Movatterモバイル変換


[0]ホーム

URL:


Preskočiť na obsah
WikipédiaSlobodná encyklopédia
Hľadať

Hagia Sofia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Súradnice:41°00′31″S28°58′48″V / 41,0085°S 28,98°V /41.0085; 28.98
Hagia Sofia
(tur. Ayasofya
gr. Ἁγία Σοφία
lat. Sancta Sophia)
pôvodne byzantský chrám, neskôr mešita, potom múzeum, v súčasnosti znova mešita
ŠtátTureckoTurecko
RegiónMarmara
OkresFatih
ObecIstanbul
Súradnice41°00′31″S28°58′48″V / 41,0085°S 28,98°V /41.0085; 28.98
Dĺžka77 m
Šírka71 m
Výška55 m
Architekti
Neskoršie rekonštrukcie
Anthemios z Trallu,Isidor z Milétu
Trdat,Sinan,
Gaspar aGiussepe Fosatiovci
Štýlbyzantská architektúra,
justiniánske umenie
Materiáltehla,kamene,mozaika
Založenie
Byzantské rekonštrukcie
Turecké rekonštrukcie
360/415/537
558,869,994,1346
16. stor.,1847 – 1849, 20. stor.,2012
Vznik
sekularizovaného múzea
1934/1935
Svetové dedičstvo UNESCOSvetové dedičstvo UNESCO
Názov súboruHistorické oblasti Istanbulu
Dátum zápisu1985
Náboženstvopravoslávna cirkev (do1204,1261 – 1453)
katolicizmus (1204 – 1261)
sunnitský islam (1453 – 1935,2020 – súčasnosť)
ZasvätenieBožia Múdrosť (Hagia Sofia)
Wikimedia Commons: Ayasofya
OpenStreetMap: Chyba výrazu: Nerozpoznané diakritické znamienko „,“/Chyba výrazu: Nerozpoznané diakritické znamienko „,“ mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalýbyzantskýkresťanskýchrám, neskôrtureckásunnitskámešita amúzeum naZlatom rohu vIstanbule. Je to jedna z najznámejších a najvýznamnejšíchsakrálnych stavieb sveta, do16. storočia bola stavba najväčším kresťanským chrámom na svete.Kupola Chrámu Svätej Múdrosti bola až do stavby kupoly novéhoChrámu svätého Petra vRíme (1590) najväčšou na svete.[1][2]

Súčasná stavba bola vystavaná za vlády cisáraJustiniána I. po tom, čo bol starší chrám poškodený v priebehu povstaniaNiká (532). V byzantskom období chrám slúžil ako prirodzené centrumByzantskej ríše. Okrem náboženských funkcií plnil i úlohy kultúrne a politické, konali sa tu korunováciebyzantských cisárov, viacerékoncily čisynody. K chrámovému komplexu bolo pripojených mnoho budov nesakrálneho typu (napr. patriarchov palác), z ktorých sa do dnešných čias zachovali len niektoré. V neskorších obdobiach bola stavba viackrát rekonštruovaná a súčasnú podobu získala za vládyosmanských sultánov.[1][2]

Chrám mal ako programová stavbajustiniánskeho štýlu mimoriadny vplyv nabyzantskú architektúru a architektúru kresťanských chrámovbyzantského obradu. Spolu s ďalšími pamiatkami vIstanbule súčasťou Svetového kultúrneho dedičstvaUNESCO pod názvomHistorické oblasti Istanbulu.[1][2]

Od30. rokov 20. storočia budova fungovala akomúzeum, no existovali snahy tureckých konzervatívnych nacionalistických, či islamistických kruhov o jej opätovnú premenu na mešitu. V roku2020 tureckýNajvyšší správny súd anuloval rozhodnutie o zriadení múzea z roku 1934 a turecký prezidentRecep Tayyip Erdoğan krátko na to podpísal dekrét, ktorý umožňuje využívanie Hagie Sofie na náboženské účely (t. j. jej i premenu na mešitu). Turecké vládne kruhy deklarovali, že nová situácia neovplyvní navštíviteľnosť budovy. Snahy o premenu budovy na mešitu vyvolali vlnu odporu v prevažne ortodoxnomGrécku a krok odsúdil ajekumenický patriarcha. Poľutovanie či znepokojenie nad aktom prejavilo ajUNESCO, viaceré krajiny, čipápež František. Krok odsúdili aj niektorí Turci.[3][4][5][6][7]

Názvy

[upraviť |upraviť zdroj]

Slovenské názvy:

