O rovnomennom okrese pozriIlava (okres).| Ilava | ||
| Ilava | ||
| mesto | ||
 Panoráma mesta Ilava | ||
| ||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj | |
| Okres | Ilava | |
| Región | Stredné Považie | |
| Vodné toky | Porubský potok,Podhradský potok | |
| Nadmorská výška | 255 m n. m. | |
| Súradnice | 48°59′58″S18°14′10″V / 48,999444°S 18,236111°V /48.999444; 18.236111 | |
| Rozloha | 24,3 km² (2 430 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 5 558 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 228,72 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1229 | |
| Primátor | Viktor Wiedermann[3] (DOBRÁ VOĽBA a Umiernení) | |
| PSČ | 019 01 | |
| ŠÚJ | 513156 | |
| EČV(do r. 2022) | IL | |
| Tel. predvoľba | +421-42 | |
| Adresa mestského úradu | Mestský úrad Ilava Mierové námestie 16/31 019 01 Ilava | |
| E-mailová adresa | info@ilava.sk | |
| Telefón | +421 (0)42 44 555 22 | |
| Fax | +421 (0)42 44 555 22 | |
  Poloha mesta na Slovensku | ||
 Interaktívna mapa mesta | ||
| Wikimedia Commons: Ilava | ||
| Webová stránka: ilava.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Ilava (nem.Illau) jeokresné mesto naSlovensku ležiace vIlavskej kotline vTrenčianskom kraji. Ilava je známa najmä rozsiahlymväzenským nápravno-výchovným zariadením, ktoré sa nachádza priamo v meste.
V 70. rokoch 20. storočia boli k Ilave pripojené obceIliavka aKlobušice. Mesto má tak dvekatastrálne územia: k.ú. Ilava a k.ú. Klobušice.[4] Okrem samotnej Ilavy má mesto dve mestské časti:Iliavka,Klobušice.[5]
Väčšia z dvoch satelitných mestských častí Klobušice sa nachádza asi dva kilometre od Ilavy, na hlavnom cestnom ťahu v smereDubnica nad Váhom. V Klobušiciach sa nachádza kaštieľ.
Menšia mestská časť - Iliavka - je od Ilavy vzdialená asi štyri kilometre. Nachádza sa v horách a obýva ju len okolo 130 obyvateľov. Na Iliavke je najzaujímavejšia jej história. Keď Ilavu ovládlihusiti, občania Ilavy im v ich boji a pôsobení na Považí pomáhali. KeďŽigmund Luxemburský pri Ilave porazil husitov (bitka na Rudom poli) a vyhnal ich z mesta, potrestal Ilavčanov tak, že dal mesto zrovnať so zemou. Občanov mesta vyhnal a zakázal im mesto postaviť znova. Preživší Ilavčania sa stiahli do hôr a založili dedinu Iliavka (malá Ilava). Keď hnev Žigmunda Luxemburského opadol, povolil opätovné vystavanie mesta a návrat jeho obyvateľov. Väčšina obyvateľov sa do Ilavy vrátila, avšak niektorí ostali bývať i naďalej v horách, v dedinke Iliavka.
Dominantnou riekou, ktorá preteká popri meste Ilava jeVáh.Ilavou pretekajú tri potoky -Podhradský,Porubský, ktoré sa zlievajú na území mestskej časti Sihoť a vlievajú sa do Nosického kanála, ktorý reguluje tok Váhu a Ilavka, ktorý sa vlieva do Porubského potoka v mestskej časti Skala.
Počas výstavby diaľničného ťahuD1 prechádzajúcom Ilavou vznikol ťažbou štrku použitého pri výstavbe Ilavský rybník, nachádzajúci sa medzi Váhom a jeho Nosickým kanálom.
Najstaršia zmienka o Ilave je v pápežských vegestiach z rokov1332 až1337.[4] Väčší rozvoj dosiahla až v 15. storočí.
Mesto v minulosti používalo meno Leve, ktoré bolo zhodné sLevicami.[4]
O minulosti Ilavy jestvuje viac dokladov a zmienok od 14. storočia. Doklady majú skôr právny a majetkový charakter, ale zostavujú konkrétnejší obraz o Ilave do roku1526.
O histórii Ilavy sa dozvedáme veľa aj z písomných prameňov:
údaje:Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku2011
| Národnostné zloženie - Ilava (2011)[6] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 96,36 % | |||
| nezistení,ostatní | 3,64 % | |||
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku2001: 5 411 obyv.
| Národnostné zloženie - Ilava (2001)[7] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 98,13 % | |||
| nezistení,ostatní | 1,87 % | |||
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku1991: 5 531 obyv.
| Národnostné zloženie - Ilava (1991)[8] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 98,32 % | |||
| Česi | 1,14 % | |||
| nezistení, ostatní | 0,54 % | |||
Sčítanie obyvateľstva v roku1930 (súčasná administratívna hranica):
údaje:Sčítanie ľudu v roku1930
| Názov | Počet obyvateľov | Česi a Slováci | Rusíni | Nemci | Maďari | Židia | iní | cudzinci |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Ilava | 2 214 | 88,21% | 0,86% | 1,94% | 1,76% | 3,84% | 0,63% | 2,76% |
| Iliavka | 203 | 100,00% | - | - | - | - | - | - |
| Klobušice | 434 | 97,70% | - | 1,38% | 0,69% | - | - | 0,23% |
údaje:Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku2011
Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.
| Materinský jazyk - Ilava (2011)[6] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slovenčina | 95,88 % | |||
| nezistené, ostatné | 4,12 % | |||
údaje:Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Úradný jazyk je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v zamestnaní alebo škole, bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval na Slovensku alebo v zahraničí.
| Úradný jazyk - Ilava (2011)[6] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slovenčina | 93,95 % | |||
| nezistené,ostatné | 6,05 % | |||
údaje:Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v domácnosti.
| Jazyk v domácnosti - Ilava (2011)[6] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slovenčina | 89,22 % | |||
| nezistené,ostatné | 10,78 % | |||
spolu: 5 391 obyv.
