Sú to malí ľudia, ktorí chodia bosí, lebo na chodidlách majú husté chlpy. Ich vzhľad je takmer rovnaký ako „veľkých ľudí“, no majú od nich len asi polovičný vzrast a vždy kučeravé vlasy. Na rozdiel odtrpaslíkov, ktorí v Stredozemi tiež žijú, hobitom nikdy nezarastajú tváre. Obliekajú si hlavne žltú a zelenú farbu. Cez deň sa dobre stravujú a pokiaľ to ide, doprajú si jedlo dvakrát, a preto sú väčšinou tuční. Žijú o čosi dlhšie ako ľudia, plnoletosť dosahujú vo veku 33 rokov.
Hobiti milujú prírodu, žijú v dobre obrobenej vidieckej krajine, nestarajú sa do cudzích vecí a obdivujúelfov. Bývajú v Grófstve, malom území v západnej časti Stredozeme, na ľavom brehu rieky Brandyvín a na západ od Starolesa.
Hobiti sú mierumilovní, no keď sú napadnutí, vedia sa húževnato brániť. Majú radi svoje domovy, pohodlie, a väčšinou to nie sú dobrodružné typy. Žijú buď v dobre zariadených norách alebo v prízemných domoch pripomínajúcich nory, s okrúhlymi oknami a dverami. Nepoznajú zložitejšiu technológiu nežvodný mlyn.
Väčšina hobitov neobľubuje člnkovanie a plávanie. Nie všetci vedia čítať a písať, no tí, ktorí to ovládajú, si veľmi radi dopisujú. S obľubou rozdávajú aj prijímajú darčeky. Jazdia naponíkoch, len historicky najväčší spomedzi hobitov mohli jazdiť na koni. Po vlastných nohách sa prírodou pohybujú ticho a nenápadne.
Ich pôvod nie je celkom jasný. Tolkien však napísal, že pochádzajú z východného úpätia Hmlistých hôr, ešte dávno predtým, ako padla na Veľký zelený les choroba a tieň a začal sa nazývať Temnohvozd. Po čase odtiaľto odišli za Hmlisté hory a okolo roku 1600 Tretieho veku prekročili Brandyvín po veľkom kamennom moste. Odvtedy založili nový letopočet.
