Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Irak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Iracká republika
Vlajka IrakuŠtátny znak Iraku
VlajkaZnak
Národné motto:
Allahu Akbar; Aláh je najväčší
Štátna hymna:
موطني, Mawtinî (nová), Ardh Alforatain (stará)
Miestny názov 
 • dlhýالجمهورية العراقية
al-Džumhúríja al-Irakíja
 • krátkyIrak
Hlavné mestoBagdad
33°20′ s.š. 44°23′ v.d.
Najväčšie mestoBagdad
Úradné jazykyarabčina,kurdčina,turkménčina


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
parlamentná republika
Abdul Latif Rashid
Mustafá Kázimí
Vznik1.októbra 1919 nezávislosť od Osmanskéj ríše
3.októbra 1932 nezávislosť od Veľkej Británie
SusediaSýria,Turecko,Irán,Kuvajt,Saudská Arábia,Jordánsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
437 072 km² (58.)  
 km² (1,1 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 •hustota (2017)
 
37 202 572 (36.)

82,7/km² (125.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2019
233 miliárd $ (47.)
6 263 $ (71.)
Index ľudského rozvoja (2017)0,685 (120.) – stredný
Menairacký dinár (IQD)
Časové pásmo
 •Letný čas
(UTC+3)
(UTC+3)
Medzinárodný kódIQ
Medzinárodná poznávacia značkaIRQ
Internetová doména.iq
Smerové telefónne číslo+964

Súradnice:33°S43°V / 33°S 43°V /33; 43

Irak, dlhý tvarIracká republika, je štát v juhozápadnejÁzii.

Geografia

[upraviť |upraviť zdroj]

Irak sa nachádza v juhozápadnejÁzii priPerzskom zálive. Jeho poloha je vymedzená 29°05´ až 37°23´ severnej zemepisnej šírky a 38°45´ až 48°41´ východnej zemepisnej dĺžky. S rozlohou 432 162 km² je poSaudskej Arábii (2 149 690 km²) aJemene (527 970 km²) tretím najväčšímarabským štátom Ázie. K územiu Iraku patrí i 4 910 km² Perzského zálivu. Hraničná línia Iraku je dlhá 3 650 km; krajina susedí so šiestimi krajinami: na severozápade so Sýriou (605 km), na severe s Tureckom (352 km), na východe s Iránom (1 458 km), na juhovýchode s Kuvajtom (240 km), na juhu a juhozápade so Saudskou Arábiou (814 km) a na západe s Jordánskom (181 km). Časť hranice so Saudskou Arábiou tvorí neutrálna zóna. Táto oblasť s rozlohou 7 044 km² je pod správou oboch krajín. Vznikla na uľahčenie pohybukočovnýchbeduínov pri hľadaní novýchpastvín.

Obyvateľstvo

[upraviť |upraviť zdroj]

Väčšinu obyvateľstva tvoriaArabi (75 %), z ktorých väčšia časť, najmä južne od Bagdadu vyznávašiitizmus (58 % obyvateľstva Iraku).[1]Sunnitský islam vyznávajú Arabi v západnej časti krajiny (z provincie Saladin okolo mesta Tikrít pochádzalSaddám Husajn, v provincii Anbár zasa začal vznikaťIslamský štát (militantná organizácia)).Kurdi, žijúci v severnej časti pohraničia sIránom tvoria takmer pätinu obyvateľstva Iraku a spravujúautonómne územie s hlavným mestom vErbíle. Väčšina Kurdov sú sunnitskí moslimovia, aj keď mnohí vyznávajú šíitsku formu islamu alebo iné gnostické prúdy (najznámejší súJezídi v okolíSindžáru, ale existujú aj ďalšie skupiny ako Jarsani a Šabaci).

Spomedzi ďalších menších sú významníTurkméni, ktorí žijú v blízkosti miestKirkúk aMosul,Asýrčania v provinciiNinive a okolí aMandejci (v južnom Iraku).

Okrem nich žijú v Iraku menšie komunityArménov,Čerkesov aIráncov.

Z náboženského hľadiska absolútna väčšina obyvateľstva súMoslimovia.

Šíitsky smer vyznávalo v roku 2014 61,5 % obyvateľstva, najmä Arabov a čiastočne Kurdov a väčšia časť Turkménov. Tretina Iračanov boli sunniti, ktorí sú koncentrovaní v západnej časti krajiny. Sunnitmi je zvyšok Arabov, Kurdi a časť Turkménov.

Nemoslimské vierovyznanie malo 6 % obyvateľov, z ktorých vyše polovica boli kresťania.Asýrčania sú združení vChaldejsko-katolícka cirkev,Sýrska ortodoxná cirkev aAsýrska cirkev Východu. Asýrčania hovoriaAramejsky, čo bol pôvodný predarabský jazyk Iraku. Ako bolo spomenuté, v Iraku žijú aj Arméni.

Mandejci (zvaní aj Sabejci) sú náboženská skupina žijúca v juhovýchodnom Iraku. Ich pôvod nie je známy, niektorí tvrdia. že sú potomkami Židov z babylonského zajatia, iní tvrdia že predstavujú pôvodné predkresťanské a predislamské vierovyznanie.

Jezídi predstavujú zvláštnu skupinu, žijúcu na severe v Iraku okolo miest Sindžár a Lališ.[2]

Administratívne členenie

[upraviť |upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku:Administratívne členenie Iraku

Irak sa delí na guvernoráty (provincie), okresy a podokresy. Zvláštne postavenie máAutonómny región Kurdistan.

Výsostné znaky

[upraviť |upraviť zdroj]

Medzi výsostné znaky Iraku patrí štátna hymna a štátna vlajka (čítaj viac:Vlajka Iraku).

Pozri aj

[upraviť |upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť |upraviť zdroj]
Commons
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na témuIrak
Štáty a závislé územia vÁzii
Členské štáty
Znak Ligy arabských štátov
Pozorovateľské štáty
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Irak&oldid=7995905
Kategórie:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp