Unfinished Tales of Númenor and Middle-earth) – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie)
2007 – Húrinove deti (The Children Of Húrin) – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie, ilustrované vydanie)
2007 – Hobit (The Hobbit or There and Back Again) – v preklade Otakara Kořínka (II. vydanie)
2008 – Pán prsteňov, Spoločenstvo prsteňa (Lord of the Rings, Fellowship of the Ring) – v preklade Otakara Kořínka (III. vydanie)
2008 – Pán prsteňov, Dve veže (Lord of the Rings, Two Towers) – v preklade Otakara Kořínka (III. vydanie)
2008 – Pán prsteňov, Návrat kráľa (Lord of the Rings, Return of the King) – v preklade Otakara Kořínka a Branislava Varsika (III. vydanie)
2008 – Silmarillion (The Silmarillion) – v preklade Branislava Varsika a Kataríny Varsikovej (II. vydanie)
2012 – Pán prsteňov, Spoločenstvo prsteňa (Lord of the Rings, Fellowship of the Ring) – v preklade Otakara Kořínka (IV. vydanie + I. paperbackové vydanie)
2012 – Pán prsteňov], Dve veže (Lord of the Rings, Two Towers) – v preklade Otakara Kořínka (IV. vydanie + I. paperbackové vydanie)
2012 – Pán prsteňov, Návrat kráľa (Lord of the Rings, Return of the King) – v preklade Otakara Kořínka a Branislava Varsika (IV. vydanie + I. paperbackové vydanie)
2012 – Hobit (The Hobbit or There and Back Again) – v preklade Otakara Kořínka (III. vydanie + I. paperbackové vydanie)
2012 – Nedokončené príbehy Númenoru a Stredozeme (The Unfinished Tales of Númenor and Middle-earth) – v preklad Otakara Kořínka (II. vydanie)
2012 – Húrinove deti (The Children Of Húrin) – v preklade Otakara Kořínka (II. vydanie)
2013 – Silmarillion (The Silmarillion) – v preklade Branislava Varsika a Kataríny Varsikovej (III. vydanie)
