Iguanodon (v prekladezub leguána) je pomenovanie vyhynutého rodu mohutných bylinožravýchvtákopanvových dinosaurov. Žil pred 135 až 115 miliónmirokov v spodnejkriede a hojne obýval oblasti súčasnejSevernej Ameriky, rovnako aj západnejEurópy. Typickým znakom Iguanodonov boli veľké tŕne na palcoch predných končatín.
Prvého Iguanodona objavil v roku 1822 a opísal o tri roky neskôr anglický geológGideon Mantell. Po rodeMegalosaurus to bol druhý formálne pomenovanýdinosaurus. Spolu s Megalosaurom aHylaeosaurom to bol aj jeden z rodov, ktoré pôvodne definovali skupinuDinosauria. Vedecké poznatky o rode Iguanodon sa priebežne vyvíjali podľa toho, ako sa objavovali nové informácie vyplývajúce z nálezov fosílií. Niektoré z nich, medzi nimi aj dve takmer kompletné kostry, umožnili vedcom vytvoriť informačné hypotézy týkajúce sa mnohých aspektov života týchto zvierat, vrátane stravy a sociálneho správania.
Iguanodon bernissartensis v porovnaní s veľkosťou človeka
Iguanodon bol mohutný bylinožravec, ktorý sa mohol pohybovať po dvoch aj po štyroch končatinách.[1] Odhaduje sa, že jeho najznámejší druh,I. bernissartensis, vážil v priemere asi 3,08 tony a v dospelosti bol asi 10 metrov dlhý, pričom niektoré jedince mohli dosahovať dĺžku až 13 metrov. Celkovo sa Iguanodon podobalHypsilophodonovi, mal však podlhovastú hlavu a pevné predné končatiny s dýkovitým tŕňom na palci. Takýto tŕň mu tvoril istý druh zbrane proti členom vlastného druhu, či veľkým dravcom. Tri stredné prsty predných končatín mal zakončené kopýtkovitými pazúrmi a slúžili mu ako chodidlo, kým ohybný malíček mu pomáhal šikovne manipulovať s vetvičkami. Silné nohy s tromi prstami neboli stavané k behu.Chrbtica a chvost držali a spevňovali skostnatené osifikované šľachy, t. j.šľachy, ktoré sa v priebehu života menili nakosť. Tieto kosti, pripomínajúceprút, zvyčajne nebývajú zahrnuté v rekonštrukciách a kresbách kostier. Celkovo bola štruktúra ich tela pomerne podobná ich neskorším príbuzným, hadrosauridom. V čeľustiach mal rady dorastajúcichzubov, ktoré u slúžili na žuvanie. To nevykonával ako dnešné cicavce pohybmi dolnej čeľuste do strán a len sčasti dole a hore, ale výlučne pohybmi dolnej čeľuste hore a dole. Vypadávaniu potravy z ústnej dutiny zabraňoval kožený vak tvoriaci náhradu líca, podobne ako u iných vtákopanvovýchdinosaurov (Ornithischia).
Zjednodušenýkladogram skupiny Iguanodontia, nakreslený podľa Davida B. Normana[1]
Podľa rodu Iguanodon bol pomenovaný aj nezaradenýklad Iguanodontia, veľmi početná skupina ornitopódov s mnohými druhmi pochádzajúcimi zo strednej jury až vrchnej kriedy. Okrem Iguanodona sem patrí aj Dryosaurus, Camptosaurus, Ouranosaurus a vtákopyskaté dinosaury. Skupina Iguanodontidae sa niekedy radí ako samostatná čeľaď,[1][2] ktorá sa však v minulosti stala tzv. odpadkovýmtaxónom, do ktorého sa zaradili ornitopódy, ktoré nepatrili ani medzihypsilofodony, ani hadrosauridy. Zvyčajne sa sem zaraďovali rodyCallovosaurus,Camptosaurus,Craspedodon,Kangnasaurus,Mochlodon,Muttaburrasaurus,Ouranosaurus aProbactrosaurus.[3] S nástupom kladistických analýz sa ukázalo, že skupina jeparafyletická a že spomínané rody tvoria na kladograme rôzne vetvy.[1][4] Skupina Iguanodontoidea sa v odbornej literatúre tiež stále vyskytuje ako nezaradený klad, hoci veľa rodov, ktoré do nej tradične patrili, sa teraz radia do nadčeľadeHadrosauroidea. Iguanodon pravdepodobne pochádza z Camptosaura a na kladograme leží medzi ním a Ouranosaurom.[1] Paleontológ Jack Horner tiež navrhol, aby sa hadrosauridy na základe rysov ich lebky delili na dve vzdialene príbuzné podčeľade: Hadrosaurinae s plochými hlavami, kam by patril aj Iguanodon a Lambeosaurinae s hrebeňmi, kam by patril Ouranosaurus. Tento koncept bol však zavrhnutý.[1][4]
Väčšina nálezov Iguanodonov bola datovaná medzikimeridž vo vrchnejjure až pocenoman vo vrchnejkriede. Podľa súčasných výskumov najlepšie dochovaný druh celého roduI. bernissartensis, žil od vrchnéhobarému do spodnéhoaptu vo vrchnej kriede (asi 126 – 125 Ma) Európy.[5]
Ilustrácia fosilizovaného zuba Iguanodona a čeľusť súčasného leguána z Mantellovho spisu z roku1825
