Movatterモバイル変換

[0]ホーム
URL:

Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Indoiránske jazyky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Indoiránske jazyky (iné názvy:árijské jazyky v užšom zmysle[1][2][3],árske jazyky[4] v užšom zmysle, zriedkavo:indoárijské jazyky[5] v širšom zmysle) sú najvýchodnejšia vetvaindoeurópskej jazykovej rodiny. Etniká hovoriace indoiránskymi jazykmi sa nazývajúIndoiránci (aleboÁrijci/Árjovia v užšom zmysle).

Indoiránskymi jazykmi sa hovorí primárne odIránu poIndiu a v okolitých štátoch, t. j. presnejšie: vo východnomTurecku, severnejSýrii, severovýchodnomIraku, vKaukazsku,Iráne, v malej častiTurkménska aUzbekistanu, vTadžikistane, v malej časti Číny, vAfganistane,Pakistane, severnejIndii, vNepále,Bangladéši, častiBhutánu, naSrí Lanke a naMaldivách.Rómčinou sa hovorí aj napríklad vEurópe.[6]

Vznik

[upraviť |upraviť zdroj]

Indoiránske jazyky sa vyvinuli zo spoločného starého indoiránskeho jazyka (praindoiránčina/praárijčina) alebo z nárečového kontinua. Pôvodným sídlom ich najstarších používateľov, nazývanýchÁrijci (Árjovia), bolo možno územie dnes známe akoTurkestan, t. j. oblasť severne od súčasnéhoAfganistanu.[7]

Delenie

[upraviť |upraviť zdroj]

Problém v členení indoiránskych jazykov predstavujúdardské jazyky. Keďže zrejme nejde o pravé (teda genetické) zoskupenie, klasifikujú sa rôzne. Predovšetkým sa od nich veľmi často oddeľujúnúristanské jazyky (=káfirské jazyky,západodardské jazyky) a aj tie sa zadeľujú rôzne.

Základné delenia indoiránskych jazykov sú tieto:

Delenie 1 (dnes najbežnejšie delenie):[8][9][10][11][12][13][14]


Delenie 2:[15][16]

  • iránske jazyky
  • indoárijské jazyky (vrátane dardských jazykov zahŕňajúcich aj núristanské jazyky, pričom tieto dardské jazyky sú niekedy uvedené nie ako jeden celok, ale rozdelené na dve samostatné skupiny - dardské jazyky a núristanské jazyky)

Variantom tohto delenia 2 je systém, v ktorom sú iránske jazyky a indoárijské jazyky uvedené ako samostatné vetvy nezdružené do jednej skupiny, t. j. skupina indoiránske jazyky ako celok v takom systéme neexistuje.[17]


Delenie 3:[18][19][14]


Delenie 4:[14][13][20][2]


Pre delenie 1 a delenie 4 platí, že občas sa iránske jazyky a núristanské jazyky uvádzajú združené do nadradenej skupiny nazvanejindo-núristanské jazyky.[14] Alternatívne sa občas iránske a indoárijské jazyky (vrátane dardských jazykov bez núristanských jazykov) uvádzajú združené do nadradenej skupiny nazvanejindoiránske jazyky v užšom zmysle (indoiránske jazyky vrátane núristanských jazykov sa potom označujú názvom árijské jazyky).[2]

Referencie

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. ↑ARYANS [online]. iranicaonline.org, 2024-10-20, [cit. 2025-11-13].Dostupné online.
  2. 123Арийские языки [online]. bigenc.ru, 22 июля 2022 г. в 11:04 (GMT+3)., [cit. 2025-11-14].Dostupné online.,
  3. ↑indoeurópske jazyky.Slovenský náučný slovník II 1932. S. 177
  4. ↑STANISLAV, J. Starosloviensky jazyk, Veľká Morava a Panónia Kultúrny jazyk a písomníctvo Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky Fonetika. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978, S. 325
  5. ↑Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch (2. zväzok , M - Ž). [s.l.] : Agentúra Cesty, 2006. 775 s.ISBN978-80-969159-4-1. S. 716, 718.
  6. ↑Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2025-11-14].Dostupné online.
  7. ↑indoiránske jazyky. In:Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2013, [cit. 2025-11-14].Dostupné online.
  8. ↑BLAŹEK, V. Indo-iránské jazyky. archivovaná verzia z roku 2016
  9. ↑Klassifikation aller Sprachen der Welt - Prof. Dr. Ernst Kausen [online]. homepages.thm.de, [cit. 2025-11-14].Dostupné online.
  10. ↑Eberhard, David M., Gary F. Simons, and Charles D. Fennig (eds.). 2025. Ethnologue: Languages of the World. Twenty-eighth edition. Dallas, Texas: SIL International. Online version:
  11. ↑GLÜCK, Helmut.Metzler Lexikon Sprache. [s.l.] : Springer, 2016. 782 s.Dostupné online.ISBN978-3-476-00088-0. S. 274.
  12. ↑Glottolog 5.2 - Indo-Aryan [online]. glottolog.org, [cit. 2025-11-14].Dostupné online.
  13. 12BLENCH, R. Re-evaluating the linguistic prehistory of South Asia. 2008S. 165 S. 189
  14. 1234Hegedűs, Irén & Blazek, Vaclav. (2012). On the position of Nuristani within Indo-Iranian.
  15. ↑Characteristics of Iranian and Indo-Aryan. In:CARDONA, George.Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-10-19, [cit. 2025-11-13].Dostupné online.
  16. ↑Lewis, M. Paul, Gary F. Simons, and Charles D. Fennig (eds.). 2016. Ethnologue: Languages of the World, Nineteenth edition. Dallas, Texas: SIL International.
  17. ↑klasifikační přehled jazyků světa.Malá československá encyklopedie III. 1986. S. 174
  18. ↑KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef.Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s.ISBN80-224-0459-4. S. 46, 63.
  19. ↑indoiránske jazyky.Encyclopaedia Beliana 7. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 2013. 682 s.ISBN978-80-970350-1-3. S. 56.
  20. ↑индоира́нские языки́.ЯРЦЕВА, Виктория Николаевна; АРУТЮНОВА, Нина Давидовна.Языкознание (большой энциклопедический словарь). [s.l.] : Большая Российская энциклопедия, 1998. 682 s.Dostupné online.ISBN978-5-85270-307-1.
Kurzívou sú označenévymreté jazyky
iránske κ
núristanské
(západodardské) κ
indoárijské κ
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Indoiránske_jazyky&oldid=8120487“
Kategória:
[8]ページ先頭
©2009-2025 Movatter.jp