Región Halič v rámci EurópyÚzemný vývoj rakúskej Haliče v rokoch 1772 až 1918Podkarpatská Rus (1939)
Halič alebo zriedkavoGalícia (ukr.Галичина,poľ.Galicja,nem.Galizien,lat.Galicia) je historické územie v dnešnom juhovýchodnomPoľsku a západnejUkrajine a oficiálna provincia (korunná krajina) Rakúska aRakúsko-Uhorska v rokoch1772 až1918.
Názov Halič pre túto oblasť sa historicky používal najskôr až od13. storočia.
V 6. storočí územie osídliliSlovania. V 9. storočí bolo územie súčasťouVeľkej Moravy. V 10. storočí sa Halič stala súčasťou Poľska, východná Halič od roku981 súčasťou Kyjevskej Rusi (historická zmienka k roku 981, že vládca Kyjevskej Rusi dobyl Červenú Rus). Východná Halič v rokoch1018 – 1031 dočasne znovu pripadla Poľsku. Od roku1144 do1352 (iné zdroje od roku1087) tu ako nástupca Kyjevskej Rusi existovalo rusínske Haličské kniežatstvo, asi od roku1200 spojené s Volynskom doHaličsko-volynského kniežatstva, ktoré bolo1253 – 1340 vazalským štátomZlatej hordy Mongolov. V tomto období sa hlavným mestom stalĽvov namiesto mesta Halič apápež vyhlásil Haličsko-volynské knieža za „kráľa Rusi“. V roku1387 (iné zdroje1340 – 1349) bola východná Halič pripojená k Poľskému kráľovstvu (resp. jeho časti zvanejMalopoľsko).
Roku1772 tzv.prvým delením Poľska pripadla východná Halič Rakúsku a roku1795 tzv. tretím delením Poľska Rakúsko získalo aj západnú Halič. Roku1809 Rakúsko Halič stratilo, ale znovu ju získalo okrem (Krakova do roku1846)Viedenským kongresom roku1815. Halič bola jednou z najzaostalejších poľnohospodárskych oblastí monarchie. Prevažovali veľkostatky a roľníci masívne emigrovali, lebo im zvyšná drobná pôda nestačila. V roku1846 vypuklo haličské roľnícke povstanie proti šľachte koordinované s poľským povstaním za národné oslobodenie zKrakova. Následkom tohto povstania a revolúcie1848Viedeň v tejto oblasti zrušila nevoľníctvo. Po vznikuRakúsko-Uhorska (1867) dostali Poliaci aRusíni v tejto oblasti širokú politickú a kultúrnu autonómiu, za čoViedeň dostala podporu haličských statkárov. Na začiatku 20. storočia bola Halič dokonca strediskom poľskej a ukrajinskej (rusínskej) opozície proti rusifikačným snahám vlády vPetrohrade.
V novembri1918 tzv. Ukrajinská národná rada vyhlásila vznik Západoukrajinskej ľudovej republiky, no vojská vznikajúceho poľského štátu túto republiku rýchlo zlikvidovali a pripojili celú Halič k Poľsku. V rokoch1918 – 1939 bola Halič súčasťou Poľska. Dochádzalo k útlaku Rusínov a Ukrajincov. Od roku1945 je Halič rozdelená medziPoľsko a Ukrajinu.
Najvýznamnejším mestom Haliča bolKrakov. Medzi rokmi1815 – 1846 bol Krakov spolu s priľahlým okolím nezávislou republikou s názvom (Krakovská republika). V roku1846 sa Krakovská republika stala súčasťou Rakúskeho cisárstva a bola včlenená do Haliče. Hlavným mestom rakúskej provincie bolĽvov (poľ.Lwów;nem.Lemberg;ukr.Львів–Ľviv) v súčasnej západnej Ukrajine.
V 19. storočí tvorili viac ako 50% Haličanov poľskí katolíci (tvorili väčšinu na západe a 1/3 na východe – dnes súčasť Ukrajiny). 40% obyvateľov boli Ukrajinci (Rusíni), z ktorých väčšina boligréckokatolíci. 10% obyvateľstva tvoriliŽidia a v mestách žili aj Nemci. Po 2. svetovej vojne, keď sa hranice Ukrajiny (ešte ako súčasti ZSSR) posunuli na západ, došlo k presunu poľského a ukrajinského obyvateľstva medzi Poľskom a ZSSR. Židia boli cez druhú svetovú vojnu takmer úplne vyvraždení.
