Istanbul (potureckyİstanbul; 324 – 1930Konštantínopol aleboCarihrad; do 324Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšiemesto vTurecku. Rozkladá sa na oboch brehochBosporskej úžiny. Mesto, pôvodne založené v 7. storočí pred Kr. ako grécka obchodná osada, v dejinách slúžilo približne 16 storočí (tiež pod menami Byzantion, resp. Konštantínopol) ako hlavné mestoVýchodorímskej,Byzantskej,Latinskej ajOsmanskej ríše. Bolo jedným z hlavných centierkresťanstva, po roku 1453 naopak sídlom islamského kalifátu. Má viac ako 15,5 milióna obyvateľov (2023), čím tvorí druhú najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európy (poMoskovskej oblasti).
Istanbul je významným hospodárskym, finančným a priemyselným centrom Turecka. Približne 20 % tureckých pracujúcich v priemysle je zamestnaných tu. Zhruba 50 % tureckého obchodu má svoj základ v rôznych istanbulských závodoch. Istanbul na celoštátnom výbere daní podieľa až 40 % a produkuje 27,5 % tureckého národného produktu.
Istanbul je tiež významným kultúrnym centrom krajiny pre filmový či hudobný priemysel. Mesto je populárnou turistickou lokalitou, v roku 2015 ho navštívilo viac než 12 miliónov turistov, ponúka viaceré pamiatky zaradené doSvetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Istanbul sa rozkladá priamo na rozhraní dvoch svetadielov,Ázie aEurópy, pričom historické rímske a grécke jadro mesta leží na európskej strane. Zaberá plochu 1 538,77 km² (pre porovnanie je to vyše 4-krát viac ako Bratislava). Je umiestnený priamo na pahorkoch pri brehochBosporskej úžiny,Marmarského aČierneho mora a zálivuZlatý roh. K mestu prislúcha aj súostrovie na juhovýchod od Bosporu,Princove ostrovy.
Výborná poloha mesta na mieste, kde zem pretína morské cesty, ponúka také výhody, ako ľahko ubrániteľný polostrov, ideálna klíma, bohatá a štedrá príroda či možnosť kontroly nad Bosporom, čo predurčilo významné postavenie mesta v dejinách. Istanbul a okolitá provincia produkuje bavlnu, ovocie, olivový olej, hodváb či tabak. Priemysel vyrába mnoho každodenne používaných vecí, napríklad textil, olej, pneumatiky, rôzne výrobky z kovu či z kože, elektroniku, sklo a mnohé ďalšie. Rozvinutý je tu samozrejme aj potravinársky priemysel. Pretože Istanbul je veľkomestom, je najvýznamnejším dopravným uzlom krajiny. Má rozsiahly a komplikovaný systém dopravy. Je tu rozpracovaná sieť autobusov, električiek a trajektov, nachádzajú sa tu aj šesť liniek pozemného a podzemného metra.[3]
Na mieste Istanbulu stávala pôvodne grécka osadaByzantion, založená už v7. stor. pred Kr. Roku324 založil a11. mája roku330rímsky cisárKonštantín Veľký slávnostne otvoril prebudované mesto a premenoval ho naKonštantínopol, t. j.Konštantínovo mesto. Konštantínopol sa popriRíme stal hlavným mestom Rímskej ríše.Slovania prakticky od počiatku používali varianty názvuCarihrad (tedaC(is)árovo mesto), pretože sa vyskytuje už vNestorovej kronike. V roku 1930 dostalo mesto oficiálne názov Istanbul; tento názov sa však neoficiálne používal už dávno predtým.
najneskôr od konca 7. stor. pred Kr. do 324 po Kr.:
starogr.Byzantion; neskorší lat. ekvivalent:Byzantium; neskoršie slovenské ekvivalenty ajByzancia[4], Byzancion, Byzanción či zriedkavoByzant
v 3. stor. po Kr. prechodne: lat.Augusta Antonina
324 po Kr. – 1453/1930:
lat.Constantinopolis; starogr.Kónstantinoupolis resp. v inom prepiseKónstantinúpolis; neskoršie slovenské ekvivalenty: podľaPSPKonštantínopol aCarihrad (slovanský variant slova Carihrad je doložený už v Nestorovej kronike[5]), v rozpore s PSP:Konštantinopol[4],Konštantinopolis, Konštantínopolis, zastarano ajKonstantinopolis[6] čiKonstantinopol ; do 7. stor. bola úradným jazykom latinčina, potom gréčtina; tvar Constantinopolis (a pod.) je nepriamo a na minciach doložený od cca. 324 po Kr.[7], priamo až od 5. stor.
