Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.
Zmienka o Izraeli na Merneptahovej stene:„Izrael je spustošený, jeho semeno nie je“
Meno Izrael už vyše 3000 rokov v bežnom aj náboženskom použití označuje tak židovský národ, ako aj izraelskú krajinu. Podľa Biblie bol takto pomenovanýJakub po zápase s Bohom.[18] Biblický národ patriarchu Jakuba potom vošiel do známosti ako „synovia Izraela“ aleboIzraeliti.
O význame mena existuje niekoľko teórií: jedna tvrdí, že základom mena je slovesos–r–r (aleboš–r–r, s významom „vládnuť, byť silný, mať nadvládu“), a preto je význam mena „Boh vládne, Boh súdi“,[19] zatiaľ čo iná vykladá meno ako „knieža Boží“ alebo „Boh zápasí/bojuje“.
Prvá historická zmienka o Izraeli pochádza z Merneptahovej skaly zostarovekého Egypta, ktorá sa datuje do13. storočia pred Kristom,[20] aj keď odborníci sa líšia v názore, či odkazuje k židovskému národu alebo k Palestíne. Moderný štát sa nazýva Štát Izrael (Medinat Jisra'el), ostatné návrhy ako napr.Erec Jisra'el (Izraelská zem),Sion aJudea boli odmietnuté.[21] V prvých týždňoch nezávislosti oznámilminister zahraničných vecíMoše Šaret[22] rozhodnutie vlády, podľa neho sa občania nového štátu budú nazývaťIzraelčania.
Územie dnešného Izraela bolo obývané už vpaleolite, no až vneolite sa začali budovať trvalé sídla. Za najstaršie mesto sa považujeJericho, ktoré vzniklo okolo roku 8000 pred Kr.[23] Až do10. storočia vznikali na tomto území iba mestské štáty, ktoré boli pod vplyvom niektorej vtedajšej veľmoci. Prvým suverénnym štátom bolo ažIzraelské kráľovstvo (cca 931 – 722 pred Kr.).[24]
Po neúspešnom protirímskompovstaní Bar Kochby v rokoch132 – 135 po Kr. a následným vyhnaním Židov zo židovskej zeme sa na území dnešného Izraela židovská populácia zmenšila, no nikdy úplne nezanikla. Reakciou na povstanie bola aj zmena názvu územia: rímskycisár Hadrián premenoval provinciuJudeu naSyria Palaestina podľa národaFilištíncov.[28]
Britský minister zahraničiaArthur Balfour v roku 1917deklaroval, že„Vláda Jeho Veličenstva vzhliada s priazňou na ustanovenie židovskej národnej domoviny v Palestíne a vynaloží všetky prostriedky na dosiahnutie tohoto cieľa za predpokladu, že nebude podniknuté nič, čo by ohrozilo občianske a náboženské práva existujúcich nežidovských skupín obyvateľstva v Palestíne, alebo práva a politický status Židov v ktorejkoľvek inej krajine.“[38] Arabský odpor k židovskému prisťahovalectvu prerástol v roku 1920 k násilnostiam, ktoré viedli k sformovaniu palestínskej židovskej ozbrojenej organizácieHagana, od nej sa neskôr oddelili skupinyIrgun aLechi.[39]
Britský mandát Palestína (1920)
V roku 1917 bola Palestína obsadená Britmi pod velením generálaEdmunda Allenbyho,[40] a potom v roku 1919 bolo naParížskej mierovej konferencii územie Palestíny zverené pod britskú správu, a vznikol takprotektorát Britský mandát Palestína, medzi jeho hlavné ciele patrilo zavedenie Balfourovej deklarácie.[9] Obyvateľstvo protektorátu bolo vtedy väčšinou arabské, no Jeruzalem bol už prevažne židovský.[41]
Židovská imigrácia pokračovala aj treťou alijou (1919 – 1923) aštvrtou alijou (1924 – 1929), počas ktorých prišlo do Palestíny viac ako 100 tisíc Židov.[42][43] Arabské nepokoje apovstanie v Jaffe viedli k tomu, že Briti obmedzili židovskú imigráciu a územie pre budúci židovský štát stanovili iba na západ od riekyJordán.[44]
Vzostupnacizmu v Európe v 30. rokoch viedlo k piatej aliji, prílivu takmer štvrť milióna Židov,[45] ktorí podnietiliarabské násilnosti a povstania, pri ktorých Arabi zabrali značnú časť protektorátu.[46] Preto Spojené kráľovstvo zmenilo politiku voči židovskému prisťahovalectvu a v roku 1939 v takzvanejBielej knihe zaviedlo kvóty pre židovských prisťahovalcov.[47] Napriek tomuto obmedzeniu však do Palestíny prichádzali utečenci v rámci ilegálnej alije, tzv. aliji Bet. Ku koncudruhej svetovej vojny tvorili Židia v Palestíne 33 % populácie oproti 11 % v roku 1922.[48]
Aj keď palestínski Židia s britskými prisťahovaleckými kvótami nesúhlasili,[49] pripojili sa väčšinou k Davidovi Ben Gurionovi, ktorý prehlásil:Budeme bojovať s Britmi protiHitlerovi, ako by Biela kniha neexistovala; a budeme bojovať proti Bielej knihe, ako by nebola žiadna vojna.[50] Extrémisti zo skupín Irgun a Lechi však začali teroristický boj proti Britom; členovia Lechi útočili počas celej vojny, Irgun protibritské akcie začal až v roku 1944.[49] V britskej armáde bojovalo v novej sformovanejŽidovskej brigáde viac než 26 000 Židov z Britského mandátu Palestína,[51] aj keď Briti stále zadržiavali lode plné židovských utečencov. Niekoľko desiatok palestínskych Židov bolo Britmi vycvičených pre špeciálne operácie a vyslaných hlboko do európskeho vnútrozemia, ovládanéhoNemcami, a ako britskí vyzvedači nadväzovali kontakt so zvyšnými židovskými komunitami.[51] Počas vojny došlo k ďalšiemu veľkému legálnemu aj nelegálnemu prisťahovalectvu, ale aj k ďalšej polarizácii vzťahov medzi Židmi a Arabmi.[52]
Po roku 1945 sa vyostril konflikt medzi Spojeným kráľovstvom a Židmi, ktorí Britov obviňovali z neochoty plniť svoje záväzky a nadŕžanie Arabom. Po sérii teroristických útokov na britské sily (napr.útoku na hotel King David) sa britská vláda v roku1947 vzdala svojho mandátu v Palestíne.[53] Novo vytvorenáOrganizácia Spojených národov (OSN) prijala 29. novembra 1947Plán OSN na rozdelenie Palestíny, podľa neho sa územie malo rozdeliť na arabský a židovský štát[54] a Jeruzalem mal zostať pod medzinárodnou správou OSN akocorpus separatum.[54] Židia plán prijali, napriek tomu že 75 % územia, ktoré im malo pripadnúť, bola púšť, zatiaľ čoLiga arabských štátov aVysoká arabská komisia plán odmietli.[55]14. mája1948, deň pred ukončením Britského mandátu Palestína bola vyhlásená nezávislosť Štátu Izrael.[56] Druhý deň nato armády piatich arabských štátov napadli Izrael, a rozpútali takPrvú arabsko-izraelskú vojnu.[57] Po viac ako roku bojov bolo vyhlásené prímerie a boli stanovené dočasné hranice, známe akoZelená línia.[58] Jordánsko anektovalo územieJudey a Samarie, známe skôr ako Západný breh Jordánu, a Východný Jeruzalem. Egypt prevzal kontrolu nad Pásmom Gazy.11. mája1949 bol Izrael prijatý do OSN. Podľa odhadov OSN počas tejto vojny opustilo túto krajinu 711 tisíc Arabov, t. j. zhruba 80 % skoršej arabskej populácie[59] a osud týchto utečencov dodnes zaťažuje arabsko-izraelské vzťahy.
