Hriech je vnáboženských súvislostiach akt narušujúci náboženské príkazy alebo zákazy, alebo činnosť v rozpore smorálnymi normami zavedenými v danej spoločnosti. Je to pojem najčastejšie používaný v náboženských súvislostiach (vkresťanstve,judaizme aislame).
„Hriech je slobodné a vedomé porušenie Božieho príkazu“.[1] Teda aby sa mohlo hovoriť o ťažkom hriechu, musia byť splnené tri podmienky: sloboda, vedomie a vedomosť o veci. Ak jedna z týchto podmienok chýba, hovorí sa iba o materiálnom hriechu, ktorého pripočítateľnosť býva obmedzená.[2]
Grécky výraz hamartéma (ἁμάρτημα), podobne ako hebrejské slovo chet (חֵטְא), znamenalo pôvodne zblúdenie, omyl, chybu. V starších pohanských spoločnostiach sa hriechom rozumelo aj pochybenie vo vzťahu k božstvám. Latinské peccatum (pecco od ped-cos, krívavý) zrejme znamenalo chybu pri obete, zviera s chybou; „hrešiť“ v staršej slovenčine znamenalo kliať, preklínať. Až s postupným rozvíjaním ľudskej subjektivity, s posilňovaním osobnej slobody a zodpovednosti a so vznikommonoteistických náboženstiev sa začal hriech chápať ako osobné a vnútorné previnenie a náboženstvo sa začalo spájať s morálkou v našom zmysle slova. Previnenie voči človeku sa začalo chápať aj ako hriech protiBohu. Túto premenu je možné sledovať vBiblii. Vedomá reflexia hriechu sa rodila na prelome 3. a 2. tisícročiapred n. l. naPrednom východe. V staromsumerskom náboženstve pravdepodobne pojem hriechu nebol príliš rozvinutý, avšak zrejme odtiaľ pochádza.[3] V období formulácie sumerského mýtu opotope sveta zapísanéhoklinovým písmom na hlinených tabuľkách začalo byť vedomie hriechu všeobecne, ale tiež vedomie hriechu osobného hlbšie reflektované. Ucelenú reflexiu hriechu nachádzame vmezopotámskej oblasti v období medzi rokmi 1350 – 1050 pred n. l., kedy vzniká tzv. katalóg hriechov nazvanýŠurpu (slov.spálenie). Hebrejská formulácia mravov, zákona a hriechu vTanachu je o stovky rokov mladšia. Predpokladá sa, že sumerskí myslitelia v 3. tis. pred n. l. vystavali základy kozmológie a teológie, z ktorej neskôr čerpal celý staroveký Predný východ, najmä v oblasti stvorenia, vzťahu Boha/bohov k človeku a jeho narušenia stvorenia hriechom.[3]
↑TOMÁŠEK, František.Katechismus katolického náboženství. Praha: Dědictví Svatováclavské, 2013. S.130-133.
12HAVELKA, Ondřej.Předovýchodní zprávy o potopě světa, trestajících dingirech a vědomí hříchu [online]. Dingir, [cit. 2022-09-29].Dostupné online. (po česky)
