Hoci sa v minulosti zaraďovali medzirastliny, spôsobom výživy sa huby podobajú skôr naživočíchy, lebo podobne ako ony závisia od vytváraniabiomasy rastlinami. Nikdy nie sú schopnéfotosyntézy aautotrofie. Živiny získavajúsaprofyticky aleboparaziticky, neraz vsymbióze s ďalšími organizmami, bez ktorých by prežitie húb nebolo možné. Telo húb sa označuje akostielka, jej väčšinou najviditeľnejšou časťou bývaplodnica . Huby sa dokážu rozmnožovaťnepohlavne, napríklad rozpadom stielky alebopohlavne tvorbou pohlavnýchvýtrusov.
Huby majú pre človeka len veľmi malý význam akopotrava (konzumácia plodníc), ale napriek tomu je ich uplatnenie vpotravinárskom priemysle obrovské. Niektoré jednobunkové huby (kvasinky) sa využívajú pri výrobe pečiva, jogurtov, syrov a podobne.
V minulosti sa taxón huby skladal nielen z vlastných húb aj z ďalších taxónov (pozri aj nižšie pod Systematika). Pojemhuby v širšom zmysle alebohubové organizmy je dnes preto súhrnné označenie pre (vlastné) huby a tieto taxóny, ktoré sa v minulosti takisto považovali za huby a stále sú predmet činnosti mykológov. Huby v širšom zmysle zahŕňajú teda tieto dnešné taxóny (podľa[1]):
Príčina, prečo sa huby zaraďovali medzi nepríbuzné rastliny, boli ich vonkajšie znaky: nepohyblivosť, viazanosť nasubstrát (pôdu, inú rastlinu...), prítomnosťbunkovej steny, ktorú majú aj rastliny a rozmnožovanie výtrusmi, ktoré je tiež charakteristické pre mnohénižšie rastliny.
Podľa viacerých posledných štúdií (zač. 21. storočia) už možno považovať za isté, že sú huby veľmi príbuzné soživočíchmi. Nemožno ich teda v žiadnom prípade považovať za rastliny a podľa štúdie Adl. et al. sa konkrétne zaraďujú vedľa živočíchov podOpisthokonta.
Na rozhraní medzi nižšími rastlinami a hubami stojališajníky, čo sú vlastne organizmy vznikajúce spojením huby ariasy (resp.cyanobaktérie). No nakoľko je huba v tomto zväzku zrejme dominantnejšia, sústava lišajníkov patrí pod sústavu húb.
Predpokladá sa, že ríša húb zahŕňa približne 250 000 druhov. Veľkú väčšinu z nich tvoria tzv. nižšie huby, ktoré sa dajú pozorovať len podmikroskopom. Tzv. vyšších húb s mäsitejšími plodnicami, ktoré môžu zaujímať aj praktických hubárov, je na svete okolo 20 000 druhov.
Veda o vplyve húb na rozvoj kultúry národa sa nazývaetnomykológia. Hubárstvo je najrozšírenejšia záľuba dospelých[chýba zdroj]. Na Slovensku sa mu sústavnejšie alebo aspoň príležitostne venuje približne každý desiaty človek.
Na svete existuje približne 20 000 druhov väčších, tzv. mäsitých húb, ktoré sú príťažlivé pre hubárov. Je dôležité, aby neskúsení hubári – začiatočníci zbierali len tie huby, ktoré dobre poznajú. Otravu hubami sprevádzajú žalúdočné kŕče, nevoľnosť a hnačka. Čím je jed nebezpečnejší, tým pomalšie pôsobí. Pri muchotrávke zelenej sa môže prejaviť až po 20-tich hodinách. Príznaky podobné otrave môžu vyvolať aj staré, nahnité alebo zaparené huby, preto je dôležitá aj ich doprava a skladovanie.
Huby sa rozmnožujú pohlavne výtrusmi a nepohlavne delením, pučaním, fragmentáciou.
Pohlavné rozmnožovanie húb - hyfogamia začne vyklíčením dvoch rozlíšených výtrusov, vzniknú hýfy s jednojadrovými bunkami, ktoré tvoria primárne podhubie. Spojením dvoj vlákien vzniknú dvojjadrové bunky, ktoré tvoria sekundárne podhubie. Nakoniec sa vytvorí diploidná bunka. Tá sa delí a vzniknú 4 výtrusy (bazídiové huby) alebo 8 výtrusov (vreckaté huby).
Okrem toho sa v starších systémoch vyskytovala triedaendomycéty (Endomycetes), ktorá spravidla zahŕňalasnete akvasinky, a prípadne aj iné taxóny akoExobasidiales agrmanníky (Taphrinales). Ide o skupinu definovanú ako huby, ktorých stielka pozostáva z nepravého podhubia rozmnožujúceho sa pučaním alebo len z buniek, ktoré vznikli pučaním. Tieto skupiny dnes netvoria spoločný taxón.
Staršia triedaprahuby (Archimycetes) dnes prevažne zodpovedá oddeleniubunkovky (Chytridiomycetes).
V starších systémoch sa zvykla vydeľovať aj triedališajníky (lichenizované huby), ktorá bola v niektorých systémoch dokonca umiestňovaná mimo húb. Dnes sú tieto špecifické organizmy rozdelené do viacero taxónov húb, spravidla spolu s "nelichenizovanými" hubami.
Taxónmikrosporídie sa podľa niektorých štúdií zaraďuje do húb, podľa jednej štúdie z roku 2006 je to sesterská skupina húb. Staršie sa zaraďoval do prvokov a podobne, teda úplne oddelene od húb.
sčasti tu (spolu so systémom podľa Dictionary of the Fungi, 2001 a rozsiahlym komentárom):[4]
systém podľa Adl et al. "The new higher level classification of eukaryotes with emphasis on the taxonomy of protists",Journal of Eukaryotic Microbiology: Vol. 52 je tu:[5]Archivované 2007-06-10 naWayback Machine