Prvé roky židovského štátu boli poznamenané obrovskou imigračnou vlnou osôb, ktorí prežiliholokaust a Židov, ktorí bolivyhnaní z arabských štátov.[60] Počas desiatich rokov (1948 – 1958) vzrástla populácia Izraela z 800 tisíc na 2 milióny.[61] Noví prisťahovalci boli väčšinou nemajetní a boli ubytovaní v provizórnych utečeneckých táboroch, známych akoma'abarot.
Arabské štáty považovali Štát Izrael za nelegitímny a v roku 1964 vzniklaOrganizácia za oslobodenie Palestíny (OOP), ktorá deklarovala cieľ„dosiahnuť zničenie Izraela“[66][67] a v jej Národnej charte sa až do decembra1998 uvádzalo, že„ozbrojené povstanie je jediný spôsob ako oslobodiť vlasť.“[68] V roku 1967 zhromaždili Egypt, Sýria a Jordánsko svoje armády pri hraniciach Izraela, Egypt vyzval k odchodu mierových jednotiek OSN[69] a opäť zablokoval Izraelu prístup k Červenému moru.[70]
Na prelome 60. a 70. rokov palestínski ozbrojenci zapríčinili mnoho teroristických útokov proti izraelským cieľom po celom svete, okrem iného aj naizraelských atlétov naLOH v Mníchove v roku 1972.[71] Izrael odpovedalOperáciou Boží hnev, pokusom izraelskej tajnej službyMosad zlikvidovať strojcov mníchovského útoku.[72]6. októbra1973, v deň židovského sviatkuJom kipur, prekvapivo na Izrael zaútočili Egypt a Sýria.Jomkipurská vojna skončila 26. októbra konečným víťazstvom Izraela, ktorý však zaznamenal ťažké straty na životoch.[73]
Po dlhých rokoch nadvládysocialistov vyhrala v roku 1977 vo voľbách do izraelského parlamentu Knesetu prvý raz pravicová stranaLikud.[74] Ten istý rok uskutočnil egyptský prezidentAnwar Sádát prekvapivú cestu do Izraela a o dva roky neskôr podpísali Sádát sMenachemom Beginom vo WashingtoneEgyptsko-izraelskú mierovú zmluvu, podľa ktorej sa potom Izrael stiahol zo Sinajského polostrova.
V roku 1978 podnikol Izrael ako reakciu na palestínsky teroristický útokOperáciou Lietanie,[75] pri ktorej došlo k obsadeniu južnéhoLibanonu a vytlačeniu jednotiek OOP z tejto zeme. Za vlády Likudu tiež došlo k rozsiahlej expanziiizraelských osád na území Západného brehu Jordánu,[76] ktorá priniesla rast napätia medzi Izraelčanmi a palestínskymi Arabmi.
7. júna 1981 Izrael zbombardoval v rámcioperácie Opera iracký jadrový reaktor v Osiraku, pretože sa obával, že by hoIrak mohol použiť k výrobe jadrových zbraní.[77] V roku 1982 zasiahol Izrael doLibanonskej občianskej vojny, aby zničil základne, z ktorých OOP ostreľovala raketami severný Izrael,[78] čo viedlo k Prvej libanonskej vojne. Izrael sa stiahol z väčšiny Libanonu v roku 1986, ale v tzv. nárazníkovej zóne zotrval až do mája 2000.[79] V roku 1987 vypukla tzv. prvá intifáda, arabské povstanie proti izraelskej prítomnosti v Pásme Gazy a na území západne od Jordánu.[80] Počasvojny v perzskom Zálive v roku 1991 podporovala OOP a mnoho palestínskych ArabovSaddáma Husajna a raketové útoky Iraku proti Izraelu.[81]
V tom istom roku prebehla za vládyJicchaka ŠamiraMadridská konferencia.[82] Tá bola prelomová tým, že sa pri jednom stole zišli znepriatelené strany, ktorých predstavitelia tu spolu priamo hovorili prvýkrát od Vojny za nezávislosť.[82] V roku 1992 dochádzalo k priamym schôdzkam medzi Izraelčanmi a Arabmi v rôznych mestách po celom svete.[83] Ten istý rok vyhral voľbyJicchak Rabin. Tzv.Mierová dohoda z Osla bola podpísaná 13. septembra 1993 vo Washingtone. Z nej vyplývalo, že má byť počas prechodného obdobia piatich rokov na území Západného brehu a pásma Gazy ustanovenáPalestínska samospráva.[84] V roku 1994 bola medzi Izraelom a Jordánskom podpísanáIzraelsko-jordánska mierová zmluva.[85]
Podpísanie dohôd z Osla narazilo na oboch stranách na odpor radikálov, čo mierový proces značne skomplikovalo.[86] Na palestínskej politické scéne začala silnieť opozícia, a to hlavneHámas aPalestínsky islamský džihád, ktoré sa proti Organizácii pre oslobodenie Palestíny a Zmluvám z Osla začala vymedzovať.[87] V Izraeli sa proti zmluve vymedzila strana Likud a ďalšie pravicové zoskupenia,[86] sám Jicchak Rabin bol 4. novembra 1995 zavraždený pravicovým židovským radikálomJigalom Amirom.[86]
Za vládyBenjamína Netanjahua bol podpísaný tzv. Hebronský protokol, fakticky znamenajúci odovzdanie mestaHebron Palestínskej autonómii a stiahnutie izraelskej armády z časti tohto mesta.[88] V októbri 1998 bolo podpísanéMemorandum od Wye River, ktoré prinieslo odstúpenie 13 % územia Západného brehu palestínskym Arabom a úpravu statusu niektorých oblastí.[88]
Za vládyEhuda Baraka sa izraelská armáda stiahla z južného Libanonu (v máji 2000) a začali sa rokovania s predsedomPalestínskej autonómieJásirom Arafátom.[89] V júli 2000 sa uskutočnilsummit v Camp Davidu, kde Barak predložil plán na založenie Palestínskeho štátu, ale ten bol Arafátom odmietnutý.[89] Po stroskotaní jednaní vypuklo 29.9. 2000 ďalšie povstanie palestínskych Arabov, tzv. druhá intifáda.[89]
V júli 2006 začaladruhá libanonská vojna, ktorá znamenala vytrvalé bombardovanie libanonských cieľov izraelskou armádou a ostreľovanie severu Izraela libanonskouší'itskou militantmiHizballáh.[93] Konflikt trval niekoľko týždňov a prímerie bolo uzavreté 14. augusta. Po vojne v Izraeli zaznievali silné hlasy kritizujúce premiéra Ehuda Olmerta a vtedajšieho ministra obranyAmira Pereca.[94][95]
Dňa 27. novembra 2007 súhlasili vtedajší izraelský premiérEhud Olmert a palestínsky prezidentMahmúd Abbás s rokovaniami o všetkých sporných témach izraelsko-palestínskeho konfliktu so snahou dosiahnuť dohodu do konca roku 2008. Začiatkom septembra v roku 2007 podnikloIzraelské vojenské letectvooperáciu Ovocný sad, pri ktorej vybombardovalo sýrsky jadrový reaktor.[96] V apríli 2008 oznámil sýrsky prezidentBašír Asad, že Sýria a Izrael už rok rokujú za tureckého sprostredkovania o mierovej zmluve; Izrael túto informáciu potvrdil o mesiac neskôr.[97]