spočiatku (t. j. najmä v 4. stor.) sa mesto volalo aj lat.Constantinopolis nova Roma, lat.Constantinopolis altera Roma[8], lat.nova Roma[9], starogr.é Nea, deutera Rómé ("Nový, druhý Rím"), starogr.Deutera Rómé[10] ("Druhý Rím"), starogr.eóa Rómé ("Východný Rím"), starogr.Byzantias Rómé ("Byzantský Rím"), lat.Roma Constantinopolitana, starogr. (/lat.?)Alma Róma
1453 – 1930:
v osmanskej turečtineKostantíníje aleboKustantíníje; ekvivalent v spisovnej arabčine:Al-Kustantíníja; starogr., lat. a slovenské ekvivalenty ako v predchádzajúcom bode; novogr. ekvivalentKonstantinupoli
od konca 17. do konca 18. storočia prechodne prevažoval oficiálny názovIslambol aleboIslambul
občas sa vyskytoval ako oficiálny tvarİstanbul
od 1930: po tureckyİstanbul; slovenský ekvivalentIstanbul
od raného stredoveku: starogr.hé Polis, novogr.i Poli
od vrcholného stredoveku: v turečtineİstanbul, Stanbul, Stambul, zriedkavejšieStanbulin, Bulin; tvar Stambul v 19. stor. v európskych textoch v užšom zmysle niekedy znamenal len historické jadro mesta
od roku 1453: v turečtineIslambol, Islambul
v 19. stor.: v turečtineIstanbol, Istambol, Stambol[11]
Najneskôr v 7. stor. pred Kr. (podľa tradície v roku 667 pred Kr.) bolo na území jadra dnešného mesta založené grécke mesto Byzantion. Toto sa v 1. stor. po Kr. stalo súčasťouRímskej ríše. Za vlády cisáraSeptimia Severa bolo mesto zbúrané a znovu postavené.
V rokoch 324 až 330 mesto prebudoval rímsky cisárKonštantín Veľký. Mesto dostalo nový názov Konštantínopol (resp. uSlovanov Carihrad) a stalo sa hlavným mestom Východorímskej resp.Byzantskej ríše. Konštantínopol sa stal aj významným cirkevným a kultúrnym centrom. Sídlil tucarihradský patriarcha. V roku 425 tu bola založená vysoká škola. Vrcholné obdobie rozkvetu mesto zažilo zaJustiniána I. v 6. storočí. Za povstaniaNiká (532) značná časť mesta zhorela. Vrcholom stavebnej činnosti za Justiniána je chrámHagia Sofia. V roku 542 postihol mestomor, zomrelo 30 000 obyvateľov. Od 7. storočia nastal úpadok mesta v dôsledku neustálych vojen s Peržanmi, Arabmi, Slovanmi a Pečenehmi.
V 13. storočí bol Konštantínopol hlavným mestom krátky čas existujúcehoLatinského cisárstva, po jeho zániku bolo opäť hlavným mestom Byzantskej ríše. Za vládyPalaiologovcov (koniec 13. stor. – zač. 14. stor.) nastalo krátke obdobie rozmachu mesta, ale potom sa už mesto vyľudňovalo a pustlo.
V roku 1453 mesto tri dni plienili a dobyliOsmanskí Turci, čím Byzantská ríša zanikla. V rokoch 1453 až 1923 bolo mesto hlavným mestomOsmanskej ríše a sídlom sultána. V roku 1930 bolo mesto premenované na Istanbul.
Význam stredovekého Konštantínopola v náboženskej oblasti ďaleko presahoval hranice Byzantskej ríše, mesto sa stalo štyrikrát miestom zasadaniaekumenických koncilov. Dnes tu sídli Grécky patriarcha pre anatólskych kresťanov, hoci je otázka kresťanstva v krajine stále dosť napätá.