  • názvy obsahujúce grécku alebo tureckú podobu názvu:Hagia Sofia[1],Agia Sofia[8],Aja Sofia[1][9],Ajia Sofia[1],chrám Hagia Sofia[10], (zriedkavo:)Hágia Sofia[11], (zriedkavo:)Hagia sofia[12],(staršie alebo zriedkavo:)Hagia Sophia[9][13]
  • názvy obsahujúce výraz "božej múdrosti":Chrám Božej múdrosti[1],Chrám Božej Múdrosti[14],chrám Božej Múdrosti[15],Bazilika Božej múdrosti[16],Bazilika Božej Múdrosti[17],bazilika Božej Múdrosti[18]
  • názvy obsahujúce výraz "svätej múdrosti":Chrám Svätej múdrosti[19],Chrám svätej Múdrosti[8][20],chrám Svätej Múdrosti[11]
  • ostatné:Chrám svätej Sofie[21],Chrám Svätej Božej Múdrosti[22]

Cudzojazyčné názvy:starogr.Ἁγία Σοφία -Hagia Sofia - doslovne: svätá múdrosť [prípadne: Božia múdrosť či svätá Sofia];súčasná turečtina:Ayasofya;lat.Sancta Sophia.

História stavby

[upraviť |upraviť zdroj]

Prvá a druhá Hagia Sofia

[upraviť |upraviť zdroj]
Hagia Sofia v noci

Dejiny Hagie Sofie sa začali písať už krátko po založení nového hlavného mestaVýchodorímskej ríše,Konštantínopola. Rozľahlá päťloďovábazilika sátriom a sgalériami bola vystavaná neďalekoVeľkého paláca aHipodrómu v rokoch330 – 360 za vládyConstantia II., a mala slúžiť ako hlavný chrámkonštantínopolského patriarchu i východného impéria. V danom období bola prezývaná Veľký kostol (gr.Megalé Ekklésia, resp.Megali Ekklisia). V roku404 bola táto Prvá Hagia Sofia poškodená pri požiari v rámci nepokojov spôsobených zosadením patriarchuJána Zlatoústeho, na čo bola cisáromTheodosiom II. v roku415 prestavaná a znovu vysvätená. Okolo roku430 sa v písomnostiach prvýkrát objavil názov Hagia Sofia. Z raného chrámu sa na severnej strane dnešnej Hagie Sofie zachovalarotunda klenotnice nazývanáskeuofylakion. Z druhej stavby sa dodnes zachovali aj fragmenty z pôvodnej bohatej sochárskej výzdoby, pretože aj druhý chrám bol poškodený, tentoraz v roku532 počas povstaniaNika![1][2]

Hagia Sophia, exteriér

Justiniánsky chrám

[upraviť |upraviť zdroj]

Dnešná Hagia Sofia bola postavená na podnetbyzantskéhocisáraJustiniána I. Stavba sa začala krátko po doznení povstaniaNiká v roku532 a vysvätená27. decembra537. Architektmi stavby boliIsidor z Milétu aAnthemios z Trallu, celkovo sa na nej mali podieľať tisíce umelcov a remeselníkov, a k výstavbe sa viaže viacero legiend. Chrám bol viackrát opravovaný. Pôvodná kupola, ktorá mala pomerne nízky profil, sa už v roku558 zrútila pri zemetrasení a opráv sa zhostilIsidóros mladší. Nová (dnešná) kupola bola o 7 metrov zvýšená a posvätená bola v roku563. Chrám bol bohato vyzdobený a zariadenýzlatom astriebrom, celkovo sa minulo vyše 20 ton striebra. K chrámu prislúchal v 6. storočí vyše 500-členný klérus na čele s ekumenickým patriarchom, administratívne však bol chrám spojený s ďalšími tromi vedľajšími kostolmi. Bohoslužby sa konali nielen pred oltárom, ale aj priamo pod kupolou, ženy a muži sa omší zúčastňovali oddelene, ženám bola vyhradená galéria (tribúna). Popis ranej podoby chrámu sa zachoval vďaka diel z peraProkopia Cézarejského,Pavla Silentiaria aKonštantína VII. Druhá významná rekonštrukcia chrámu sa udiala v roku994 pod taktovkou arménskeho architektaTrdata, vynútená bola zemetrasením v roku989. Po dobytíKonštantínopolaštvrtou krížovou výpravou (1204) bol chrám vyplienený križiakmi a do roku1261 sa stal sídlom latinského patriarchu Konštantínopola. V roku1317 boli pridané prvé oporné systému, a následne musela byť znovu opravená po tom, čo ju opäť poškodilo zemetrasenie v roku1346.[1][23][24]