V júni 2008 sa za egyptského sprostredkovania podarilo dohodnúť polročné prímerie medzi Hamasom a Izraelom, ktoré trvalo od 19. júna do 19. decembra toho roku.[98] Počas prímeria došlo k výraznému zníženiu raketových a mínometných útokov proti Izraelu (v priebehu júna až septembra išlo približne o 25 až 60 strel).[99] V novembri armáda zasiahla proti tunelu hĺbenému medzi Pásmom Gazy a Izraelom, ktorý podľa Izraela predstavoval hrozbu, čo spôsobilo vzájomnú konfrontáciu.[100] Zároveň došlo k prudkému nárastu počtu striel odpálených na Izrael.[101] Šesť dní pred vypršaním prímeria sa Izrael vyslovil pre predĺženie prímeria,[102] no Hamas predĺženie odmietol.[103] Dňa 18. decembra vypršalo prímerie a deň na to Hamas oznámil, že nemá záujem rokovať o novom.[104] V priebehu decembra boli zintenzívnené raketové útoky na Izrael, na to bolo reagované leteckým úderom proti militantným cieľom. Dňa 25. decembra premiér Olmert v rozhovore pre arabskú satelitnú stanicu varoval, že pokračovanie v útokoch na Izrael vyústi vo vojenskú operáciu.[105] Útoky však neprestali, a preto Izrael 27. decembra začaloperáciu Liate olovo, ktorá zo začiatku predstavovala iba letecké útoky.[106] To sa zmenilo 3. januára 2009, keď izraelské jednotky vstúpili do Pásma Gazy a začali pozemnú ofenzívu.[107] V sobotu 17. januára vyhlásil Izrael jednostranné prímerie, podmienené ukončením raketových a mínometných útokov a v nasledujúcich niekoľkých dňoch sa z Gazy stiahol.[108] Hamas neskôr vyhlásil svoje vlastné prímerie, s vlastnými podmienkami, zahrňujúcimi úplné stiahnutie izraelských vojakov a otvorenie hraničných prechodov. Aj keď raketové útoky na južný Izrael ani izraelské odvetné útoky úplne neprestali, krehké prímerie trvá naďalej.[109]
Izrael sa nachádza na východe Stredozemného mora, ktoré tvorí jeho západnú hranicu, ďalej je ohraničený zo severuLibanonom, zo severovýchodu Sýriou, z východuJordánskom a z juhozápadu Egyptom. Bez územia, ktoré získal počas Šesťdňovej vojny v roku 1967, má rozlohu 20 770 km², z čoho 2 % tvoria vodné plochy.[110] Územie spadajúce pod izraelskú jurisdikciu zahrnuje aj Východný Jeruzalem aGolanské výšiny, s nimi má rozlohu 22 072 km².[111] Celková rozloha územia pod izraelskou vládou vrátane vojensky ovládaných a čiastočne autonómnych palestínskych území na Západnom brehu Jordánu je 27 799 km².[112]
Napriek tomu, že Izrael je malou krajinou, nachádzajú sa tu rozmanité geografické javy a zvláštnosti, napríkladNegevská púšť na juhu či horské chrbátyGalileje,Karmelu aGolan na severe.
Teplota vzduchu v Izraeli kolíše, a to hlavne počaszimy. V horských oblastiach prevláda chladné a veternépodnebie, často sprevádzanésnežením. Vrchol vrchu Hermon má po väčšinu roka snehovú pokrývku a každoročne obyčajne sneží aj v Jeruzaleme.[120] Pobrežné mestá ako Tel Aviv aHaifa majú chladné, daždivé zimy a dlhé a teplé letá − t. j.stredozemné podnebie. V dedine Tirat Cvi v severnej časti Jordánskeho údolia bola zaznamenaná najvyššia teplota v celejÁzii (53,7 °C).[121] Medzi májom a septembrom je v Izraeli dážď vzácnosťou.[122][123] Kvôli malému množstvu vodných zdrojov sa izraelskí vedci zameriavajú aj na vývoj technológií minimalizujúcich spotrebu vody. Jedným z ich vynálezov jekvapková závlaha, ktorá umožňuje pestovateľom úsporne dávkovať vodu každej rastline zvlášť.[124] Izraelčania využívajú priaznivé geografické podmienky pre výrobusolárnej energie, v jej produkcii na osobu sú na prvom mieste na svete.[125]
Izrael jeparlamentnáreprezentatívno-demokratickárepublika s pluralitnýmpolitickým systémom a so všeobecným rovnýmvolebným právom.[126] Hlavou štátu jeprezident, ktorý je volený parlamentom na 5 rokov. Výkonná moc je v rukách vlády, na ktorej čele stojí premiér.[126] Premiérom sa môže stáť iba člen parlamentu, ktorý získa potrebnú väčšinu hlasov − obvykle to býva predseda najsilnejšejpolitickej strany. Zákonodárnym orgánom je jednokomorový parlamentKneset tvorený 120 poslancami. Tí sú volení na základepomerného volebného systému na štvorročné volebné obdobie.[127] Pokiaľ však parlament odvolá premiéra alebo vláde nevysloví dôveru, je Kneset rozpustený predčasne. Izrael nemá písanúústavu a jehopolitický systém je ukotvený v dvanástichzákladných zákonoch. V roku 2003 začal Kneset vypracovávať návrh oficiálnej ústavy, založenej na týchto zákonoch.[110][128]
Izrael má trojstupňovýsúdny systém. Na najnižšej úrovni sú mestské súdy sídliace vo väčšine miest. Vyššou inštanciou sú dištriktné súdy slúžiace ako odvolávacie súdy a v niektorých prípadoch ako súdy prvej inštancie; nachádzajú sa v piatich zo šiestichizraelských dištriktov (okrem Jeruzalemského dištriktu). Tretí a najvyšší stupeň jeNajvyšší súd Štátu Izrael, ktorý sídli v Jeruzaleme a slúži ako odvolávací súd a súd prvej inštancie v závažných prípadoch, keď je spochybnená zákonnosť rozhodnutia a postupov predstaviteľov štátu. Izrael nie je členomMedzinárodného trestného súdu kvôli obave, že by súd nemohol byť voči Izraelu nestranný.[129] Izraelský právny systém kombinuje britskézvykové právo, kontinentálne právo ažidovské náboženské právo.[110] Je založený na princípestare decisis (precedens) a naobžalovacom spôsobe riadenia, keď strany sporu predkladajú súdu dôkazné materiály.[130] Svadby a rozvody sú v jurisdikciižidovských,moslimských, drúzskych a kresťanských náboženských súdov.[131]
Izraelský základný zákonĽudská sloboda a dôstojnosť zaručuje ľudské práva a slobody. Izrael je jediná zem v oblasti Blízkeho východu označená v roku 2007 organizáciouFreedom House za slobodnú v oblasti ľudských a politických práv, zatiaľ čo územie Palestínskej autonómie bolo touto organizáciou hodnotené ako neslobodné.[132] Na rebríčku slobody tlače organizácieReportéri bez hraníc sa Izrael nachádza na 44. mieste (2007) zo 168 hodnotených zemí, a je tak na najvyššom mieste medzi štátmi juhozápadnej Ázie.[133] V súvislosti s arabsko-izraelským konfliktom kritizujú organizácieAmnesty International[134] aHuman Rights Watch[135] porušovanie ľudských práv Izraelom. Porušovanie občianskych slobôd na okupovaných územiach je kritizované aj nevládnou izraelskou organizáciouBe-celem.[136] Od roku 1995 je v Izraeli uzákonený systém štátnej zdravotnej starostlivosti.[137]
AkoIzraelom okupované územia sa označujú územiaZápadného brehu Jordánu, Východného Jeruzalema aGolanských výšin, ktoré boli po Šesťdňovej vojne v roku 1967 zabrané Egyptu, Jordánsku a Sýrii. Termín sa používal aj pre Sinajský polostrov, navrátený Egyptu podľaEgyptsko-izraelskej mierovej zmluvy. Na všetkých týchto územiach boli zakladanéizraelské osady. Vo Východnom Jeruzaleme a na Golanských výšinách sa uplatňuje izraelské právo; tieto územia boli začlenené do vlastného Izraela a ich občanom bolo ponúknuté izraelské občianstvo. Naopak Západný breh zostáva pod vojenskou správou. Väčšina rokovaní o týchto územiach prebiehala na základerezolúcie Rady bezpečnosti OSN č. 242, ktorá požaduje stiahnutie Izraela z okupovaných území a ich návrat arabským štátom.