Tejto sekcii chýbajúodkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možnéoveriť.(24. 10. 2013)
Kultúra Istanbulu poznačila celé modernéGrécko. Mnoho moderných gréckych vzdelancov pochádzalo odtiaľto. Od stredoveku tu vznikali grécke tradičné tance a ľudové piesne, ktoré sú dnes súčasťou gréckeho a tureckého folklóru. Konštantínopolskí mäsiari vymysleli v byzantských dobách populárny orientálny tanecChasapiko, ktorý sa tancuje ako v Grécku, tak aj v Turecku. Kultúra oboch národov v meste sa tak počas sultanátu úplne zjednotila. V 19. a 20. stor. sa v Konštantínopole otvorili kaviarne s tradičnou hudbou, v ktorých tancovali grécke brušné tanečnice a muži fajčili vodné fajky. Na uliciach sa konali rôzne trhy a všade sa ligotali byzantské kupoly. O jednotnosti gréckej a tureckej kultúry máme dôkazy v podobe gréckych ľudových piesní z Malej Ázie, v ktorých sem tam zaznie nejaké to turecké slovo, alebo veta (napr. časté sú áman, yavrum či seviórum). Počas sviatkov muži aj ženy tancovali a spoločne spievali na námestiach. Takéto slávnosti mali tradíciu od byzantských čias. O jednej takejto ľudovej veselici nám zanechal správu aj filozofMichaél Psellos, keď napísal, že ľud po zvrhnutí krutého tyrana, cisáraMichala IV. vyšiel do ulíc pozrieť sa na jeho oslepenie a pritom všetci tancovali a vymýšľali nové piesne. Zároveň nám dáva správu o vznikugréckeho folklóru. Kultúra Konštantínopolu sa v stredoveku veľmi odlišovala od Európskej kultúry, ktorá hlásala asketický život. Byzantská kultúra sa v ponímaní náboženstva a svetskej existencie veľmi podobala modernej dobe. Popri náboženstve sa tu pestovala veľkolepá antická kultúra obohatená oorientálne prvky. Toto bola klasická byzantská kultúra mesta. Veľkomestskú kultúru rozšírili konštantínopolskí aMaloázijskí Gréci aj v materskom Grécku, počas spomínanej výmeny obyvateľstva začiatkom 20. stor. Dnes tu môžeme ešte stále vidieť podobný spôsob života, ktorý teraz prezentujú predovšetkým Turci. O krásach mesta sa spieva aj v piesni Konštantínopolských GrékovEche jia Panajia, ktorá ospevuje mestské častiYedikule,Galátu a Arápiu, vyzdvihuje kvalitu miestnehovína a krásu miestnych dievčat.
Chrám Božej múdrosti,Hagia Sofia, postavený v 6. storočí cisárom Justiniánom, od roku 1453 do 20. storočia slúžil ako mešita, dnes ako múzeum.
Modrá mešita (Istanbul) Modrá mešita alebo tiež nazývaná mešita sultána Ahmeda I. Mešita bola postavená za Ahmedovej vlády v rokoch 1609 až 1615. Pomenovanie modrá mešita je odvodené z bohatej výzdoby interiéru mešity modrými štvorcovými obkladačkami. Modrá mešita je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších pamiatok Istanbulu.[12]
Topkapi je rozsiahly palácový komplex v centre Istanbulu, ktorý bol vyše 380 rokov oficiálnou rezidenciou sultánov Osmanskej ríše. Stavba komplexu začala roku 1453 a dokončená bola roku 1465. Posledným sultánom, ktorý obýval palác Topkapi bol sultán Mahmúd II. (do 1839 roku). Jeho nasledovník sultán Abdülmecid I. preniesol svoje sídlo do nového paláca Dolmabahçe a Topkapi odvtedy prestalo byť oficiálnou rezidenciou sultánov. Jedna z najznámejších pamiatok Istanbulu.