Objav Iguanodona dlho sprevádzala rozšírená legenda. Podľa tohto príbehu manželka Gideona Mantella, Mary Annová urobila roku 1822 prvý objav zubu Iguanodona v Tilgatskom lese neďaleko dediny Cuckfield v anglickom grófstveSussex,[6] keď bol jej manžel, hlavným povolaním pôrodník,[7] na návšteve u pacientky. Zub mala nájsť v hromade štrku pripraveného na opravu cesty. Mantell po návrate spoznal, že ide ofosíliu, našiellom, z ktorého cestári štrk priviezli, a v ňom našiel ďalšie zuby a úlomky kostí. Mantell však v roku 1851 vyhlásil, že zuby našiel on sám, a nie je žiadny doklad o tom, že by na návšteve pacientok bral so sebou svoju ženu.[8] Mnohí však legendu považujú za pravdivú.[9] Bez ohľadu na presné okolnosti nálezu, Mantell fosílie ukázal vtedajším odborníkom na skameneliny s otázkou, čo je to za zviera. Väčšina vedcov, ako napríklad William Buckland alebo Georges Cuviera, sa domnievala, že išlo o zuby nejakýchrýb alebocicavcov. Prírodovedec Samuel Stutchbury z Kráľovskej akadémie chirurgov (Royal College of surgeons) si však všimol, že sa podobali zubom leguána, ale boli dvadsaťkrát väčšie.[10] Na základe toho odhadol, že zviera mohlo byť až 12 metrov dlhé.[11]
Skamenené pozostatky nájdené v Maidstone v roku1840
Vzhľadom na podobnosť zubov tvora so zubami leguána pomenoval Mantell novýživočíšny rod Iguanodon, doslova „leguánov zub“, zlatinského výrazuiguana (slovensky: leguán) a gréckehoodontos (zub). Pôvodne ho zamýšľal pomenovaťIguanasaurus (t. j. „leguánnyjašter)“, ale jeho priateľ William Conybeare oponoval, že takýto názov by sa vzťahoval skôr k samotnému leguánovi, takže lepším menom by bolIguanoides („podobný leguánovi“) alebo Iguanodon.[12][13] Hoci prvý úlomok kosti dinosaura bol nájdený už v roku1677, za prvý vedecky významný objav sa označuje práve Mantellov Iguanodon. Keďže však Mantell svoj nález v spise pre Londýnsku kráľovskú spoločnosť opísal až roku1825,[11] stal sa až druhým pomenovaným dinosaurom, keď o rok skôr William Buckland zverejnil svoju štúdiu dinosaura roduMegalosaurus. Keďže Mantell navyše opomenul k rodovému menu Iguanodon pridať podľa požiadaviekbinomické nomenklatúry aj druhové meno, urobil tak až roku1829Friedrich Holly, ktorý tvora nazvalI. anglicum, čo bolo neskôr zmenené naI. anglicus.[14]
Mantellova rekonštrukcia Iguanodona založená na náleze z Maidstoneu
Lepšie zachovaný jedinec bol objavený roku1834 v lome v Maidstone v grófstveKent a Mantell ho čoskoro získal. Podľa výrazných zubov ho opäť identifikoval ako Iguanodona. Dopustil sa tiež niekoľkých chýb, z ktorých najslávnejšia je umiestnenie palcového tŕňa, ktorý považoval za roh, na nose zvieraťa.[15] Objavy ešte oveľa lepšie zachovaných skamenelín neskôr odhalili, že tento palcový tŕň bol v skutočnosti premeneným palcom. Maidstoneská kostra, stále ešte uväznená v skale, je v súčasnosti vystavená vNatural History Museum (Prírodopisnom múzeu) vLondýne. Maidstone si od roku1949 pripomína tento nález vo svojomerbe, ktorý je z jednej strany nesený Iguanodonom. Tento jedinec bol označený akoI. Mantelli, druh, ktorý roku1832 pomenoval Christian Erich Hermann von Meyer, ale na základe rovnakého materiálu ako bol už predtým pomenovanýI. anglicus. Maidstoneský exemplár však pochádza zo staršej vrstvy, takže je možné, že ide o iný druh.
V tomto období začínalo rásť napätie medzi Mantellom a Richardom Owenom, ambicióznym vedcom, ktorý v nepokojnom reformnom čase vládol oveľa lepšími možnosťami financovania a spoločenskými kontaktmi. Owen, zaťatýkreacionista, sa postavil proti prvým verziám evolučnej teórie, o ktorých vtedy odborníci diskutovali. Ako zbraň v tomto konflikte používal práve dinosaury, ktoré sám pomenoval. Vo spise opisujúcom taxón dinosaurov odmietol, že by boli väčšie ako 60 metrov a presadzoval názor, že neboli len obrími jaštermi, ale pokročilými tvormi podobnými cicavcom. Tieto pokročilé vlastnosti nemohli získať premenou zplazov a boli im dané odBoha.[16][17]
Slávny banket vnútri Hawkinsovho stojacieho Iguanodona vCrystal Palace v Londýne
Richard Owen spolu so sochárom a prírodovedcom Waterhouseom Hawkinsonom postavili takmer dva tucty rôznych sôch prehistorických zvierat v životnej veľkosti. Sochy boli vytvorené z betónu, ktorý pokrýval oceľové a tehlové jadro. Medzi nimi boli aj dva jedince rodu Iguanodon v Crystal Palace v Londýne, z ktorých jeden stál a druhý odpočíval na bruchu. Pred dokončením sochy stojaceho dinosaura jeho tvorcovia vnútri usporiadali banket pre dvadsať ľudí.[18][19] Krátko pred svojou smrťou roku1852 si Mantell uvedomil, že Iguanodon nebolo ťažké hrubokožcom podobné zviera, ako sa domnieval Owen, ale jeho stav mu už nedovolil sa na stavbe londýnskych sôch dinosaurov podieľať a tak Owenova vízia ovplyvnila vnímanie dinosaurov u verejnosti na celé ďalšie desaťročia.
