Strečniansky hrad tvorí krajinársky malebnú kulisu horného PovažiaTopoľčiansky hrad s charakteristickým zakončením vežeStredoveký hradWawel v Krakove v polovici 19. storočia, Poľsko
Hrad je:
v širšom zmysle opevnený útvar (spravidla z kameňa) obranného a útočiskového charakteru budovaný v staroveku alebo stredoveku
v užšom zmysle objekt stredovekého európskeho staviteľstva, opevnené sídlo kráľa alebo šľachty a ich služobníctva z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku s obrannou (obrana hraníc, ciest), útočiskovou, obytnou, správnou, kontrolnou, reprezentačnou, hospodárskou, symbolickou alebo inou funkciou.[1]
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky zahŕňa do kategórie "hrad" popri typických hradoch aj všetky slovenskézámky (pričom ale ojedinele sú zámky zaradené do kategórie mestský hrad alebo do kategórie kaštieľ s areálom), kategóriu "zámok" nevedie. Slovo zámok uznáva len ako súčasť "zaužívaného názvu" niektorých z tých objektov, ktoré radí do spomínaných kategórií (napr. Vígľaš je vedený ako hrad so zaužívaným názvom Vígľašský zámok), ale nie u všetkých, u ktorých by sa to dalo očakávať (napr. Bojnice sú vedené ako hrad so zaužívaným názvom Bojnický hrad, nie Bojnický zámok).[2]
Stredoveké hrady ahrádky na Slovensku nadviazali na systém slovanskýchhradísk. Po vzniku arpádovského Uhorska, ktorého súčasťou sa stalo i územie Slovenska, sa mnohé slovanské hradiská stali administratívnymi celkami komitátov, neskôr stolíc, ktoré boli často podľa nich pomenované, a pohraničnými pevnosťami. Najintenzívnejšie sa vyvíjali hrady vBratislave,Nitre,Novohrade,Gemeri aSpiši. Ako kráľovské hrady boli centrami komitátov a slúžili na organizovanie vojenskej služby.
Medzníkom vo výstavbe hradov na Slovensku sa staltatársky (mongolský) vpád v roku 1241, ktorému odolali len pevné hrady s dobre organizovanou vojenskou posádkou, alebo odľahlé, prírodnými danosťami chránené miesta. V záujme posilnenia obrany krajiny kráľBelo IV. podporoval stavbu kamenných hradov, na čo udeľoval šľachticom rozsiahle donácie. V 2. polovici 13. storočia došlo u nás k masívnej výstavbe hradov, ktoré sa budovali podľa ustálených typov hradov vstrednej Európe. V tomto období vznikli nové objekty hradov (Ľubovniansky hrad,Slanský hrad a i.), alebo sa prestavovali a opevňovali staršie hrady (Považský hrad,Bratislavský hrad,Spišský hrad).
V 14. – 15. storočí sa mnohé kráľovské hrady stali majetkom šľachty, ktorá ich prestavovala na rodové sídla (Krásna Hôrka). Vojenský význam hradov vzrástol v polovici 15. storočia počas vnútorných nepokojov v krajine (bratríci a i.). V súvislosti s osmanskou expanziou sa zreorganizovala obrana krajiny; po roku 1530 sa začali opevňovať staršie hrady (Vígľašský hrad,Modrý Kameň a i.), prestavovať (Červený Kameň,Levický hrad), budovať nové pevnosti (Nové Zámky,Leopoldov) a na pevnosti prestavovať aj niektoré kláštory (Hronský Beňadik,Bzovík).
V 17. a začiatkom 18. storočia boli viaceré hrady strediskami protihabsburských stavovských povstaní, počas ktorých boli niektoré úplne zničené (Šášovský hrad,Trebišovský hrad) a mnohé na rozkaz cisáraKarola VI. Habsburského z roku 1711 boli zbúrané. Väčšina z nich už nebola obnovená, ďalšie padli za obeť požiarom či iným pohromám.