Galatská veža z roku 1348, pôvodne obranná stavbajanovskej obchodnej štvrtePera, bola po stáročia najvyššou budovou v meste. Dnes dominuje panoráme severne odZlatého rohu.[13]
Na čele mesta stojí primátor. Úrad primátora od roku 1994 nepretržite zastávali politici pravicových islamistických strán blízkychStrane spravodlivosti a rozvoja, vrátane súčasného prezidentaErdoğana. V roku 2019 prvý raz vo voľbách v meste uspel kandidát ľavicovejRepublikánskej ľudovej strany,Ekrem İmamoğlu. Voľby sa kvôli tlaku AKP museli zopakovať, avšak Imamogluova výhra sa iba zvýraznila.[2]
Istanbul mal v roku 2019 tri medzinárodné letiská: Pôvodne hlavné letisko boloAtatürkovo letisko, ktoré sa nachádza v štvrtiYeşilköy na európskej strane, asi 24 kilometrov (15 míľ) západne od centra mesta. Keď bolo vybudované, stálo na západnom konci mesta, teraz ho však mesto úplne obklopuje.[14] Práve kvôli obmedzeným možnostiam ďalšieho rozvoja Atatürkovho letiska bolo po roku 2010 rozhodnuté o výstavbe nového letiska.Letisko Istanbul vo štvrtiArnavutköy na európskej strane pri pobrežíČierneho mora, približne 35 km severozápadne od Atatürkovho letiska, bolo stavané medzi rokmi 2014-2018 a uvedené do prevádzky 29. októbra 2018. Plne dobudované má byť v roku 2028. Odvtedy boli postupne komerčné lety z Atatürkovho letiska presúvané na Istanbul, pričom od apríla 2019 slúži Atatürkovo letisko iba pre nákladné lety.[15]
Posledné a najmenšie letisko v meste jeletisko Sabihy Gökçenovej, nachádzajúce sa v štvrtiKurtköy na ázijskej strane, blízko pretekárskeho okruhuIstanbul Park GP Racing. Je situované maximálne 20 kilometrov (12 míľ) východne od ázijskej strany a 45 kilometrov (28 míľ) východne od európskeho mestského centra.
Stanica Sirkeci, otvorená v roku 1873, prestavaná 1888-1890, východiskový bod pre vlakové spoje doViedne aOrient Express doParíža.
Pre podrobnejšie informácie o metre v Istanbule pozriIstanbulské metro.
Všetky druhy dopravy v meste sú komplikované polohou Istanbulu na dvoch brehoch Bosporu, ktorý slúži ako námorná cesta, no zároveň po stáročia cestná a železničná bariéra. Istanbulské hlavné rýchlostné cesty súO-1,O-2,O-3 andO-4. O-1 vytvára mestský vnútorný obchvat, ktorý preklenuje Bosporskú úžinu cezBosporský most, O-2 naopak vytvára vonkajší mestský okruh smostom sultána Mehmeta. O-2 pokračuje na západ doEdirne a O-4 na východ doAnkary; O-2, O-3 aj O-4 sú súčasťou transeurópskej cestyE80, ktorá vedie z Portugalska k turecko-iránskej hranici.[16] V roku 2018 cez pôvodné dva bosporské mosty prešlo asi 320 000 vozidiel denne (čo predstavuje pokles oproti 400 000 z roku 2011).[17] V roku 2016 bol otvorený tretí most cez Bospor,Most sultána Selima.[18] Environmentálne skupiny sa obávali, že tretí most môže ohroziť zostávajúce zelené plochy na sever od Istanbulu.[19][20] Okrem troch mostov slúži pre cestnú dopravu medzi svetadielmi tiež dvojpodlažnýEurázijský tunel, dlhý 14,6 km, ktorý bol uvedený do prevádzky v decembri 2016.[21]
Linka T1 istanbulského moderného električkového systému vo štvrtiFatih.Stanica istanbulského metraLevent.