Kresba fosílie druhuIguanodon bernissartensis v polohe, ako bola roku 1882 nájdená
Najväčší nález pozostatkov Iguanodona pochádza z roku 1878 z uhoľnej bane v Bernissarte vBelgicku. Paleontológovia Louis Dollo a Louis de Pauw, podporovaní Alphonseom Briartom, vedúcim baní v neďalekom Morlanwelzu, v hĺbke 322 metrov[20] odkryli skamenené kosti najmenej 38 jedincov,[1] z ktorých väčšina bola dospelá. Mnohé z nich putovali na verejnú výstavu, ktorá bola otvorená roku1882. 11 kostier bolo zrekonštruovaných do stojacej polohy a 20 kostier bolo vystavených približne v takej polohe, v akej boli nájdené.[20]
Výstava je stále prístupná verejnosti v Royal Belgian Institute of Natural Science (Kráľovskom belgickom inštitúte prírodných vied) vBruseli a repliku jednej z kostier je možné vidieť aj v Oxford University Museum of Natural History (Oxfordskom univerzitnom múzeu prírodných vied) a v Sedgwick Museum (Sedgwickovom múzeu) v Cambridgei. Väčšina pozostatkov patrila novému druhu,I. bernissartensis, väčšiemu a oveľa robustnejšiemu zvieraťu než predtým známe nálezy z Anglicka, ale jeden exemplár bol označený akoI. Mantelli (dnesDollodon bampingi). Niektoré kostry patria medzi prvé nájdené úplné kostry dinosaurov. Spolu s nimi boli odkryté aj pozostatky rôznych rastlín, iných plazov a rýb[20], vrátane krokodíla roduBernissartia.
Výskum rodu Iguanodon na začiatku 20. storočia kvôli svetovým vojnám aVeľkej hospodárskej kríze stratil na intenzite. Roku1925 Reginald Hooley označil nález v Atherfield Point na ostroveWight za nový druh a pomenoval hoI. atherfieldensis. Nový druh sa stal významným predmetom štúdia paleontológov, ale aj taxonomickej kontroverzie.[21] Pôvodne európsky rod dinosaurov sa však začal objavovať na náleziskách po celom svete. Boli hlásené nálezy zAfriky (zuby zTuniska[22] a zoSahary)[23] nové druhy z Mongolska (I. orientalis),[24] a Spojených štátov (I. ottingeri v Utahu).[25] Ďalší severoamerický druh z Južnej Dakoty, ktorý bol pôvodne zaradený medzi Iguanodona akoI. lakotaensis[26] bol neskôr preklasifikovaný roduDakotadon.[27] Iguanodon sa nestal súčasťou prvých prác tzv. renesancie dinosaurov, ktorá začala opísanímDeinonycha roku1969, no nie nadlho. Vďaka práci Davida Weishampela o spôsoboch stravovaniaornitopódov odborníci lepšie porozumeli stravovaniu Iguanodonov[28] a práce Davida B. Normana zameraného na množstvo rôznych vlastností tohto rodu ho urobila jednými z najlepšie poznaných dinosaurov.[20] Navyše ďalší nález mnohých kostier Iguanodona, uhynutého na veľmi malej ploche počas povodne, v Nehdene vSevernom Porýní-Vestfálsku vNemecku poskytol dôkazy o ich zoskupovaní do stád. Bolo tu nájdených najmenej 15 jedincov 2 až 8 metrov dlhých, hoci niektorí patrili k iným rodom zo skupiny iguanodontia (ako Dollodon, v tej dobe označovaný za druh Iguanodona a nazývanýI. atherfieldensis, čiMantellisaurus).
Materiál z nálezov Iguanodonov bol tiež použitý pri hľadaní dinosauríchDNA a inýchbiomolekúl. Tím pod vedením Grahama Emberyho našiel v jednom rebre pozostatky typických kostnýchbielkovín ako fosfoproteíny a proteoglykány.[29]
Rod Iguanodon bol zastúpený viacerými druhmi. Iba vAnglicku žili dva dobre známe a dva menej známe druhy tohto rodu. Z lepšie známych druhov je zaujímavýI. bernissartensis, ktorý bol zo všetkých druhov najväčší, v priemere 10 až 12 m dlhý, s váhou 6 až 7 ton a výškou na úrovni bedier presahujúcou u niektorých jedincov 450 cm. Tento mohutný druh zároveň disponoval pomerne dlhými a mocnými prednými končatinami.I. atherfieldensis bol menší, „iba“ 6 až 7 m. dlhý, ale hojnejší. Zároveň spásal nižšie rastliny.
Len niekoľko z mnohých druhov, ktoré boli považované za Iguanodona, sa tomuto rodu pripisuje.I. bernissartensis, opísaný roku1881 Georgeom Albertom Boulengerom, vďaka veľkému množstvu kostier nájdených v Bernissarte aj vďaka ďalším nálezom z rôznych častí Európy je najlepšie poznaným druhom. Podľa Davida Normana pod neho spadá aj nejasne opísaný mongolský druhI. orientalis,[30] ale iní odborníci tento názor nemajú.
Uznávané sú aj dva druhy opísané Richardom Lydekkerom na konci 19. storočia, ale len zriedka sú predmetom širšieho záujmu.I. Dawsoni, ktorého Lydekker opísal roku 1889[31] je známy vďaka dvom neúplným kostrám z Východného Sussexu v Anglicku. Ďalší druhI. Fittoni, opísal Lydekker roku 1888.[32] Podobne akoI. dawsoni bol aj tento druh nájdený vo Východnom Sussexe. Podľa Normana by k nemu mohli patriť aj tri neúplné kostry zoŠpanielska, ale v tomto prípade ide o omyl.[33] Oba druhy boli odlišné na základe ich rozmerov, stavby tela a niektorých znakovstavcov apanvy.I. dawsoni bol napríklad mohutnejší akoI. Fittoni a jeho veľké stavce, podobné stavcom Camptosaura, mali krátke výbežky, zatiaľ čo výbežky druhuI. Fittoni boli dlhé, úzke a strmo sklonené. Nie je však vylúčené, že ani jeden z týchto dvoch druhov v skutočnosti k rodu Iguanodon nepatrí.