Populácia Západného brehu sa skladá prevažne z palestínskych Arabov, tak pôvodných obyvateľov, ako aj utečencovVojny za nezávislosť z roku1948.[142] Od roku 1967 do roku 1993 žili Arabi na týchto územiach pod izraelskou vojenskou správou. Od Dohôd z Osla aListov o vzájomnom uznaní je väčšina palestínskej populácie a mestá pod správouPalestínskej autonómie, no Izrael nad väčšinou územia stále vykonáva vojenský dohľad. Z dôvodu vzrastajúcich útokov priDruhej intifáde sa izraelská vláda rozhodla vybudovať okolo Západného brehu múr, tzv. bezpečnostnú bariéru.[143] V roku 2005 stiahol Izrael jednostranne všetkých svojich obyvateľov a vojenské sily z oblasti Pásma Gazy a štyroch osád na Západnom brehu.
Izrael udržuje diplomatické vzťahy s 161 krajinami a po celom svete má 94 diplomatických zastúpení.[144] Z Ligy arabských štátov majú s Izraelom plné diplomatické vzťahy iba Egypt a Jordánsko, ktoré s ním podpísali mierové zmluvy v rokoch 1979 a 1994, aMauritánia, ktorá nadviazala s Izraelom diplomatické vzťahy v roku 1999. Ďalšie dva štáty Ligy arabských štátov – Maroko aTunisko – ukončili svoje čiastočné diplomatické styky s Izraelom začiatkom Druhej intifády v roku 2000.[145] Od roku 2003, keďminister zahraničných vecí navštívil Maroko, sa izraelsko-marocké vzťahy zlepšujú.[146] Podľa izraelského zákona súLibanon,Sýria,Saudská Arábia,Irak aJemen nepriateľské krajiny a občania Izraela ich nesmú navštíviť bez povolenia ministerstva vnútra.[147] Od roku 1995 je Izrael súčasťouStredomorského dialógu, v ktorom spolupracuje sedem krajín ležiacich okolo Stredozemného mora aSeveroatlantickej aliancie (NATO).[148]
Medzi najbližších izraelských spojencov patriaSpojené štáty americké,Turecko,Nemecko, Spojené kráľovstvo aIndia. Spojené štáty boli prvou krajinou, ktorá uznala Izrael, potom ho uznal ajSovietsky zväz. Vzhľadom na rovnaké politické a náboženské hodnoty pokladajú Spojené štáty Izrael za svojho najbližšieho spojenca v juhozápadnej Ázii.[149] Aj keď Turecko a Izrael nadviazali úplné diplomatické vzťahy až v roku1991,[150] už od roku 1949 prebiehala medzi oboma krajinami spolupráca. Silné vzťahy Nemecka s Izraelom vychádza z nemeckej snahy odškodniť a napraviťholocaust. Obe krajiny sa podieľajú na vedeckých a vzdelávacích aktivitách a sú silnými ekonomickými a vojenskými partnermi.[151][152] India nadviazala úplné diplomatické vzťahy s Izraelom v roku 1992 a odvtedy s ním udržuje silné vojenské a kultúrne partnerstvo. Spojené kráľovstvo, ktoré má s Izraelom vzťah už z dôb Britského mandátu Palestína,[153] s ním udržiava silné obchodné väzby.[154] Diplomatické vzťahy mal Izrael zadynastie Pahlaví aj s Iránom,[155] počasiránskej revolúcie však Irán uznanie Izraela zrušil.[156]
V dobe predštátnej a v počiatočných rokoch existencie štátu mal Izrael veľmi dobré vzťahy s Česko-Slovenskom, ktoré mu aj počasembarga OSN poskytovalo vojenskú a hospodársku pomoc, v časePrvej arabsko-izraelskej vojny (od mája 1948) pre mladý štát životne dôležitú.[157] Po zmene izraelskej politiky Sovietskeho zväzu však Česko-Slovensko začalo naopak podporovať a vyzbrojovať Egypt, a Izrael sa tak stal až doNežnej revolúcie v roku 1989 nepriateľskou krajinou. Diplomatické vzťahy medzi Izraelom a Česko-Slovenskom boli obnovené až 9. februára 1990.[158]
V septembri 2021 by mal byť v Jeruzaleme otvorený Slovenský inštitút, patriaci do rezortu zahraničných vecí. Slovenské veľvyslanectvo zostane naďalej v Tel Avive.[159]
Izraelské obranné sily sa skladajú z pozemných síl,letectva anámorníctva. Vznikli v roku1948 počasVojny za nezávislosť transformáciouHagany a niekoľkých ďalších polovojenských organizácií, ich existencii predchádzalo založenie štátu.[160] Armáda pri svojich operáciach vychádza z informácií vojenskej spravodajskej službyAman, ktorá spolupracuje so spravodajskou službouMosad a bezpečnostnou službouŠin Bet. Izraelské obranné sily sa už mnohokrát zúčastnili ozbrojených konfliktov, čo z nej robí jednu z najskúsenejších a najlepšie pripravenýcharmád sveta.[161][162]
Väčšina Izraelčanov je v 18. rokoch povolávaná k povinnej vojenskej službe. Muži slúžia tri roky, ženy dva[163] a vojenskú službu treba vykonať ešte pred nástupom na vysokú školu. Potom muži robia každoročne niekoľkotýždenné vojenské cvičenie až do svojich zhruba štyridsiatich rokov; toto sa netýka väčšiny žien. Oslobodení od povinnej vojenskej služby súizraelskí Arabi acharedim, oslobodenie študentovješiv od povinnej vojenskej služby však naráža v izraelskej spoločnosti na protesty.[164] Alternatívou pre osoby, ktoré získajú oslobodení z rôznych dôvodov, jeŠerut Le'umi alebo národná služba, ktorá zahrňuje službu v nemocniciach, školách a iných sociálne prospešných programoch.[165] Izraelská armáda má k roku 2008 celkom 621 500 vojakov, z toho 176 500 aktívnych a 445 000 rezervných vojakov.[166] K roku 2008 má pozemná armáda 133 000 vojakov, námorníctvo 9 500 a letectvo 34 000 vojakov.[166]
Armáda je vybavená vyspelými zbraňovými systémami buď navrhnutými a vyrobenými v Izraeli alebo niektorými zahraničnými produktmi. Významným zahraničným dodávateľom sú hlavne Spojené štáty americké. Predpokladá sa, že v rokoch 2008 – 2017 poskytnú Izraelu vojenskú pomoc vo výške 30 miliárddolárov.[167] V spolupráci Izraela a USA bol vyvinutý systém protiraketovej obranyArrow. Izrael rovnako odjomkipurskej vojny v roku 1973 vyvinul vlastnú sieť špionážnych satelitov.[168] Úspech programu špionážnych satelitovOfek zaradil Izrael medzi sedem krajín sveta, ktoré majú satelitné kapacity a technológie.[169] Izrael tiež vyvinul svoj vlastný bojový tankMerkava, ktorý nebol nikdy predaný do zahraničia. Od svojho založenia vynakladá Izrael na svoju obranu významný podielhrubého domáceho produktu (HDP). V roku 1984 to napríklad predstavovalo 24 % HDP.[170] V súčasnosti sa výdaje na obranu pohybujú okolo 7,3 % HDP.[110]
Izrael nie je signatáromZmluvy o nešírení jadrových zbraní a je pravdepodobné, že vlastníjadrové zbrane.[171] Ich vlastníctvo ale nikdy oficiálne nepotvrdil ani nevyvrátil.[172] Izrael údajne v spolupráci s Juhoafrickou republikou uskutočnil v roku 1979 úspešný jadrový test na námornej plošine v severnej častiAntarktídy.[173] Odhady množstva izraelskýchjadrových hlavíc sa líši, väčšinou sa pohybujú medzi 100 až 200 kusmi,[174] niektoré odhady však hovoria až o 400 hlaviciach.[175] O 400 hlaviciach hovorí aj World Tribune, ktorý sa odvoláva na zdroje z letectva USA.[176]
