Narodil sa v Londýne Marte Joyce (Sands) Carterovej a Samuelovi Carterovi, skúsenému umelcovi, ktorý ho učil remeslu, aby mohol pokračovať v jeho šľapajach.
V roku 1899 bol Carter menovaný prvým hlavným inšpektorom Egyptského pamiatkového úradu. Dozeral na mnoho vykopávok v Tébach (dnes známe akoLuxor), než ho v roku1904 premiestnili do Inšpektorátu Dolného Egyptu. Carter odišiel od pamiatkového úradu v roku1905 po vyšetrovaní aféry (známa ako Aféra Saqqara) medzi egyptskými strážnikmi a skupinou francúzskych turistov, v ktorej sa priklonil na stranu egyptských pracovníkov[1].
Po troch ťažkých rokoch zamestnal CarteraLord Carnarvon, aby dohliadol nad jeho vykopávkami, ktoré začali v roku 1907.[2] Gaston Maspero, ktorý ich zoznámil, chcel zaistiť, že Carter zavedie moderné archeologické metódy a systémy záznamu.[3][4] Carnarvon financoval Carterove práce v Údolí Kráľov od roku1914. Tie boli ale prerušené počasprvej svetovej vojny až do roku1917, kedy boli hlavné práce obnovené. Po niekoľkých rokoch bezvýsledného hľadania bol Carnarvon nespokojný s nedostatkom výsledkov a v roku 1922 dal Carterovi poslednú šancu na nájdenie hrobky, po ktorej pátral.[5]
4. novembra1922 Carterova výskumná skupina objavila schody vedúce doTutanchamónovej hrobky (neskôr označenejKV62), ktorá bola najzachovalejšou a najmenej porušenou hrobkou aká sa kedy našla vÚdolí kráľov. Telegrafom zavolal Carnarvona, aby prišiel a26. novembra1922 spolu s Carnarvonom, jeho dcérou a ostatnými prítomnými urobil „malú trhlinu v hornom ľavom rohu“ vchodu a mohol tak nazrieť do hrobky pomocou sviečky a videl, že množstvo zlatých a ebenových pokladov bolo stále na svojom mieste. Trhlinu spravil dlátom, ktoré dostal od svojej starej mamy k sedemnástym narodeninám. Tá vedela, že jedného dňa vykoná úžasný archeologický objav. Ešte síce nevedel, či je to „hrobka alebo len schránka“, ale videl nádejne vyzerajúci zapečatený vchod medzi dvomi sochami strážcov. Keď sa ho Carnarvon spýtal „Vidíte niečo?“, Carter mu na to odvetil známou vetou: „Áno, vidím prekrásne veci.“[6]
Niekoľko nasledujúcich mesiacov strávili katalogizovaním obsahu predsiene pod „často stresujúcim“ dozoromPierra Lacaua, ktorý bol generálnym riaditeľom Egyptského pamiatkového úradu. Dňa16. februára1923 Carter otvoril zapečatený vchod a zistil, že skutočne vedie do pohrebnej siene a prvýkrát letmo zazrel Tutanchamónovsarkofág. Všetky tieto objavy živo komentovala svetová tlač, avšak väčšinu ich zástupcov držali v hoteloch a jedinýH. V. Morton mal povolený prístup k hrobke. Jeho živé popisy dopomohli upevniť Carterovu povesť u britskej verejnosti.
Carterov dom v Thébskom Nekropolise
Carterove vlastné zápisky a fotografické dôkazy nasvedčujú tomu, že spolu s Lordom Carnarvonom (vlastným menom: George Herbert) a Herbertovou (jeho ženou) vstúpili do pohrebnej siene tesne po objavení hrobky a ešte pred jej oficiálnym otvorením.[7]
↑James, T. G. H. Howard Carter, I.B.Tauris Publishers, Revidované vydanie 2006,ISBN 978-1845112585, kapitola "Saqqara Affair"
↑Winstone, H. V. F. (2006). Howard Carter and the discovery of the tomb of Tutankhamun (rev. ed.). Manchester: Barzan.ISBN 1-905521-04-9.
↑David, Elisabeth (1999). Gaston Maspero 1846-1916: le gentleman égyptologue. Paris: Pygmalion; Gérard Watelet.ISBN 2-85704-565-4.
↑James, T. G. H. (1992). Howard Carter: the path to Tutankhamun. London: Kegan Paul.ISBN 0-7103-0425-0.
↑Carnarvon, Fiona (2011). Highclere Castle. Highclere Enterprises. p. 59.
↑Lord Carnarvon's description, 10 December 1922, quoted in: Reeves, Nicholas; Taylor, John H. (1992). Howard Carter before Tutankhamun. London: British Museum. p. 141.ISBN 0-7141-0952-5.
↑Reeves, C. N. (1990). Valley of the Kings: the decline of a royal necropolis. London: Kegan Paul. p. 63.ISBN 0-7103-0368-8.
.jpg)
