Interdikt je vkatolíckej cirkvi nápravný (liečebný) trest, ktorý spočíva v zákaze udeľovať alebo prijímať niektoré alebo všetkysviatosti.[1] Od roku 1917 má výlučne osobný ráz.[1]
Pred rokom 1917 sa mohol interdikt vzťahovať aj miesto (kostol,cintorín), na ktorom došlo kzločinu (napr.vražda) - pokým neprebehol nový proces vysvätenia.[1]
Interdikt sa používa od 10. storočia. Napríklad v roku1232 vyhlásilostrihomský arcibiskup Róbert interdikt nad celýmUhorskom, kvôli hrubému zasahovaniu svetskej moci aŽidov do cirkevných vecí.[2] Obsahoval: zákaz vysluhovania sviatostí (okrem krstu aviatika), zákazbohoslužieb (povolené len raz do mesiaca a bez účasti veriacich), zákazcirkevných pohrebov a zvonenia.[3]
Druhy interdiktov[4]:
Uložený interdikt má niektoré účinkyexkomunikácie.[5]Kódex kánonov východných cirkví, ktorý je záväzný prevýchodné katolícke cirkvi označuje trest s podobným účikom pojmom menšia exkomunikácia.[5]