Izrael patrí k najviac ekonomickým a priemyselne rozvinutým krajinám juhozápadnej Ázie. V roku 2007 mal 44. najvyššíhrubý domáci produkt (HDP), 232,7 miliárddolárov, a 22. najvyšší HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, 33 299 dolárov. Naindexe ľahkosti podnikania za roky 2006/2007 sa umiestnil na 1. mieste v regióne a na 29. mieste vo svete.[177] V roku 2007 bol prizvaný doOrganizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),[178] ktorá podporuje spoluprácu medzi štátmi, ktoré dodržujúdemokratické princípy a majú ekonomiku slobodného trhu.[179] Aj cez obmedzené prírodné zdroje sa stal Izrael v uplynulých 20 rokoch z veľkej časti sebestačným, a to predovšetkým vďaka intenzívnemu rozvojupoľnohospodárstva apriemyslu v oblasti produkcie potravín; z kľúčových potravinárskych surovín musí dovážať iba obilie a hovädzie mäso. Izrael rovnako výrazne investuje do vedy a výskumu; tieto investície v roku 2007 činili 4,7 % HDP,[180] zatiaľ čo priemer krajín OECD činil 1,7 % HDP a USA dosahujú 2 % HDP.[180] Medzi hlavné odbory sa radíinformatika a komunikačná technika, medicínske odbory,biotechnológia ananotechnológia.[181] Mieranezamestnanosti bola v štvrtom štvrťstoročí roku 2010 celkom 6,6 %.[5]
Izraelský priemysel zamestnáva 23,7 % populácie a na HDP sa podieľa 30 %.[110] V roku 2007 priemyselná výroba jednotlivých odborov vzrástla o 5 % až 10 %.[181] Objem dovozu do Izraela v roku 2006 činil 47,8 miliárddolárov, tvorilo ho predovšetkým obilie, hovädzie mäso,fosílne palivá, suroviny a vojenské vybavenie.[110] Z fosílnych palív Izrael importuje uhlie, zemný plyn a hlavne ropu, ktorú spracováva na poľnohospodárske hnojivá, palivá a farmaceutika. Medzi hlavné exportné komodity patrí ovocie, zelenina, farmaceutika, software, chemikálie, vojenské technológie a diamanty.[110] Objem vývozu v roku 2006 činil 42,86 miliárd dolárov.[110]
Izrael patrí k svetovej špičke v odboru ochrany vody a využitiageotermálnej energie.[183] Jeho úspechy v špičkových technológiách v oblasti softvéru, komunikáciách a prírodných vedách sú porovnateľné soSilicon Valley v USA.[184][185] Svoje prvé zámorské výskumné a vývojové centrá vybudovali v Izraeli spoločnostiIntel[186] aMicrosoft,[187]IBM,Cisco Systems aMotorola. V oblasti hi-tech (elektronika, avionika, farmácia, atp.) došlo v roku 2007 až k 20 % rastu.
Nerastné bohatstvo Izraela je obmedzené.[181] Ťaží sa draselná, horečnatá a brómová soľ (z Mŕtveho mora), fosfáty a stavebné suroviny (sadra a stavebný kameň).[181] V malej miere sa ťaží medená a železná ruda, ropa a zemný plyn. Prebieha tiež geologický prieskum ložísk zemného plynu v stredomorskomšelfe v blízkostiAškelonu.[181]
Medzi najvýznamnejšie a najrozvinutejšie odvetvia priemyslu patrí letecký priemysel, komunikačný, softvérový, elektronický, zbrojný, potravinársky, textilný, tabakový a chemický, ďalej spracovanie diamantov, výroba dopravných prostriedkov, elektronika, papierenský a polygrafický priemysel, rafinácia ropy a hutníctvo železa.[188]
Izrael má vysoko rozvinutépoľnohospodárstvo. To zamestnáva 18,5 % populácie a na HDP sa podieľa 2,4 %.[110] V roku 2007 došlo k približne 10 % rastu rastlinnej produkcie.[181] Poľnohospodárska pôda sa získava finančne nákladným zúrodňovaním púšte – zavodňovaním, odsoľovaním a vhodnou druhovou skladbou rastlín. Orná pôda zaberá 15,45 %, pastviny 7 % a lesy 5,3 % rozlohy štátu.[181] Približne 54 % celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy je zavlažované a poľnohospodári sa tak podieľajú zhruba 60 % na celkovej izraelskej spotrebe sladkej vody.[181] Väčšina poľnohospodárskej pôdy patríkibucom,[188] čo sú osady pracujúce na základe kolektívneho vlastníctva výrobných prostriedkov (s výnimkou pôdy). Ďalším typom poľnohospodárskych osád v Izraeli súmošavy, družstva samostatných sedliakov, ktorí sa združujú iba s cieľom predať úrodu alebo nákupu surovín. Množstvo pôvodne poľnohospodárskych podnikov tiež zriadilo pridruženú priemyslovú výrobu.[181]
Medzi pestované plodiny patrí obilie, citrusové plody, olivy, zemiaky, bavlna, cukrová repa, tabak, vinná réva a rajčiny.[188] Dôležitý je tiež chov dobytka, väčšinu hovädzieho dobytka, tiav, kôz, oviec a ošípaných.[188] Rybolov sa prevádzkuje v Stredozemnom mori, zaujímavosťou je chov teplomilných rýb v púšti, kde sa k ich chovu používa poloslaná voda čerpaná z termálnych vrtov.[189]
Značným problémom je nedostatok vodných zdrojov. Jediným väčším zdrojom jeTiberiadske jazero a riekaJordán. Pre zavlažovanie technických plodín sa používa tzv. recyklovaná voda (v roku 2006 to bolo 550 miliónov m³).[181] Voda sa získava aj pomocou odsoľovania (400 miliónov m³ v roku 2007).[181] Proti nepriaznivým prírodným podmienkam sa Izrael snaží využívať moderné technológie a inovácie. Používajú sa napríkladbiotechnológie, tkanivové kultúry čikvapková závlaha.[181]
Na základezákladného zákona je vlastníkom pôdy štát (zhruba 93 %) a jej predaj je možný iba výnimočne, obvykle štát pôdu prenajíma, spravidla na 49 rokov.[181]
Ďalším odvetvím ekonomiky jecestovný ruch, hlavne náboženské pútnictvo. Izrael priťahuje turistov svojím podnebím, plážami,archeologickými a historickými pamätihodnosťami ale aj jedinečnou geografiou. Na cestovný ruch mali značný dopad bezpečnostné problémy, ale v roku 2008 sa už situácia vrátila späť k normálu.[190]
Medzi turistami najčastejšie navštevované miesta patrí:
Safed, jedno zo svätých miest judaizmu, v 15. a 16. storočí významné centrum štúdiakabaly.
Masada, počasprvej židovskej vojny sa Masada stala posledným miestom odporu židovských povstalcov proti Rimanom.
Hebron, druhé najsvätejšie mesto judaizmu. Podľa Tóry je miestom posledného odpočinku patriarchov a pramatiek. Predtým, než sa kráľ Dávid presunul do Jeruzalema, bol Hebron hlavným mestomIzraelského kráľovstva.
Tel Aviv, hlavné mesto štátu Izrael, najväčšia metropolitná oblasť, pobrežné mesto, kozmopolitné a finančné centrum.