S rozvojom vojenskej techniky v 18. storočí stratili hrady svoj pôvodný obranný význam, prestávali byť administratívnymi centrami stolíc a zmenou bytovej kultúry prestávali vyhovovať podmienkam bývania a začali strácať i charakter rodinných sídel. Majitelia ich opúšťali a usadzovali sa v pohodlnejšíchkaštieľoch akúriách, mnohokrát stavaných neďaleko hradov či v podhradiach.
V historickom vývoji Slovenska zohrali hrady významnú úlohu predovšetkým ako centrá politickej, hospodárskej, administratívnej a vojenskej správy feudálnych panstiev. Stav a vývoj hradov sa menil najmä v súvislosti s ich obrannou funkciou. Neustále sa zdokonaľovali pôvodné jednoduché pevnosti opevnené valmi z hliny a dreva (palisády), ktoré sa v 10. – 12. storočí začali nahrádzať kamennými hradbami.
Podľa polohy v teréne rozoznávame hrady výšinné, postavené na vrcholoch kopcov alebo na skalných ostrohoch (Bratislavský hrad,Trenčiansky hrad, Ľubovniansky hrad,Ostrý Kameň,Beckovský hrad,Oravský hrad) a nížinné hrady, vybudované na rovine a často chránené vodnými plochami či priekopami (Viniansky hrad). Na Slovensku prevládajú hrady výšinné.
Základnú zložku najstarších gotických hradov tvorila obytná veža s opevnením, od 13. storočia obranná veža (donjon), obytný palác postavený na najchránenejšom mieste a hradné opevnenie. V 14. a 15. storočí sa hrady rozširovali o ďalšie opevnenia utvárajúce hradné nádvoria. Do hradov sa vstupovalo jednou alebo viacerými bránami, ktoré boli chránené vežami. Na vonkajších nádvoriach boli hospodárske budovy, mlyny, zásobárne, obydlia hospodárskych úradníkov, sklady a dielne. Na hlavnom nádvorí bývala studňa alebo cisterna a obytná veža, ktorá mala na prízemí sklady, na prvom poschodí obydlie hradného pána, nad ním strážnicu. V hrade s palácom slúžila veža len na obranu. Hradný pán býval na druhom poschodí paláca, pod ním bola rytierska sieň a na prízemí sklady. V 14. a 15. storočí sa na hradoch budovali i kaplnky. V obrannej funkcii hradu sa od 13. storočia pôvodné ťažisko presunulo z obrannej veže na hradné múry, v ktorých boli zabudované ďalšie veže a bašty.
Po hromadnom opúšťaní hradov od začiatku 18. storočia, najmä keď ich opustili posledné vojenské posádky zabezpečujúce dočasné obranné funkcie, sa väčšina hradov vplyvom poveternostných podmienok a bez náležitého udržiavania menila na rozvaliny. Niektoré boli koncom 19. storočia zreštaurované a prestavané na pohodlnejšiezámky a opäť nadobudli význam ako rodové sídla (Bojnický zámok,Smolenický zámok).
Tvarováturistická značka pre zrúcaniny hradov a iných pamiatok používaná na Slovensku
Dvadsiate storočia (najmä obdobie podruhej svetovej vojne) sa nieslo v znamení obnovy a rozsiahlych rekonštrukcií viacerých hradných objektov a ich pretváranie na využitie na kultúrne účely (múzeá, galérie). Tak svoje nové uplatnenie našli Bratislavský hrad, Oravský hrad, Červený Kameň, Spišský hrad, Ľubovniansky hrad či Trenčiansky hrad.
↑Register NKP - tabuľkové zoznamyzverejnené: 1. apríla 2013, aktualizované: 14. februára 2020 - Zoznamy pamiatkových objektov nehnuteľných kultúrnych pamiatok podľa krajov v Excel tabuľkách, stav k 13.2.2020[1]
ALBRECHT, Uwe.Šľachtické sídlo v stredoveku : Štúdie vzťahu architektúry a životného prostredia v západnej a severnej Európe. 1. slov. vyd. Bratislava : AEPress, 2018. 288 s.ISBN978-80-89678-10-5.
.jpg)
