Ido jeumelý jazyk vypracovaný v roku1907 na základeesperanta, preto sa mu hovorí ajreformované esperanto (Esperanto reformita). Autormi boli Louis Couturat a Léopold Leau, ktorí založiliDélégation pour l'Adoption d'une Langue Auxiliaire Internationale; ďalej to boli Louis de Beaufront, Otto Jespersen,Friedrich Wilhelm Ostwald a ďalší. Cieľom reformy bolo zlepšiť znenie jazyka a odstrániť niektoré kritizované vlastnosti esperanta, napríklad koncovku štvrtého pádu. Po ide sa objavilo množstvo ďalších reformujúcich projektov. Ido sa vyvinulo na začiatku 20. storočia a udržuje si pomerne stálych stúpencov, najmä vEurópe. V súčasnej dobe je ido spoločne sesperantom ainterlinguou jediným pomocným jazykom s vysokým počtom textov a relatívne širokou základňou hovoriacich.
Keďže jazyk vychádza zesperanta, väčšina jeho slovnej zásoby je zhodná alebo podobná. V ide neexistujúhomonymá.Podstatné mená vjednotnom čísle sa končia na písmenoo (napr.hundo, linguo), medzi výnimky patria vlastné mená akoDjibuti, Francia, Nepal.Plurál podstatných mien sa tvorí zmenou koncovky-o na koncové-i (hundi, lingui).Prídavné mená sa končia vždy na písmenoa (napr.bona, mala),príslovky sa končia na písmenoe (napr.bone, male).
Všetky písmená (okremj, y a zložkových písmen) sa v ide píšu a vyslovujú rovnako ako v slovenčine. Písmenoj sa vyslovuje ako slovenskéž v slovežaba (napr.jorno, manjar), písmenoy sa vyslovuje ako slovenskéj v slovejasný (napr.yunino, mayo). Písmenoy sa musí vždy vysloviť ako spoluhláska, nikdy nie ako samohláska.Zložkové písmenách, sh sa oproti alveolárnymc, s vyslovujú palatoalveolárne (ako slovenské písmenáč, š).Zložkové písmenoqu sa číta rovnako ako zoskupenie písmenkw, pričomw sa číta so zaokrúhlenými perami. Slabikydi, ti, ni sa vyslovujú vždy tvrdo, rovnako ako v slovách diktátor (diktatoro), titán (titanio), nikotín (nikotino). Skupiny samohlásokau, eu sa vyslovujú ako dvojhlásky, rovnako ako v slovenčine v slováchauto, euro.
Prízvuk je v slovách jazyka ido umiestnený na predposlednej slabike. Jedine vneurčitkoch slovies (napr.amar, donar, havar) je prízvuk na poslednej slabike.