Dva druhy Iguanodona, ktoré pomenoval Richard Owen, boli neskôr preradené k inému rodu:
I. Hoggi, bol druh ktorému bola pripisovaná spodná čeľusť nájdená roku1874 v Dorsete. David Norman a Paul Barret ju však priradili roduCamptosaurus,[34] aj keď napríklad Gregory S. Paul či Kenneth Carpenter a Yvonne Wilson s touto klasifikáciou nesúhlasia.
I. major, z ktorého sa našiel stavec na ostrove Wight a ktorého roku 1842 opísal Owen ako druhStreptospondyla, jenomen dubium a v súčasnosti sa považuje za synonymum druhuIguanodon anglicus, hoci nie je úplne vylúčené, že je samostatným druhom.
Okrem týchto dvoch druhov bolo preklasifikovaných ešte štrnásť ďalších druhov:
IRSNB 1551, holotyp druhuDollodon bampingi, skôr známeho akoIguanodon mantelli, vystavený vBelgian Royal Institute for the Natural Sciences (Kráľovskom belgickom inštitúte prírodných vied) vBruseli
Iguanodon Albinus, opísaný roku1893českým paleontológom Antonínom Fričom, je neistým druhom nedinosaurieho plaza, v súčasnosti známeho pod pojmomAlbisaurus albinus.[35]
I. atherfieldensis, ktorého opísal Reginald Hooley roku1925, bol menší a menej robustný akoI. bernissartensis a jeho stavce mali dlhšie výbežky. Roku2006 bol premenovaný naMantellisaurus atherfieldensis.
I. xogyrarum opísal Frič roku1878. Aj tento je považovaný zanomen dubium a vedomosti o ňom sú založené na veľmi malom množstve nájdeného materiálu. George Olshevsky ho preradil roduPonerosteus.[36]
I. valdensis, opísaný roku1879 Johnom Hulkom podľa chrbticových a panvových pozostatkov nájdených na ostroveWight[37], sa pôvodne nazývalVectisaurus. Môže to byť nedospelý exemplárMantellisaurus atherfieldensis,[38] alebo iný neurčený druh roduMantellisaurus.
I. gracilis, opísaný Lydekkerom roku1888 ako typový druh rodu Sphenospondylus. V roku1969 ho priradil Rodney Steel rodu Iguanodon.
I. foxii bol pôvodne opísaný Thomasom Henrym Huxleyom roku1869 ako typový druh roduHypsilophodon. Owen ho preradil (roku1873 alebo 1874) rodu Iguanodon, ale čoskoro ho zase vrátili svojmu pôvodnému rodu.[39]
I. hollingtoniensis, ktorého opísal Lydekker roku 1889, je považovaný za synonymum preI. Fittoni.
I. prestwichii, ktorého opísal roku 1880 John Hulk, bol označený akoCamptosaurus prestwichii.
I. seeleyi, ktorého Hulk popísal o dva roky neskôr, bol stotožnený sI. bernissartensis, ale o tomto závere sa stále diskutuje.
I. suessii, opísaný Emanuelom Bunzelom roku1871, bol preklasifikovaný akoMochlodon suess.[1]
I. lakotaensis, jediný akceptovaný druh Iguanodona zo Severnej Ameriky, bol opísaný Davidom Weishampelom a Philipom Bjorkom roku 1989 na základe nálezu neúplnej lebky v Južnej Dakote. Podľa Davida Normana ide o synonymumI. bernissartensis. Gregory S. Paul pre tento druh zaviedol nový rod,Dakotadon.
Iguanodon mantelli, opísaný v roku1832 Christianom Erichom Hermannom von Meyerom, je v skutočnosti založený na rovnakom materiáli akoI. anglicus.
I. orientalis, opísaný A. K. Roždestvenským v roku 1952 vychádza z lebky, ktorá bola neskôr preklasifikovaná roku 1998 akoAltirhinus kurzanovi.
Päť druhov rodu Iguanodon sa považuje zanomen dubium či za neoznačené:
I. anglicus, opísaný Friedrichom Holleom roku 1829, je pôvodným typovým druhom rodu Iguanodona. V minulosti bol uvádzaný aj akoI. Angelicus (Less a GLUT,1993) čiI. anglicum (Holly, 1829 emend. Bronn,1850).
I. Hillii, druh, ktorému bol pripísaný nález zuba roku 1892 pomenoval Edwin Tully Newton, zrejme ide o akéhosi raného hadrosaurida.[40]
I. mongolensis "(Whitfield,1992) jemomen nudum z popisu k fotografii v knihe, ktorá zobrazovala pozostatky živočícha neskôr nazvanéhoAltirhinus.
I. ottingeri, ktorého opísali Peter Galton a James A. Jensen roku 1979, jenomen dubium založený na náleze zubov zUtahu.
I. praecursor, opísaný roku 1876 E. Sauvageom podľa zubov nájdených voFrancúzsku, je v skutočnosti sauropód, niekedy klasifikovaný akoNeosodon,[41] hoci pochádza z iného geologického súvrstvia.