Izrael má najvyššiu priemernú dĺžku vzdelávania v juhozápadnej Ázii a spoločne s Japonskom sa umiestňuje na druhom mieste medzi štátmi s najdlhšou priemernou dobou vzdelávania v Ázii (poJužnej Kórei, dáta z roku 2004).[191] Podľa Organizácie Spojených národov má Izrael najväčšiu mierugramotnosti v celej juhozápadnej Ázii.[192] Zákon o vzdelávaní z roku 1953 rozdeľuje školy v Izraeli do piatich skupín: štátne sekulárne, štátne náboženské, ultraortodoxné, osadnícke a arabské. Najväčšou skupinou sú verejné sekulárne školy, ktoré navštevuje väčšina židovských a nearabských detí. Arabi obvykle posielajú svoje deti do škôl, kde je vyučovacím jazykom arabčina.[193]
Povinná školská dochádzka v Izraeli trvá od 3 do 18 rokov.[194][195] Školy sú rozdelené do troch stupňov − základná škola prvého stupňa (1.−6. trieda), základná škola druhého stupňa (7. – 9. trieda) a stredná škola (10.−12. trieda), ktorá je zakončená maturitnou skúškoubagrut. Tá sa skladá z predmetov: matematika, biblia, hebrejčina, hebrejská a svetová literatúra, angličtina, dejepis a základy spoločenských vied.[196] V arabských, kresťanských a drúzskych školách sú skúšky zo štúdia biblie nahradené skúškami z dedičstva islamu, kresťanstva a Drúzov.[197]
V máji 2011 mal Izrael 7 730 400 obyvateľov.[5] Z toho viac než 300 000Izraelčanov žilo na Západnom brehu Jordánu.[2]Archivované 2009-12-03 naWayback Machine[207][208][209] v mestách akoMa'ale Adumim,Modi'in Illit,Bejtar Illit aleboAriel a v osadách, ktoré z časti vznikli pred založením Izraela a boli obnovené po Šesťdňovej vojne, ako súHebron aGuš Ecion. Na Golanských výšinách žije 18 tisíc osadníkov.[210] V roku 2006 žilo 250 tisíc Izraelčanov vo Východnom Jeruzaleme.[211] Celkový počet izraelských osadníkov je cez 500 tisíc (6,5 % izraelskej populácie). Približne 7800 Izraelčanov žilo v osadách v Pásme Gazy, než boli evakuovaní v súlade s plánom na jednostranné stiahnutie.[212] Približne 68 % izraelských Židov sa narodilo v Izraeli (títo ľudia sa označujú slovomsabra), 22 % sú imigranti z Európy aAmeriky a 10 % sú imigranti z Ázie aAfriky (vrátaneArabského sveta).[213] 70 % izraelskej populácie žije pri pobreží Stredozemného mora.[214]
Dva úradné jazyky sú hebrejčina a arabčina.[110] Hlavným jazykom je hebrejčina a hovorí ňou väčšina populácie. Arabsky hovoria izraelskí Arabi a Židia, ktorí do Izraela imigrovali z arabských krajín. Väčšina Izraelčanov komunikuje aj v angličtine. Kvôli množstvu imigrantov možno na ulici počuť aj mnoho ďalších jazykov. Ľudia z bývaléhoSovietskeho zväzu aEtiópie v Izraeli značne rozšírili ruštinu aamharčinu. V rokoch 1990 – 1994 vzrástol podiel prisťahovalcov z bývalého ZSSR na 12 % celkovej izraelskej populácie.[215] Počas 90. rokov nastal významný príliv pracovných síl z Rumunska,Thajska a niektorých krajínAfriky aJužnej Ameriky, ktorý sa odhaduje na 200 tisíc osôb.[216]
Izrael bol založený ako domovina prežidovský ľud a je často označovaný akoŽidovský štát.Zákon o návrate zaručuje všetkým Židom, ktorímajú židovských predkov, aj konvertitom právo na získanie izraelského občianstva.[217] Zhruba tri štvrtiny populácie (76,1 %) sú Židia. Asi 40−50 % Židov sa považuje za sekulárnych (hebrejsky חילוני,chiloni; לא דתי,lo dati − neveriaci či חופשי,chofši − voľnomyšlienkári), 30−40 % sa považuje za tradicionalistov (hebr. מסורתי,masorti či דתי,dati − veriaci) a 20 % sa považuje za religióznych (medzi nich patriacharedim aortodoxní Židia).[218]
Moslimovia predstavujú s 16,2 % izraelskej populácie najväčšiu náboženskú menšinu. Izraelskí Arabi, ktorí predstavujú 19 % populácie, k tomuto číslu významne prispievajú, pretože viac než štyri pätiny (82,6 %) z nich sú moslimovia, ďalej je 8,8 % z nich kresťanov a 8,4 % Drúzov.[219] Členov iných náboženských skupín akobudhistov ahinduistov je len málo.[220]
Izrael má vďaka rozmanitosti svojejpopulácie nesmierne bohatúkultúru. Všetci prisťahovalci si so sebou do Izraela priniesli svoje kultúrne a náboženské zvyky a obdobne ako Spojené štáty americké sa aj Izrael stal akýmsi taviacim kotlíkom zvykov a vier.[221] Izrael je jedinou krajinou na svete, v ktorom sa život a udalosti odvíjajú podľažidovského kalendára. Práca a prázdniny na školách sa riadia podľažidovských sviatkov ašabat je oficiálnym dňom odpočinku.[222] Na izraelskú kultúru mala vplyv aj početná arabská menšina, a to hlavne v oblastiacharchitektúry,[223]hudby[224] alebo kulinárstva.[225]
Izraelská literatúra je písaná prevažne hebrejsky a ide predovšetkým o poéziu aprózu. Obrovské množstvo hebrejských kníh možno prečítať na vrub renesanciouhebrejského jazyka v polovici19. storočia. Malá časť literatúry je však publikovaná aj napríklad v arabčine alebo angličtine. Zo zákona je dané, že dva výtlačky všetkých kníh vydaných v Izraeli musia byť uložené do Národnej a univerzitnej knižnice pri Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. V roku 2001 bol zákon doplnený o audio a video nahrávky a iné typy netlačených médií.[226] K roku 2006 bolo 85 % z kníh ukladaných do knižnice v hebrejčine.[227] Každoročne sa v júni koná festivalTýždeň hebrejskej knihy. Súčasťou festivalu je veľtrh kníh, autorské čítanie a prezentácie izraelských autorov, je tu tiež udeľované najprestížnejšie izraelské literárne ocenenie − Sapirova cena.
Galilejské múzeum
Izraelská hudba tiež odráža rozmanitosť izraelskej kultúry, je ovplyvnená hudobnými štýlmi z celého sveta, nech už jemenskou hudbou,chasidskými melódiami,klezmerom,arabskou čigréckou hudbou,jazzom,popom aleborockom.[228] Medzi svetovo uznávané telesá patríIzraelská filharmónia, ktorá bola založená v roku 1936, a ktorá má každoročne viac než dvesto predstavení.[229] Izrael je rovnako rodiskom mnoho hudobníkov − celosvetovo známy sú napríkladJicchak Perlman aPinchas Zukerman. Izrael sa takmer každoročne od roku 1973 zúčastňuje súťažeVeľkej ceny Eurovízie, ktorú už trikrát vyhral a dvakrát usporadúval.[230] V Ejlate sa od roku 1987 koná každoročný letnýRed Sea Jazz Festival.[231]
Ako pokračovateľ divadelných tradícií východoeurópskehojidiš divadla má Izrael živú a činorodú divadelnú scénu. Najstaršou divadelnou spoločnosťou a národným divadlom je divadloha-Bima v Tel Avive, založené roku 1918.[232]
V Izraeli sa nachádza množstvo múzeí; medzi najvýznamnejšie patríIzraelské múzeum v Jeruzaleme a vSvätyne knihy, kde sú umiestnenéZvitky od Mŕtveho mora. Nachádzajú sa tu rozsiahle zbierky židovského a európskeho umenia. Významný je pamätník obetiam a hrdinom holokaustuJad Vašem, najväčší a najobsiahlejší archív dokumentov o holokauste na svete.[233] V kampuseTelavivskej univerzity sa nachádza múzeum diasporyBejt ha-Tfucot.[234] Mimo hlavných múzeí vo veľkých mestách existuje tiež mnoho menších múzeí s kvalitnými umeleckými zbierkami v menších mestách akibucoch. Krajina oplýva množstvom archeologických nálezísk a vykopávok,archeológia v Izraeli predstavuje významnú disciplínu a mnohé jej objavy sa stávajú cieľom turistických výprav.
