Narodil sa 12. novembra 1948 v nábožensky založenej rodine ako Hasan Feridon. Priezvisko si neskôr zmenil na Rúhání, čo v perzštine znamenáduchovný. Štúdiunáboženstva sa venoval už v detstve. V70. rokoch nakoniec vyštudoval právo naTeheránskej univerzite, doktorát získal naKaledónskej univerzite v škótskomGlasgowe.
V minulosti hlasno kritizovalAmeričanmi podporovanýautokratický režim šáhaRezu Pahlavího. Vtedy na seba upútal pozornosťRúholláha Chomejního, ktorý bol vodcomrevolúcie, ktorá v roku1979 šáha zvrhla. Po revolúcii Rúhání vystriedal rad funkcií v štátnej správe, dvadsať rokov bolposlancom. V80. rokoch sa zblížil s bývalým prezidentomAkbarom Hášemínom Rafsandžánínom, ktorému robil v rokoch jeho úradovania bezpečnostného poradcu. Od roku1998 do roku2005 bol Rúhání predsedom vplyvnej Najvyššej rady národnej bezpečnosti a robil bezpečnostného poradcu liberálnejšie založenémuMuhammadovi Chátamímu, ktorý vystriedal vo funkcii prezidenta Rafsandžáního.[1][2]
Ako hlavný vyjednávač o jadrovom programe (2003 –2005) súhlasil s pozastavením obohacovaniauránu. Keď sa stal prezidentomAhmanínedžád Ruhání odstúpil a jeho nástupca jadrový program obnovil.[2]
Vapríli 2013 Ruhání oznámil, že sa bude v nadchádzajúcichprezidentských voľbách (14. júna) uchádzať o prezidentský úrad.[3] Vo voľbách dokázal so ziskom 50,71 % hlasov hneď v prvom kole vyhrať nad piatimi konzervatívnymi kandidátmi.[2][4] Prezidentský sľub zložil4. augusta.[5] Koncom roka bol nominovaný naNobelovu cenu za mier.[6] V prezidentských voľbách roku2017 obhájil svoj post, keď získal 57 percent odovzdaných hlasov a zvíťazil tým s výrazným náskokom nad svojím hlavným súperom, konzervatívnym duchovnýmEbráhímom Raísím, ktorý dostal 38 percent hlasov.[7] Post zastával až do roku do prezidentských volieb roku2021, kde už ale po dvoch funkčných obdobiach kandidovať nemohol.[8]
Rúhaní bol počas svojej vlády považovaný za relatívne umierneného politika.[9] Jeho vláda bola posledné dva roky terčom eskalujúcichsankcií zo stranyUSA po tom, čoamerický prezidentDonald Trump rozhodol o jednostrannom odstúpení svojej krajiny od jadrovej dohody z roku2015. Na základe dohody Irán pozastavil svoj jadrový program výmenou za zmiernenie sankcií zo strany Spojených štátov.[8]