údaje: Uhorský lexikón sídiel (1773)[9], Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska (1880-1910)[10]
| Rok | Slovenský | Maďarský | Nemecký | Rusínsky | Rumunský | Srbochorvátsky | iní |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1773 | +++ | - | - | - | - | - | - |
| 1880 | 68,30% | 16,15% | 7,64% | 0,26% | 2,95% | 1,26% | 3,43% |
| 1890 | 66,08% | 19,05% | 7,32% | 0,71% | 4,00% | 1,98% | 0,86% |
| 1900 | 64,38% | 21,07% | 7,98% | 0,46% | 3,25% | 1,94% | 0,92% |
| 1910 | 56,60% | 27,33% | 7,73% | 0,24% | 4,15% | 1,60% | 2,35% |
(+++ - prevažujúci jazyk obyvateľov)
údaje:Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku2011
| Náboženské zloženie - Ilava (2011)[6] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolíci | 81,34 % | |||
| bez vyznania | 10,46 % | |||
| nezistení | 5,56 % | |||
| ostatní | 1,40 % | |||
| Luteráni | 1,24 % | |||
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku2001: 5 411 obyv.
| Náboženské zloženie - Ilava (2001)[7] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolíci | 87,23 % | |||
| bez vyznania | 7,87 % | |||
| nezistení,ostatní | 3,77 % | |||
| Luteráni | 1,13 % | |||
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku1991: 5 531 obyv.
| Náboženské zloženie - Ilava (1991)[8] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolíci | 75,56 % | |||
| bez vyznania | 18,09 % | |||
| nezistení,ostatní | 6,35 % | |||
Sčítanie obyvateľstva v roku1930 (súčasná administratívna hranica):
| Názov | Počet obyvateľov | Rímskokatolíci | Gréckokatolíci | Luteráni | Kalvíni | Židia | iní a bez vyznania |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Ilava | 2 214 | 87,67% | 1,08% | 1,67% | 0,18% | 5,96% | 3,43% |
| Ilávka | 203 | 100,00% | - | - | - | - | - |
| Klobušice | 434 | 97,00% | - | 1,38% | - | 1,61% | - |
V Ilave sa nachádza centrum spoločenského a kultúrneho diania,Dom kultúry. Bol postavený v 80. rokoch, v rámci socialistickej akcie Z (čiže zadarmo dobrovoľníkmi).
Mestské múzeum v Ilave nájdete na Ružovej ulici. Nachádzajú sa tu tri expozície : národopisná, história mesta a prírodovedná.
Ilavský hrad z prelomu11. –12. storočia, presnú dobu vzniku nepoznáme. Pravdepodobne bol vybudovaný na ochranu ciest, dôležitého brodu cezVáh i samotného mestečka Ilava. Bol pravdepodobne založený členmi rytierskeho náboženského rádutemplárov. Neskôr slúžil akokláštor, a potom bol prebudovaný na nápravnovýchovné zariadenie. Prvá hodnoverná zmienka o hrade je až z roku1446.
HistorikMatej Bel (1684 – 1749) vo svojom diele NOTITAE HUNGARIAE GEOGRAPHICA – zväzok 4 z roku1742 vyslovil domnienku, že hrad Ilava existoval ako strážny pohraničný hrad už v časoch panovania prvých Arpádovcov, ktorí v Uhorsku vládli v rokoch1000 –1301. Viacerí starší historici vo svojich dielach uvádzajú, že hrad Ilava bol založený členmi náboženského rytierskeho rádu templárov a to už v prvej polovici12. storočia, keď v Uhorsku vládol kráľGejza II. (1141 –1162), ktorý povolil templárom sa v Uhorsku usadiť.
Kaštieľ pochádza z roku 1840. Jeho pôvod prezrádza nápisová tabuľa na západnom tympanóne:"PERENNE CHARAE FILIAE SIDONIAE // MONUMENTUM POSUIT CAROLUS // PIACSEK DE HERES ET OLÁSAGH 1840.", teda"Večne drahej dcére Sidónii postavil pamätník Karol Piacsek de Heres et Olásagh 1840.". Hoci ho dal postaviť Karol Piacsek, označuje sa ako kaštieľ Sipekyovcov. Zmieňovaná Sidónia sa totiž v Klobušiciach vydala 14. decembra1851 za Alexandra Sipekyho[12] a tak sa stal kaštieľ Sipekyovským.
V auguste sa v Ilave pravidelne usporadúva Bartolomejský jarmok, ktorý je hojne navštevovaný ľuďmi z okolitých obcí a miest. Dvakrát do roka sa uskutočňuje Burza zberateľov všetkých zberateľských odborov.
V meste pôsobia spoločnosti najmä v potravinárskom a drevospracujúcom priemysle.
Commons ponúka multimediálne súbory na témuIlava