Lebka Iguanodona z Oxford University Museum of Natural History (Múzea prírodných vied Oxfordskej univerzity)
Už pri prvom náleze si paleontológovia všimli, že Iguanodon mal zubybylinožravého plaza,[11] ale neprišli k jednoznačnému záveru, akým spôsobom sa živil. Ako poznamenal Mantell, pozostatky, s ktorými pracoval sa nepodobali žiadnemu súčasnému plazovi. Zvlášť bezzubá symfýza spodnej čeľuste sa podobá skôr symfýzeleňocha dvojprstého alebo vyhynutého leňocha roduMylodon. Podľa neho mal Iguanodon úchopový jazyk, ktorý mohol používať pri zbieraní potravy,[42] podobne ako to robiažirafy. Neskoršie nálezy však preukázali, že tento dohad bol chybný. Napríkladjazylka, na ktorú sa upínaljazyk, bola veľmi masívne stavaná, čo naznačuje, že jazyk bol svalnatý a neúchopový, určený na posúvanie potravy v ústach.[43]
Chrup tvorilo niekoľko radov vrúbkovanýchzubov. Tie boli, ako samotný názov Iguanodon naznačuje, podobné leguánovi, ale väčšie. Horná čeľusť obsahovala na každej strane až 29 zubov, ale žiadny z nich nebol v jej prednej časti. Spodná čeľusť mala na každej strane 25 zubov. Počty sa u oboch čeľustí líšili, pretože zuby spodnej čeľuste boli širšie. Ich dĺžka bola asi 5 cm a boli umiestnené tak tesne pri sebe, že tvorili súvislú žuvaciu plochu. Na rozdiel od hadrosauridov, ktoré mali celé stĺpce náhradných zubov, Iguanodon mal pre každý zo zubov len jednu náhradu. Aj keď sa pri spracovávaní tuhej potravy zuby značne opotrebovali, vďaka samobrúseniu zostávali ich okraje veľmi ostré.
Časť prednej končatiny Iguanodona na výstave v Bruseli. Piaty, predĺžený prst bol úchopový
Štruktúralebky Iguanodonovi umožňovala, aby sa kosti, ktoré držali zuby v hornej čeľusti, po zatvorení papule prehli smerom von. Tým sa povrch spodnej časti hornej čeľuste otieral o povrch hornej časti spodnej čeľuste a mlelo to tak čokoľvek, čo sa nachádzalo medzi nimi. Toto mletie malo rovnakú funkciu ako má žuvanie ucicavcov.[44] Pretože zuby mohli byť nahradené, Iguanodon mohol tento mechanizmus spracovania tuhej rastlinnej potravy používať po celý život.[45] Navyše, predné časti oboch jeho čeľustí boli bezzubé a zakončené kostenými hrbolcami. Tento tvrdý okraj, ktorý bol pravdepodobne pokrytý a predĺžený vrstvoukeratínu, vytváralzobák, ktorý mohol obštipkávať vetvičky a výhonky.[20] Iguanodon takto mohol veľmi efektívne konzumovať veľké objemy rastlinnej potravy. Zbieraniu potravy pravdepodobne napomáhal aj flexibilný malíček, ktorý mohol, na rozdiel od ostatnýchprstov, slúžiť na manipuláciu s predmetmi.
Čo presne Iguanodon svojimi vyvinutým čeľusťami jedol, nie je známe. Rozmery väčších druhov, akoI. bernissartensis, im umožňovali prístup ako k potrave nachádzajúcej sa pri zemi, tak k lístiu vo 4 až 5 metrových výškach. V jeho prostredí rástli stromové paprade aborovicorasty, ale aj prvé krytosemenné rastliny, napríkladmagnólie. David Norman navrhol, že jeho strava mohla pozostávať z prasliček acykasorastov.[20]
Nech už bola jeho strava akákoľvek, s ohľadom na svoju veľkosť a počet sa Iguanodon považuje v rámci svojich vtedajších ekosystémov za dominantného bylinožravca. V Anglicku s ním mal spoločný priestor malý predátorAristosuchus, väčšie predátoriEotyrannus,Baryonyx aNeovenator, bylinožravce Hypsilophodon aValdosaurus, ďalší „iguanodont“Mantellisaurus, obrnený bylinožravecPolacanthus a sauropódPelorosaurus.[46]
Rekonštrukcia Samuela Griswolda Goodricha z knihyIllustrated Natural History of the Animal Kingdom
Rané nálezy skamenených pozostatkov boli veľmi neúplné, čo viedlo k mnohým špekuláciám ohľadom postavy a života Iguanodonov. Ako už bolo uvedené vyššie, pôvodne boli vykresľovaní ako štvornohézvieratá s rohom nanose. Po nálezoch ďalších kostí však Mantell zaznamenal, že ich predné končatiny boli oveľa menšie ako zadné. Podľa názoru jeho rivala Owena išlo o zavalité živočíchy na štyroch stĺpovitých nohách. Dohľad nad prvou rekonštrukciou dinosaurov v ich životnej veľkosti bol pôvodne ponúknutý Mantellom, ktorý však s ohľadom na svoje podlomené zdravie odmietol.Sochy tak dostali tvar zodpovedajúci Owenovej vízii. Dvojnohá prirodzenosť Iguanodonov bola odhalená až po objave kostier v Bernissarte. Najprv však boli vykresľovaní vo vzpriamenej polohe s chvostom tiahnucim sa za nimi po zemi. Ten mal mať podobnú opornú funkciu ako tretia noha u trojnožky.
Kresba z 19. storočia zobrazujúca Iguanodona, ako sa opiera o svoj chvost
Keď David Norman podroboval Iguanodona novému skúmaniu, preukázal, že vzhľadom na dĺžku chvosta zosilnenéhoosifikovanýmišľachami bola táto pozícia nemožná. Ak by sa Iguanodon podobným spôsobom pokúsil o chvost oprieť, celkom iste by si ho zlomil. Naopak horizontálna pozícia vysvetľuje mnoho znakov predných končatín a ich pletencov. Napríklad dlane boli relatívne nepohyblivé. Tri prostredné pri seba zoskupené prsty mali schopnosť hyperextenzie a ich posledné články pripomínalikopytá, čo im umožňovalo niesť váhu. Takisto zápästie bolo relatívne nehybné a kosti paží a ramena robustné. Všetky tieto vlastnosti naznačujú, že zviera sa pohybovalo na všetkých štyroch.
Zdá sa tiež, že Iguanodon trávil na všetkých štyroch viac času s rastúcim vekom a váhou; nedospelýI. bernissartensis mal predné končatiny kratšie (60% dĺžky zadných končatín) ako dospelý (70%).[47] Pri pohybe po štyroch držal dlane otočené proti sebe, ako ukazujú jeho stopy aj anatómia jeho paží adlaní.[48][49] Trojprstéchodidlo bolo relatívne dlhé. Iguanodon pri chôdzi našľapoval naprsty a to u všetkých štyroch končatín.[1] Ich maximálna rýchlosť sa odhaduje na 24km/h,[50] ale len v prípade pohybu po dvoch.