Moslimské obdobie

[upraviť |upraviť zdroj]
Vonkajšia fontána (Şadırvan) vybudovaná v osmanskom období bola učená na náboženské účely moslimov. Fontána v Hagii Sofii nebola novým prvkom. Už skôr za vlády Justiniána I. sa v átriu chrámu podľa zmienok v literatúre nachádzala sochársky bohato zdobená fontána.
Interiér chrámu Hagia Sofia

Popáde Konštantínopola v roku1453 dal sultánMehmed II. Fatih chrám premeniť namešitu. Z chrámu boli odstránené kresťanské relikvie a oltáre, v neskoršom období (17. storočie) bola prekrytá alebo zničená aj figurálna mozaiková výzdoba, ktorá sa nestotožňovala s islamským učením. Už za vlády Mehmeda II. bol k chrámu pridaný provizórny drevenýminaret, modlitebný výklenokmihráb, a vyvýšený rečnícky pulpit preimáma – minbar.[25]

Už v16. storočí boli k chrámu pristavané aj 4minarety (vládyBajazida II.,Selima II. aMurada III.), následne vznikli v tesnej blízkosti mešitymauzóleáosmanských sultánov (mauzóleumSelima II., mauzóleumMurada III. a mauzóleumMehmeda III.). Na mauzóleum bolo v 17. storočia premenené ajbaptistérium. Rekonštrukcie v 16. storočí mal na svedomí osmanský dvorný architektSinan, ktorý ku chrámu pridal napr.oporný systém. Za vlády Murada III. v chráme vzniklimuezínove lóže.[26] V roku1739 boli časti južnej bočnej lode prerobené naknižnicu. V rokoch1847 – 1849 prešla stavba generálnou rekonštrukciou pod taktovkouGaspara Trajana Fossatiho aGiussepeho Fosatiho, ktorí odkryli časti mozaikovej výzdoby a vybudoval sultánovu lóžu v bočnej lodi. Niektoré mozaiky sa zachovali len z fossatiovských náčrtov. V tomto období vzniklo aj osem zelených terčov zdobených islamskou kaligrafiou odMustafu Izzata, ktorý vytvoril aj kaligrafiu citátu zKoránu vo vrchole kupoly.[1]

Ďalšie rekonštrukcie za prítomnosti amerických odborníkov sa uskutočnili v30. rokoch 20. storočia. V roku1934 nariadilMustafa Kemal Atatürk, vtedajšíprezidentTureckej republiky, že Hagia Sofia budesekularizovaná a prebudovaná namúzeum, ktoré následne vzniklo o rok neskôr.[25] V roku1993 inšpekciaUNESCO zistila, že budova chátra, preto prebehla jej rekonštrukcia. V rokoch1997 – 2002 bola rekonštruovaná strecha, v roku2012 boli vyčistené a vynovené mramorové a mozaikové výzdoby. V roku2020 bola Hagia Sofia opätovne premenená na mešitu.[27][28][4][7]

Zaujímavosťou múzea bol maskot múzea, mačkaGli, ktorá v Hagii Soffi žila. Gli zomrela v novembri v roku 2020.[29][30][31]

Architektúra

[upraviť |upraviť zdroj]
Detail na vstup do Hagie Sofie
Plán Hagie Sofie

Chrám má obdĺžnikovýpôdorys (cca. 71 m x 77 m), ide o spojenie štvorcovejcentrály a pozdĺžneho typu trojloďového kostola. Stredná loď je výrazne prevýšená. Možno hovoriť aj o dvojplášťovej stavbe. Veľký otvorený centrálny priestor fungujúci ako hlavná loď je zaklenutýkupolou,konchami a polkupolami, na južnej a severnej strane sú naň napojené bočnélode sgalériami, na západnej strane sa nachádzajú pre byzantský obrad typické prvky vnútorného a vonkajšiehonartexu (esonartex, exonartex). Východná strana obsahujepresbytérium s polkupolou. Na južnej a severnej strane sa hlavná loď prostredníctvomarkád otvára do bočných lodí, na ktorých sa na prvom podlaží nachádzajú galérie otvorené do lode arkádami. Štvorcový stred je tvorený štyrmi mohutnýmipiliermi, ktoré sa v hornej časti spájajúklenbovými oblúkmi. Na klenbových oblúkoch a na štyrochpendatívoch v ich rohoch je uložená kupola so 40 rebrami. Priemer súčasnej kupoly je 31,4 m. V exteriéri je kupola posilnená 40 krátkymi piliermi rámujúcimi malé okná. Na východnej a západnej strane hlavnej kupoly je priestor hlavnej lode otvorený a zaklenutý polkupolou, ktorá je diagonálne doplnená nikami a zaklenutýmikonchami.[1][23]