↑Jeruzalemský zákon hovorí, že: „Jeruzalem, celý a zjednotený, je hlavným mestom Izraela.“ Jeruzalem je sídlom vlády, prezidenta, vládnych úradov, najvyššieho súdu a parlamentu. OSN Jeruzalemský zákon neuznáva. Palestínska autonómia požaduje Východný Jeruzalem ako hlavné mesto plánovaného palestínskeho štátu.
↑Štáty a teritóriá [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2022-08-12].Dostupné online. Archivované 2022-08-12 z originálu.
↑Izrael [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2024-01-18].Dostupné online.
↑World Population Prospects - Population Division - United Nations [online]. [Cit. 2024-11-01].Dostupné online. Archivované 2022-07-11 z originálu.
↑Názvy štátov [online]. culture.gov.sk, [cit. 2019-11-22].Dostupné online. Archivované 2019-12-01 z originálu. (Citát:Neprípustné je napríklad používanie názvu Štát Izrael namiesto správnej podoby Izraelský štát.)
↑abcMain Indicators [online]. Israel Central Bureau of Statistics, 2011-05-11.Dostupné online. Archivované 2011-08-11 z originálu. (anglicky)
↑PRINSLEY, Jane.Israel population poised to pass 10 million in 2024, figures show [online]. www.thejc.com, [cit. 2024-04-01].Dostupné online. (po anglicky)
↑abGILBERT, Martin.Izrael: Dějiny. Praha: BB Art. S. 57.ISBN80-7257-740-9. [Ďalej len:Izrael: Dějiny.]
↑TURNBULL, Tiffanie.Australia reverses decision to recognise West Jerusalem as Israeli capital [online]. bbc.com, 2022-10-18, [cit. 2022-12-04].Dostupné online. (po anglicky)
↑abCHAPMAN, Colin.Čí je Země zaslíbená - Pokračující krize mezi Izraelem a Palestinci. Praha: Volvox Globator. S. 26 – 27.ISBN80-7207-507-1.
↑SCHÄFER, Peter.Dějiny židů v antice od Alexandra Velikého po arabskou nadvládu. 1. vyd. Praha: Vyšehrad. S. 140 – 154. Ďalej iba Schäfer (2003).ISBN80-7021-633-6.
↑Sidur pro všední dny a šabat − Večerní modlitba na všední den [PDF]. Karaité − Bnej Mikra, [cit. 2008-09-04].Dostupné online.[nefunkčný odkaz]
↑GILBERT, Martin.The Routledge Atlas Of The Arab-Israeli Conflict. Routledge. S. 2.ISBN0415359007. (anglicky) [ďalej iba:The Routledge Atlas Of The Arab-Israeli Conflict.]
↑AUSUBEL, Natan.The Book of Jewish Knowledge. New York: Crown Publisher. S. 142 – 144.ISBN051709746X. (anglicky)
↑SACHAR, Howard M.Dějiny Státu Izrael. Praha: Regia. S. 21.ISBN80-902484-4-6. [ďalej iba: SACHAR, Howard, M.Dějiny Státu Izrael.]
↑Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu. S. 83.
↑General Progress Report and Supplementary Report of the United Nations Conciliation Commission for Palestine, Covering the Period from 11 December 1949 to 23 October 1950 [online]. The United Nations Conciliation Commission, [cit. 2008-05-16].Dostupné online. Archivované 2007-06-03 z originálu. (anglicky)
↑Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu. S. 105. (Potvrdenie vypustenia časti Palestínskej národnej charty, v ktorej bolo popierané právo Izraela na existenciu,Palestínska národná rada schválila na nátlak vtedajšieho izraelského premiéraBenjamina Netanjahua 14.12. 1998 v Gaze za prítomnosti amerického prezidentaBilla Clintona.)
↑Hamas militants step up rocket attacks on Israel [online]. The Times, 2008-11-15, [cit. 2010-09-25].Dostupné online. (anglicky)[nefunkčný odkaz]
↑SOFER, Roni.Israel in favor of extending Gaza lull [online]. Ynetnews, 2008-12-13, [cit. 2010-09-25].Dostupné online. (anglicky)
↑Gaza-Israel truce in jeopardy [online].Al-Džazíra, 2008-12-15, [cit. 2010-09-25].Dostupné online. (anglicky)
↑HIDER, James.Hamas says it will not renew ceasefire [online]. The Times, 2008-12-19, [cit. 2010-09-25].Dostupné online. Archivované 2010-06-01 z originálu. (anglicky)
↑Olmert Delivers 'Last Minute' Warning to Gaza [online]. FOX News, 2008-12-25, [cit. 2010-09-25].Dostupné online. (anglicky)
↑Vass, D., 1998,Základné črty geológie Izraela a transformný zlom Mŕtveho mora. Mineralia Slovaca, 30, 2, s. 167 – 172
↑Ginzburg, A., Folkman, Y., 1981,Geophysical Investigation of Crystalline Basement Between Dead Sea Rift and Mediterranean Sea. AAPG Bulletin, 65, 3, s. 490 – 500
↑Frostick, L., 2005,Rift Valley. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors),Encyclopedia of Geology. Volume 1. Elsevier, Amsterdam s. 26 – 34
↑GOLDREICH, Yair.The Climate of Israel: Observation, Research and Application. Springer. S. 85.ISBN030647445X. (anglicky)
↑WATZMAN, Haim.Left for dead [online]. New Scientist Environment, [cit. 2008-09-04].Dostupné online. (anglicky)
↑Average Weather for Tel Aviv-Yafo [online]. The Weather Channel, [cit. 2008-04-27].Dostupné online. (anglicky)
↑Average Weather for Jerusalem [online]. The Weather Channel, [cit. 2008-04-27].Dostupné online. (anglicky)
↑SITTON, Dov.Development of Limited Water Resources- Historical and Technological Aspects [online]. Israeli Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-04-27].Dostupné online. (anglicky)
↑GROSSMAN, Gershon; AYALON, Ofira; BARON, Yifaat.Solar energy for the production of heat [online]. Samuel Neaman Institute, [cit. 2008-04-27].Dostupné online. Archivované 2011-08-22 z originálu. (anglicky)
↑Israel’s Security Fence - Questions and Answers [online]. Štát Izrael, [cit. 2008-04-29].Dostupné online. Archivované 2013-10-03 z originálu. (anglicky)
↑Israel's Diplomatic Missions Abroad: Status of Relations [online]. Israeli Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-04-29].Dostupné online. (anglicky)
↑Israel Among the Nations: Middle East - North Africa [online]. Israeli Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-04-29].Dostupné online. (anglicky)
↑Israel sees Morocco as mediator [online]. BBC, [cit. 2008-04-29].Dostupné online. (anglicky)
↑Initial Periodic Report of the State of Israel Concerning the Implementation of the Convention of the Rights of the Child (CRC) [PDF]. Israel Ministry of Justice, [cit. 2008-04-29].Dostupné online. (anglicky)
↑MIGDALOVITZ, David.Israel: Background and Relations with the United States [PDF]. Congressional Research Service, [cit. 2008-04-29].Dostupné online. (anglicky)
↑ABADI, Jacob.Israel's Quest for Recognition and Acceptance in Asia. Routledge. S. 3.ISBN0714655767. (anglicky) [Ďalej len:Israel's Quest for Recognition and Acceptance in Asia.]
