Hnutie nezúčastnených krajín (angl. Non-Aligned Movement) je medzinárodná organizácia združujúca 118 krajín, ktoré nie sú členmi mocenských blokov. Zmysel organizácie vyjadruje havanská deklarácia z roku1979: „zabezpečiť národnú nezávislosť, zvrchovanosť, nedotknuteľnosť územia a bezpečnosť nezúčastnených krajín v ich úsilí protiimperializmu,kolonializmu,neokolonializmu,apartheidu,sionizmu,rasizmu a všetkým formám zahraničnej agresie, okupácie, dominancie, zasahovania alebo nadvlády, ako aj proti veľmociam a politickým blokom“. Členské krajiny reprezentuju takmer dve tretiny členských štátovOSN s približne 55% svetovej populácie.
Počiatky hnutia siahajú do roku1955, keď sa vBandungu (Indonézia) konala ázijsko-africká konferencia, kde sa účastnícke krajiny zaviazali byť nestranné v konflikte medzi Západom a Východom (Studená vojna). Avšak až v septembri roku1961 na konferencii vBelehrade, ktorej sa zúčastnili delegáti 25 štátov, boli položené základy hnutia, najmä z iniciatívy prezidenta Juhoslávie Josipa Broz Tita. Za najprominentnejších iniciátorov hnutia sa považujúJosip Broz Tito (Juhoslávia),Džaváharlál Néhrú (India),Gamál Abdal Násir (Egypt),Kwame Nkrumah (Ghana) aSukarno (Indonézia). Odvtedy sa hlava štátu alebo predseda vlády hosťujúceho štátu stal predsedom hnutia až do ďalšej konferencie, kde predsednícke právomoci prevzala ďalšia osoba.
Druhá konferencia sa konala vKáhire v roku1964 a zúčastnilo sa jej dokopy 46 štátov; mnohé z nich boli africké štáty, ktoré získali nezávislosť. Hnutie bolo cieľom proamerických kritikov, ktorí poukazovali na členstvoKuby v hnutí, keďže karibský štát bol v studenej vojne blízkym spojencomSovietskeho zväzu.
Na konferencii v roku1979 vHavane, na ktorej sa zúčastnilo vyše 130 krajín, prezentovalFidel Castro názor, že účastnícke krajiny by sa mali spojiť spolu so Sovietskym zväzom do protiimperialistickej aliancie. Avšak ešte v tom istom roku sa hnutie rozdelilo na dva tábory posovietskej invázii do Afganistanu. Prvý tábor tvorili hlavne moslimské štáty, ktoré inváziu razantne odsúdili, a druhý tvorili štáty, ktoré s inváziou mlčky súhlasili.
Vo februári2003 sa vKuala Lumpur vMalajzii konal 13. Summit Hnutia nezúčastnených krajín. Ťažiskom tohto stretnutia bola otázka Iraku. Malajzijský premiérMahathir Mohamad, ktorý sa chystá odstúpiť, juhoafrický prezidentThabo Mbeki a ďalší hovorili proti tomu, aby USA rozpútali vojnu proti Iraku, na konci stretnutia bola schválená rezolúcia proti vojne v Iraku.
