.jpg)
.jpg)
Hnutie štvrtého mája aleboMájové hnutie (roku 1919) (čín.五四運動–Wu s' jün-tung,pchin-jin:Wǔ Sì Yùndòng) bolo politické a kultúrne hnutie vČíne, ktoré vzniklo roku 1919 ako reakcia naVersaillské mierové dohody. Študentské demonštrácie vPekingu sa rozšírili po celej krajine a viedli k vzostupu čínskehonacionalizmu a k politickej mobilizácii a radikalizácii.
Korene Hnutia štvrtého mája siahajú až do záverečného obdobia poslednej čínskej cisárskejdynastie Čching (1644 –1911), kedy Čína v roku1898 prenajalaNemecku prístavČching-tao. Nemecký vplyv sa rýchlo rozšíril na územie celej provincieŠan-tung.
Po vypuknutíPrvej svetovej vojny sa dalo očakávať, že sa boje presunú i na územie kolónií európskych mocností. Keďže sa Čína v tej dobe nachádzala v polokoloniálnom stave so sférou vplyvu viacerých krajín, žiadal prezidentJüan Š’-kchaj, aby sa vojna nerozšírila aj do Číny.Japonsko však videlo túto situáciu ako cestu na začatie koloniálnej politiky a pridalo sa k štátom Dohody. Na jeseň1914 sa japonské jednotky vylodili pri prístave Čching-tao a postupne obsadili nemecké dŕžavy. Japonsko následne predložilo čínskej vláde 21 požiadaviek zahrňujúcich japonskú sféru vplyvu v provinciáchFu-ťien a Šan-tung. Pekinská vláda tieto požiadavky v neúplnom znení prijala, čo vyvolalo odpor Číňanov voči Japoncom.
Po smrti Jüan Š’-kchaja roku1916 bol zvolený za prezidenta projaponsky založenýLi Jüan-chung. Ten na naliehanie Francúzov síce prerušil diplomatické styky s Nemeckom, ale návrh na vstup do vojny bol zamietnutý, čo vyústilo do pádu vlády roku 1917. Novozvolený prezidentFeng Kuo-čang voviedol Čínu 14. augusta 1917 do vojny na straneDohody. Aktívne sa však na vojne nepodieľala, vytvorili sa iba pracovné oddiely (spolu 175 000 mužov), ktoré pomáhali voFrancúzsku, na Blízkom východe a v severnej Afrike.
Po ukončení Prvej svetovej vojny v roku 1918 očakávala Čína zrušenie nerovnoprávnych zmlúv, pretože bola v tábore víťazov. Čínska delegácia vo Versailles požadovala zrušenie veľmocenských záujmových sfér v Číne a k požiadavke pripojila špeciálne memorandum o zrušení japonských výsad v provincii Šan-tung. Japonci naopak požadovali prevzatie nemeckých výsad, a keďže hrozili odchodom z mierových rozhovorov a nevstupením doSpoločnosti národov, bolo im vyhovené.
Výsledky mierových rozhovorov spôsobili v Číne rozhorčenie a vlnu protestných hnutí. K silnejúcemu nacionalizmu a odporu voči cudzincom sa pridal aj bojkot japonského tovaru. Reakcia rozhnevaných Číňanov doviedla pekinskú vládu k nepodpísaniu Versailleskej zmluvy. Podpísala sa jedine mierová zmluva sRakúskom, za čo bola Čína neskôr prijatá do Spoločnosti národov.
Už v roku1918 organizujú vysokoškolskí študenti po celej Číne najrôznejšie zhromaždenia a demonštrácie a vytvárajú množstvo študentských organizácií, ako napríkladŠtudentské vlastenecké združenie (學生愛國會). V januári1919 začínajú vychádzať časopisyNárod (國民) aNový prúd (新潮).
Na konci apríla 1919 vyvrcholili záverečné rokovania na mierovej konferencii v Paríží. Nevyhovenie čínskym požiadavkom spôsobilo vlnu sklamania a rozhorčenia. Na štvrtého mája 1919 zvolali študentské organizácie masovú demonštráciu, podľa ktorej dostali udalosti súhrnné označenie Hnutie štvrtého mája. Počas demonštrácie sa naNámestí nebeského pokoja vPekingu zhromaždilo viac ako 5000 osôb. Hlásali hesla ako "Čína patrí Číňanom", "Nezriekneme sa Šan-tungu", "Odmietnite podpísať parížsku mierovú zmluvu" či "Bojkotujte japonský tovar."[1] Študenti vysokých škôl nadto vyhlásili celoštátny štrajk.
Na začiatku júna polícia pozatýkala 3000 študentov. Správy o tejto udalosti sa rozšírili do viacerých čínskych veľkomiest a 3. júna bol na schôdzi vŠanghaji vyhlásený generálny štrajk, ktorý podporili robotníci a obchodníci.[2] V priebehu júna začala vláda študentským požiadavkom ustupovať, čo viedlo k jej pádu. Nový premiér Čchien Neng-sun v tejto situácii nariadil nepodpísanie mierovej zmluvy. Zároveň však v júli vydal zákaz bojkotu japonského tovaru.
Hnutie štvrtého mája sa pojí s počiatkomsocializmu v Číne. Po prvýkrát v čínskych dejinách sa spojili ľudia z rôznych tried, aby spoločne vyjadrili svoje názory. Jedným z následkov májového hnutia bolo aj založenieKomunistickej strany Číny roku1921.
Udalosti z mája 1919 priniesli zmenu do myslenia čínskych intelektuálov, ktorí sa radikalizovali. Pred rokom 1919 bola najväčším vzorom západná demokracia, zmluva s Versailles však bola vnímaná ako podvod a liberálna demokracia sa v očiach intelektuálov sprofanovala. Na čínskej ľavici začali intelektuáli študovaťmarxizmus aleninizmus, na pravici sa objavilifašizujúce tendencie. V májovom hnutí sú zárodky rastu oboch radikálnych strán, Komunistickej strany a Nacionalistov (Kuomintang), filozofického konfliktu medzi nimi a následnej občianskej vojny.