↑Background Papers - Germany and Israel [online]. German Embassy, Washington, D.C., [cit. 2008-04-29].Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu. (anglicky)
↑BOYES, Roger.Israel welcomes new Germany to a celebration of its 60th birthday [online]. Times Online, [cit. 2008-04-29].Dostupné online. Archivované 2011-04-29 z originálu. (anglicky)
↑Background papers - UK and Israel [online]. UK Foreign and Commonwealth Office, [cit. 2008-04-29].Dostupné online. (anglicky)
↑KUMAR, Dinesh.India and Israel: Dawn of a New Era [online]. Jerusalem Institute for Western Defense, [cit. 2008-04-29].Dostupné online. Archivované 2002-02-28 z originálu. (anglicky)
↑Israel's Quest for Recognition and Acceptance in Asia. S. 37 – 9, 47.
↑Israel's Quest for Recognition and Acceptance in Asia. S. 47 – 9.
↑Létat jsme se učili v Olomouci [online]. Lidovky.cz, [cit. 2008-07-23].Dostupné online.
↑ČEJKA, Marek.Dějiny moderního Izraele. Praha: Grada Publishing. S. 211.ISBN978-80-247-2910-7.
↑ŠVEC, Peter. Slovensko sa pridáva k štátom s diplomatickou misiou v Jeruzaleme.Denník N (Bratislava: N Press), 2021-07-22.Dostupné online [cit. 2021-08-15].ISSN1339-844X.
↑SEITZ, Charmaine.Israel’s Defense Budget: The Business Side of War [online]. The Jerusalem Fund, [cit. 2008-04-30].Dostupné online. Archivované 2007-10-13 z originálu. (anglicky)
↑Strategic Israel: Israel's Secret Arsenal [online]. MSNBC, [cit. 2008-05-08].Dostupné online.
↑Globální jaderné síly [online]. BBC, [cit. 2008-04-30].Dostupné online.
↑Global Education Digest 2004 - Comparing Education Statistics Across the World [PDF].UNESCO, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. (anglicky)
↑Human Development Report 2005 - Human Development Indicators [PDF]. Organizace spojených národů, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. (anglicky)
↑Israeli Schools: Religious and Secular Problems [online]. Education Resources Informational Center, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. (anglicky)
↑KASHTI, Or; SHAHAR, Ilan.Knesset raises school dropout age to 18 [online].Haaretz, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. (anglicky)
↑Summary of the Principal Laws Related to Education [online]. Israel Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. (anglicky)
↑abEducation [PDF]. Israel Ministry of Immigrant Absorption, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. (anglicky)
↑The Israeli Matriculation Certificate [online]. United States-Israel Educational Foundation via the University of Szeged University, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. Archivované 2017-09-15 z originálu. (anglicky)
↑Higher Education in Israel [online]. Embassy of Israel in Washington, DC, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. (anglicky)
↑About the Library [online]. Jewish National and University Library, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. Archivované 2007-04-21 z originálu. (anglicky)
↑The World's Top 200 Universities [online]. Times Higher Education, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. Archivované 2007-08-18 z originálu. (anglicky)
↑abTop Ten Reasons to Invest in Israel [online]. Israeli Consulate, New York City, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. Archivované 2007-07-16 z originálu. (anglicky)
↑Information Technology Landscape in Nations Around the World - Israel: IT Workforce [online]. American University, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. (anglicky)
↑Israeli professor shares Nobel Prize in Economics for 200 [online]. Israel Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. (anglicky)
↑HEYLIN, Michael.Chemical & Engineering News - Globalization Of Science Rolls On [online]. American Chemical Society, [cit. 2008-05-15].Dostupné online. (anglicky)
↑Settlement Information - Settlements in the West Bank [online]. Foundation for Middle East Peace, [cit. 2008-04-30].Dostupné online. Archivované 2008-02-24 z originálu. (anglicky)
↑Settlement Information - Israeli Settler Population 1972-2006 [online]. Foundation for Middle East Peace, [cit. 2008-04-30].Dostupné online. Archivované 2007-11-11 z originálu. (anglicky)
↑Settlement Information - Settlements in the Golan Heights [online]. Foundation for Middle East Peace, [cit. 2008-04-30].Dostupné online. Archivované 2007-10-13 z originálu. (anglicky)
↑Settlement Information - Settlements in East Jerusalem [online]. Foundation for Middle East Peace, [cit. 2008-04-30].Dostupné online. Archivované 2008-04-20 z originálu. (anglicky)
↑Settlement Information - Settlements in the Gaza Strip [online]. Foundation for Middle East Peace, [cit. 2008-04-30].Dostupné online. Archivované 2006-05-12 z originálu. (anglicky)
↑Military-Strategic Aspects of West Bank Topography for Israel's Defense [online]. Defensible Borders for a Lasting Peace, [cit. 2008-09-04].Dostupné online. (anglicky)
↑FRIEDBERG, Rachel M..The Impact of Mass Migration on the Israeli Labor Market [online]. .Dostupné online.
↑KEMP, Adriana.Labour migration and racialisation: labour market mechanisms and labour migration control policies in Israel. . S. 267 – 292.
↑Immigration and Social and Cultural Diversity Among the Jewish Population [online]. International Youth Foundation, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. Archivované 2007-10-10 z originálu. (anglicky)
↑Jewish Festivals and Days of Remembrance in Israel [online]. Israel Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. (anglicky)
↑RAN, Ami.Encounters: The Vernacular Paradox of Israeli Architecture [online]. Israel Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. (anglicky)
↑BRINN, David.Israeli, Palestinian and Jordanian DJs create bridge for peace [online]. Israel21c, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. (anglicky)
↑DOLEV, Yael.Some Thoughts About Israeli Cuisine [online]. University of Michigan, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. Archivované 2008-09-24 z originálu. (anglicky)
↑Depositing Books to The Jewish National & University Library [online]. Jewish National and University Library, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. Archivované 2007-07-01 z originálu. (anglicky)
↑Israeli Book Statistics for 2006 [online]. Jewish National and University Library, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. (anglicky)
↑World Music - Israel [online]. National Geographic Society, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. (anglicky)
↑DAVIS, Barry.Israel Philharmonic Orchestra celebrates 70th anniversary [online]. Israel Ministry of Foreign Affairs, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. (anglicky)
↑Eurovision Song Contest - Israel [online]. Eurovision Broadcasting Union, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. (anglicky)
↑About us [online]. Red Sea Jazz Festival, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. Archivované 2007-08-12 z originálu. (anglicky)
↑התיאטרון הלאומי הבימה [online]. Habima National Theatre, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. (hebrejsky)
↑About Yad Vashem: The Yad Vashem Library [online].Jad Vašem, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. (anglicky)
↑GRIVER, Simon.Sports in Israel [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. Archivované 2008-09-08 z originálu. (anglicky)
↑TORSTRICK, Rebecca L.Culture and Customs of Israel. Greenwood Press. S. 141.ISBN0313320918. (anglicky)
↑BOUSKILA, Daniel.Israel Wins More Than Hoop Crown [online]. The Jewish Journal, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. (anglicky)
↑World Team Championship in Beer Sheva, Israel [online]. World Chess Federation, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. (anglicky)
↑LEVY, Marissa.Local grandmaster takes second place at World Chess Championship [online].The Jerusalem Post, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. (anglicky)
↑Olympic Medal Winners (under Europe / Israel) [online]. International Olympic Committee, [cit. 2008-05-19].Dostupné online. (anglicky)
_with_occupied_territories.svg)