Maľba Heinricha Hardera približne z roku 1916
Veľké trojprsté odtlačky Iguanodona boli nájdené v Anglicku vhorninách spodnej kriedy, konkrétne na ostrove Wight. Nad ich interpretáciou panovali rozpaky. Niektorí autori ich stotožňovali s dinosaurami už v raných dobách paleontológie. E. Tagert ich už roku1846 pripísal akoichnorod Iguanodon[51] a Samuel Beckles roku1854 poznamenal, že vyzerajú akovtáčie, ale môžu pochádzať aj od dinosaura.[52] Identita pôvodcov týchto stôp bola objasnená roku 1857 po objave trojprstej zadnej končatiny mladého Iguanodona, čím sa preukázalo, že stopy mohli patriť dinosaurovi.[53] Hoci chýbajú priame dôkazy, tieto stopy sú často pripisované rodu Iguanodon. Ich pôvodcom mohol byť Iguanodon pohybujúci sa po všetkých štyroch, ale pretože stopy sú nezreteľné, nemožno toto spojenie považovať za isté. Stopy pripisované ichnorodu Iguanodon sú známe i z ďalších nálezísk, vrátanenórskehoostrovaSvalbard, kde boli nájdené aj fosilizované telesné pozostatky Iguanodona.[54]
Pôvodný tŕň z palca Iguanodona nájdený v Maidstone v roku 1840
Tento tŕň je jedným z najznámejších znakov Iguanodona. Hoci ho Mantell pôvodne zvieraťu umiestnil na nos, vďaka exemplárom nájdených v Bernissarte ho paleontológ Dollo správne umiestnil na ruku, kde dotváral palec. Nešlo o posledný prípad, kedy bol zle interpretovaný modifikovaný pazúr s dinosaurím palcom; ako príklad môže poslúžiťNoasaurus,Baryonyx aMegaraptor, ktorých zväčšené pazúry im boli najprv podľa vzorudromeosauridov umiestňované k chodidlám. Obvykle sa usudzuje, že Iguanodon používal tento tŕňový palec pri boji zblízka ako zbraň proti predátorom[20] a na rozbíjaniesemien aovocia či dokonca proti iným Iguanodonom. Objavil sa tiež názor, že s palcom bola spojená jedovatážľaza, ale táto hypotéza bola odmietnutá, pretože palec nebol dutý, ani ním neviedli žiadne žliabky, ktorými byjed mohol prúdiť.[55]
Hoci sa niekedy uvádza, že úhyn Iguanodonov v Bernissarte bol výsledkom jedinej katastrofy, v súčasnosti prevažuje názor, že sú zaznamenané najmenej tri takéto smrtiace udalosti. Hoci tu veľký počet dinosaurov zahynul v geologicky krátkom rozpätí (kratšom ako 100 rokov), neznamená to však, že Iguanodon bol stádové zviera.
Argumentom proti jeho stádovosti je, že na tomto nálezisku sa nachádza len málo kusov mláďat, čo nesúhlasí s úmrtnosťou v stádach súčasných zvierat. Pravdepodobnejšie ide o opakované obete náhlychzáplav, ktorých zdochliny sa hromadili v jazere čimokradi.
Počnúc prvým opisom roku 1825 sa Iguanodon stal predmetom záujmu po celom svete. K jeho popularite výrazne prispeli dve rekonštrukcie v životnej veľkosti, postavené roku 1852 v Crystal Palace v Londýne.[56] Išlo o prvé pokusy o zostavenie dinosaurích modelov v ich skutočnej veľkosti.
Tvrdenieevolucionistov o tom, že Iguanodon žil pred 135 až 115 miliónmi rokov[57] je kritizované niektorými chemikmi z radovkreacionistov.[58] Svoju argumentáciu opierajú o pokusy s fosílnymi kosťami tohto prehistorického zvieraťa, pri ktorých došlo kimunitnej reakcii s protilátkami naproteínosteokalcín.[59][60] Podľa ich tvrdení niektoré výskumné práce zamerané na trvanlivosť proteínov[61] naznačujú, že tento proteín by pri najpriaznivejších podmienkach pre jeho dlhodobé zachovanie (za ktoré považujú bod mrazu) nemal vydržať dlhšie ako 110 miliónov rokov. Pri priemernej teplote 20 °C podnebia éry dinosaurov by jeho životnosť u dvoch skúmaných nálezov údajne nemala prekročiť 15 000, resp. 580 000 rokov.
↑abcdefghiNORMAN, David B..The Dinosauria. Ed. Weishampel, David B.; Osmólska, Halszka; a Dodson, Peter. 2. vyd. Berkeley : University of California Press., 2004.ISBN0-520-24209-2. Kapitola Hadrosauridae, s. 413 – 437.
↑GALTON, Peter M.. Notes on Thescelosaurus, a conservative ornithopod dinosaur from the Upper Cretaceous of North America, with comments on ornithopod classification.Journal of Paleontology, 1974, roč. 48, čís. 5, s. 1048 – 1067.ISSN0272-4634.DOI: 10.1080/02724634.1988.10011714.
↑NORMAN, David B..The Illustrated Encyclopedia of Dinosaurs. [s.l.] : [s.n.]. Kapitola Iguanodontidae, s. 110 – 115.
↑abNORMAN, David B.; WEISHAMPEL, David B..The Dinosauria. Ed. Weishampel, David B. et al.. 2. vyd. Berkeley : University of California Press., 1990.ISBN0-520-06727-4. Kapitola Iguanodontidae and related ornithopods, s. 510 – 533.