Istanbulskú mestskú hromadnú dopravu predstavuje systémelektričiek (štyri linky T1-T4),pozemných lanoviek, liniekmetra, autobusov, rýchlych autobusov a trajektov. Ceny medzi jednotlivými typmi dopravy sú integrované, pričom na cestovanie slúži bezkontaktnáIstanbulkart, funkčná od roku 2009.[22]
Istanbulské metro sa v súčasnosti skladá zo šiestich liniek M1(A a B), M2, M3, M6 (všetky na európskej strane) a M4 a M5 (na ázijskej). Ďalších sedem liniek linky (M7, M8, M9, M10, M11, M12 a M13) je vo výstavbe.[23]
Medzinárodná vlaková doprava v Istanbule funguje od roku 1889, kedy bola otvorená linka zBukurešti do Istanbulu na stanicuSirkeci. Tá sa neskôr stala známou ako východná konečná stanicaOrient Expressu.[24] Vlaková doprava do Bukurešti aSolúnu trvala do začiatku desiatych rokov 21. storočia, kedy boli spojenia zrušené pre výstavbu tunela Marmaray, resp. finančné problémy Grécka. Linka s Bukurešťou cezSofiu bola obnovená v júni 2019.[25][26] Ázijskú stranu mesta obsluhuje od roku 1908stanica Haydarpaşa, ktorá bola kedysi východiskom preBagdadskú aHidžázsku železnicu do dnešného Iraku a Saudskej Arábie, ktoré však v roku 2019 tiež neboli v prevádzke (v prípade Hidžázskej železnice sa uvažuje o znovuspojazdnení).[27][28][29]
↑MCKERNAN, Bethan.Turkish Airlines is switching to a new Istanbul airport – all in 45 hours [online]. Istanbul:The Guardian, 6.4.2019, [cit. 2019-10-10].Dostupné online. (po anglicky)
↑Turkey to open new Istanbul highway on election weekend – report [online]. Ahval News, 18.6.2019, [cit. 2019-10-10].Dostupné online. (po anglicky)
↑ROPER, Jack.Solving Istanbul's congestion problem [online]. Intertraffic.com, 12.12.2018, [cit. 2019-10-10].Dostupné online. Archivované 2019-10-10 z originálu. (po anglicky)
↑Turci sa pripravujú na otvorenie obrieho tunela, Istanbulčanom skráti čas cestovania [online]. Hospodárske noviny, 18.12.2016, [cit. 2019-10-10].Dostupné online.
↑Eurasia Tunnel Environmental and Social Impact Assessment. Volume I: Non Technical Summary (NTS) [online]. Európska investičná banka, január 2011, [cit. 2019-10-10].Dostupné online.
↑LETSCH, Constanze.Plan for New Bosphorus Bridge Sparks Row Over Future of Istanbul [online].The Guardian, 8.6.2012, [cit. 2019-10-10].Dostupné online. (po anglicky)
↑Istanbul's $1.3BN Eurasia Tunnel prepares to open [online]. Anadolu Agency, 19.12.2016, [cit. 2019-10-10].Dostupné online. (po anglicky)
↑Tickets and Fares [online]. Metro Istanbul, [cit. 2019-10-10].Dostupné online. Archivované 2019-10-09 z originálu. (po anglicky)
↑Network Maps [online]. Metro Istanbul, [cit. 2019-10-10].Dostupné online. Archivované 2023-09-28 z originálu. (po anglicky)
↑UYSAL, Onur.Istanbul Bucharest train to restart service [online]. Rail Turkey, 2.6.2019, [cit. 2019-10-10].Dostupné online. (po anglicky)Bölgesel Yolcu Trenleri [online]. Turkish State Railways, [cit. 2012-04-03].Dostupné online. Archivované 2012-04-04 z originálu. (Turkish)
↑KEENAN, Steve.How Your Greek Summer Holiday Can Help Save Greece [online]. The Guardian, 22.6.2012, [cit. 2019-10-10].Dostupné online.
↑BUĞRA EKINCI, Ekrem.Hejaz railway: A historic line to Islam's holiest cities [online]. Daily Sabah, 28.10.2016, rev. 2016-10-28, [cit. 2019-10-10].Dostupné online. (po anglicky)
↑HEAD, Jonathan.Iraq – Turkey railway link re-opens [online]. BBC, 16.2.2010, [cit. 2019-10-10].Dostupné online. (po anglicky)
↑Haydarpasa Train Station [online]. Emporis, 3.4.2012, [cit. 2019-10-10].Dostupné online. (po anglicky)