↑Carpenter, K., Ishida, Y., 2010,Early and “Middle” Cretaceous Iguanodonts in Time and Space. Journal of Iberian Geology, 36, 2, s. 145 – 164
↑SUES, Hans-Dieter.The Complete Dinosaur. Ed. Farlow, M. K.. Bloomington : Indiana University Press.ISBN0-253-33349-0. Kapitola European Dinosaur Hunters, s. 14.
↑LUCAS, Spencer G., DEAN, Dennis R. Book review: Gideon Mantell and the discovery of dinosaurs.PALAIOS, 1999, roč. 14, čís. 6, s. 601 – 602.DOI: 10.2307/3515316.
↑GLUT, Donald F..Dinosaurs: The Encyclopedia. Jefferson, North Carolina : McFarland & Co, 1997.ISBN0-89950-917-7. Kapitola Iguanodon, s. 490 – 500.
↑abcMANTELL, Gideon A.. Notice on the Iguanodon, a newly discovered fossil reptile, from the sandstone of Tilgate forest, in Sussex.Philosophical Transactions of the Royal Society, 1825, roč. 115, s. 179 – 186.DOI: 10.1098/rstl.1825.0010.
↑CADBURY, D..The Dinosaur Hunters. London : Fourth Estate, 2000.ISBN1-85702-959-3. S. 438 – 463.
↑OLSHEVSKY, George.Re: Hello and a question about Iguanodon mantelli (long) [online]. [Cit. 2011-12-17].Dostupné online. Archivované 2007-12-08 z originálu. (anglicky)
↑HOLL, Friedrich.Handbuch der Petrifaktenkunde. [s.l.] : [s.n.], 1829.
↑MANTELL, Gideon A.. Discovery of the bones of theIguanodon in a quarry of Kentish Rag (a limestone belonging to the Lower Greensand Formation) near Maidstone, Kent.Edinburgh New Philosophical Journal, 1834, roč. 17, s. 200 – 201.
↑TORRENS, Hugh.The Complete Dinosaur. Berkeley : [s.n.], 2004. Kapitola Politics and Paleontology, s. 175 – 190.
↑OWEN, R.. Report on British Fossil Reptiles: Part II.Report of the British Association for the Advancement of Science for 1841, 1842, s. 60 – 204.
↑BENTON, Michael S..The Scientific American Book of Dinosaurs. Ed. Weishampel, David B.; Osmólska, Halszka; a Dodson, Peter. Gregory, S. P.. vyd. New York : St. Martin Press, 2000.ISBN0-312-26226-4. Kapitola Brief History of Dinosaur Paleontology, s. 10 – 44.
↑YANNI, Carla R.. Divine Display or Secular Science: Defining Nature at the Natural History Museum in London.The Journal of the Society of Architectural Historians, 1996, roč. 55, čís. 3, s. 276 – 299.DOI: 10.2307/991149.
↑abcdefgNORMAN, David B..The Illustrated Encyclopedia of Dinosaurs: An Original and Compelling Insight into Life in the Dinosaur Kingdom. New York : Crescent Books, 1985.ISBN0-517-468905. S. 24 – 33.
↑HOOLEY, R. W.. On the skeleton of Iguanodon atherfieldensis sp. nov., from the Wealden Shales of Atherfield (Isle of Wight).Quarterly Journal of the Geological Society of London, 1925, roč. 81, čís. 2, s. 1 – 61.DOI: 10.1144/GSL.JGS.1925.081.01-04.02.
↑LAPPARENT, A. F.. Découverte de Dinosauriens associés à une faune de Reptiles et de Poissons, dans le Crétacé inférieur de l'Extrême Sud Tunisien.Comptes Rendus Hebdomadaires des Séances de l'Académie des Sciences, 1951, roč. 232, čís. 1430.
↑LAPPARENT, A. F.. Les dinosauriens du Continental Intercalaire du Sahara Central.Mémoires de la Socété Géologique de France (Nouvelle Série), 1960.
↑ROZHDESTVENSKY, A. K.. Открытие игуанодона в Монголии (Nález Iguanodona v Mongolsku).Dokladi Akademii Nauk S.S.S.R., 1952, s. 1243 – 1246.
↑GALTON, P. M., JENSES, J. A. Remains of ornithopod dinosaurs from the lower Cretaceous of North America.Brigham Young University Geology Studies, 1979, s. 1 – 10.
↑WEISHAMPEL, David B., BJORK, Philip R. The first indisputable remains of Iguanodon (Ornithischia: Ornithopoda) from North America:Iguanodon lakotaensis.Journal of Vertebrate Paleontology, 1989, s. 56 – 66.
↑PAUL, Gregory, S.. A revised taxonomy of the iguanodont dinosaur genera and species.Cretaceous Research, 2008, s. 192 – 216.DOI: 10.1016/j.cretres.2007.04.009.
↑WEISHAMPEL, David B..Evolution in jaw mechanics in ornithopod dinosaurs. Berlin, New York : Springer-Verlag, 1987.ISBN0387131140. Kapitola Advances in Anatomy, Embryology, and Cell Biology.
↑EMBERY, Graham, MILNER, Angela C.; WADDINGTON, Rachel J.; HALL, Rachel C.; LANGLEY, Martin S.; MILAN, Anna M. Identification proteinaceous material in the bone of the dinosaur Iguanodon.Connective tissue research, 2003, roč. 44, čís. 1, s. 41 – 46.DOI: 10.1080/713713598.
↑NORMAN, David B.. On Asian ornithopods (Dinosauria, Ornithischia). 1. Iguanodon orientalis Rozhdestvensky.Zoological Journal of the Linnean Society, 1996, roč. 116, čís. 2, s. 303 – 315.DOI: 10.1006/zjls.1996.0021.
↑LYDEKKER, Richard. On the remains and affinities of five genera of Mesozoic reptiles.Quartely Journal of the Geological Society of London, 1889, roč. 45, s. 41 – 59.DOI: 10.1144/GSL.JGS.1889.045.01-04.04.
↑LYDEKKER, Richard. Note on a new Wealden iguanodont and other dinosaurs.Quarterly Journal of the Geological Society of London, 1888, roč. 44, s. 46 – 61.DOI: 10.1144/GSL.JGS.1888.044.01-04.08..
↑NAISH, Darren; MARTILL, David M.. Dinosaurs of Great Britain and the role of the Geological Society of London in their discovery: Ornithischia.Journal of the Geological Society, London, 2008, roč. 165, čís. 3, s. 613 – 623.DOI: :10.1144/0016-76492007-154.
↑NORMAN, Paul M..Life and Environments in Purbeck Times. Ed. Milner, A.; Batten, D. J.. London : Palaeontological Association, 2002.ISBN0901702730. Kapitola Ornithischian dinosaurs from the Lower Cretaceous (Berriasian) of England, s. 161 – 189.
↑BRIKMAN, Winand.Zur Fundgeschichte und Systematik der Ornithopoden (Ornithischia, Reptilia) aus der Ober-Kreide von Europa. München : Kanzler, 1988.ISBN3865440452.
↑OLSHEVSKY, George.An annotated checklist of dinosaur species by continent. San Diego : Olshevsky Publications Requiring Research, 2000.
↑GALTON, P. M.. The DinosaurVectisaurus valdensis (Ornithischia: Iguanodontidae) from the Lower Cretaceous of England.Journal of Vertebrate Paleontology, 1976, roč. 50, čís. 5, s. 976 – 984.Dostupné online.
↑NORMAN, David B..Dinosaur Systematics: Approaches And Perspectives. Ed. Carpenter, Kenneth. Cambridge : Cambridge University Press, 1992.ISBN9780521438100. Kapitola A review of Vectisaurus valdensis, with comments on the family Iguanodontidae, s. 147 – 161.
↑HORNER, John R..The Dinosauria. Ed. Weishampel, David B.; Osmólska, Halszka; a Dodson, Peter. 2. vyd. Berkeley : University of California Press., 2004.ISBN0-520-24209-2. Kapitola Hadrosauridae, s. 438 – 463.
↑SAUVAGE, H. E.. Sur les reptiles trouvés dans le Portlandian supérieur de Boulogne-sur-mer.Bulletin du Muséum National d'Historie Naturalle, Paris, 1888, roč. 3, čís. 16, s. 626.
↑MANTELL, Gideon R.. On the structure of the jaws and teeth of theIguanodon.Philosophical Transactions of the Royal Society of London, 1848, s. 183 – 202.DOI: 10.1098/rstl.1848.0013.
↑NORMAN, David B.. On the ornithischian dinosaurIguanodon bernissartensis of Bernissart (Belgium).Mémoires de l'Institut Royal des Sciences Naturelles de Belgique, 1980, s. 1 – 105.
↑WEISHAMPEL, David B..Evolution in jaw mechanics in ornithopod dinosaurs. Berlin, New York : Springer-Verlag, 1984.ISBN0387131140. Kapitola Advances in Anatomy, Embryology, and Cell Biology.
↑BAKKER, Robert T..The Dinosaur Heresies. New York : William Morrow, 1986.ISBN0140100555. Kapitola Dinosaurs At Table, s. 160 – 178.
↑WEISHAMPEL, D. B..The Dinosauria. Ed. Weishampel, David B.; Osmólska, Halszka; a Dodson, Peter. 2. vyd. Berkeley : University of California Press., 2004.ISBN0-520-24209-2. Kapitola Dinosaur Distribution, s. 517 – 606.
↑NORMAN, David B..The Dinosauria. Ed. Weishampel, David B.; Osmólska, Halszka; a Dodson, Peter. 2. vyd. Berkeley : University of California Press., 2004.ISBN0-520-24209-2. Kapitola Basal Iguanodontia, s. 413 – 437.
↑WRIGHT, J. L..Fossil terrestrial trackways: Preservation, taphonomy, and palaeoecological significance. Bristol : University of Bristol, 1996. Kapitola Hadrosauridae, s. 1 – 300.
↑WRIGHT, J. L..Ichnological evidence for the use of the forelimb in iguanodontians. [s.l.] : Palaeontological Association, 1999.ISBN0901702676. S. 209 – 219.
↑COOMBS, J. R., WALTER, P. Theoretical aspects of cursorial adaptations in dinosaurs.Quarterly Review of Biology, 1978, roč. 53, čís. 4, s. 393 – 418.Dostupné online.DOI: 10.1086/410790.
↑TAGERT, E.. On markings in the Hastings sands near Hastings, supposed to be the footprints of birds.Quarterly Journal of the Geological Society of London, 1846, roč. 2, s. 267.
↑BECKLES, Samuel H.. On the ornithoidichnites of the Wealden.Quarterly Journal of the Geological Society of London, 1854, roč. 10, s. 456 – 464.
↑OWEN, Richard. Monograph on the Fossil Reptilia of the Wealden and Purbeck Formations. Part IV. Dinosauria (Hylaeosaurus).Paleontographical Society Monograph, 1858, roč. 10, s. 1 – 26.
↑GLUT, Donald F..Dinosaurs: The Encyclopedia. 3. vyd. Jefferson, North Carolina : McFarland & Company, Inc., 2003.ISBN0-7864-1166-X. S. 626.
↑Muyzer, g. et al..Preservation of the bone protein osteocalcin in dinosaurs [online]. č.10; s.871 – 874: časopis Geology, Geological Society of America, Október 1992, [cit. 2011-06-19].Dostupné online. (po anglicky)
↑Nielsen-Marsh, C..Biomolecules in fossil remains: Multidisciplinary approach to endurance [online]. s. 12 – 14: časopis The Biochemist, The Biochemical Society, Jún 2002, [cit. 2011-06-19].Dostupné online. (po anglicky)