Do chrámu sa pôvodne vstupovalo cez dnes už neexistujúceátrium, ktorého z ktorého päť brán ústilo do troch otvorov úzkeho a dlhéhoesonartexu s pôvodne piatimi bránami do vlastného jadra chrámu. Hlavným vstupom určeným pre cisára bola Cisárska brána. Interiér bol bohato vyzdobený mramorovými obkladmi aintarziami (opus sectile), ktoré sa vo veľkej miere zachovali dodnes, mozaikami a prepychovými predmetmi. Mramorová výzdoba siaha po úroveňrímsy nad tribúnami, kde na ňu nadväzujemozaika. Podlaha je taktiež z mramoru, poprípade iných kameňov (napr.omfalion). Vysokú umeleckú úroveň má sochárskaplastika, najmämramorové hlavicepilastrov astĺpov, ktoré sú zdobenéakantom a iniciálami cisáraJustiniána I. Veľkého a cisárovnejTeodory. Mramorové boli i vnútorné rímsy a mramorové detaily. Mramorový materiál pochádza z ostrovov vMarmarskom mori. Celkovo 64stĺpov je rozličného pôvodu, niektoré sú z červenéhoporfýru, iné zo zelenéhobazaltu, časť z nich pochádza zArtemidinho chrámu v Efeze. Chrám bol pôvodne obstavaný palácmi (napr. patriarchálny palác), ktoré sa však nezachovali.[1][23]

Mauzóleum sultánaMurada III., v pozadí hrobkaSelima II., malá budova vľavo Hrobka Princov

Vonkajšie budovy komplexu a prístavby

[upraviť |upraviť zdroj]
Pozostatky sochárskej výzdoby teodoziánskeho chrámu.

V osmanskom období boli k chrámu pristavané štyriminarety. Ako prvý z dnešných minaretov bol za vládyBajazida II. vystavaný juhovýchodný červený minaret a následne biely severovýchodný minaret. ArchitektSinan následne za vládSelima III. aMurada III. chrámu doplnil ďalšie dva biele minarety na západnej strane chrámu.[25]

ArchitektSinan k chrámu pristaval taktiež mauzóleum v ktorom bol neskôr pochovaný sultánSelim II. Hrobka má osemuholníkové usporiadanie a jej steny sú z mramoru. Interiér je bohato zdobený v duchuislamského umenia a obsahuje celkovo 42sarkofágov. HrobkaMehmeda III. bola vybudovanáDalgicom Ahmedom Agom za vládyAhmeda I. a svojim oktogonálnym plánom nesie sa v podobnom duchu ako mauzóleumSelima II., skladá sa však z dvoch dómov a ukrýva 36 sarkofágov sultána a jeho blízkych. HrobkaMurada III. má hexagonálny tvar a bohato zdobené ornamentálne okná, prislúcha k nej aj menšia Hrobka Princov, v ktorej sú pochované štyri deti sultánaMurada III. Sériu hrobiek sultánov a príslušníkov ich rodiny uzatváraBaptistérium Hagie Sofie, ktoré bolo na mauzóleum sultánovMustafu I. aIbrahima, a ich rodinu.[32]

Po tom, čo bolo mesto dobytéOsmanmi bola k chrámu pristavaná aj novámadrasa, ktorá sa však do dnešných dní nedochovala, pretože bola zbúraná v období republiky. Zachovala sa budova základnej školy založenej v 18. storočíMahmudom I.[33][34] Pomerne novou prístavbou (19. storočie, bratia Fossatiovci) jeMuvakkithane (hodinová miestnosť), ktorá slúžila na ľahké zistenie času pre potreby moslimských modlitieb. Dnes budovu využíva administratíva múzea.[35] Byzantínci využívali na zisťovanie času špeciálne navrhnutú budovuHorologion, ktorá slúžila aj ako observatórium, či prezliekareň pre slávnostný vstup cisára do chrámu.[36]

Červený minaret je najstarším zachovaným minaretom Hagie Sofie.

Najstaršou časťou chrámu jeskeuofylakion, ktoré pochádza ešte z predjustiniánskeho obdobia prvého alebo druhého chrámu, ktoré slúžilo ako pokladnica asakristia. V neskoršom osmanskom období fungovala budova aj ako chudobinec, kým túto úlohu neprebrala nová budova chudobinca postavenáMahmudom I.[37] Aj novší chudobinec sa zachoval do dnešných dní, jeho vstupná brána patrí kbarokovým pamiatkamOsmanskej ríše. Brána bola používaná pri vstupe do chrámu z palácaTopkapi.[38] V exteriéri chrámu sa zachovalo aj niekoľko pozostatkov sochárskeho umenia zo staršieho chrámu Hagia Sofia.

  • Interiérové prvky v Hagii Sofii
  • Mramorové dvere alebo Dvere Neba a Pekla oddeľujú západnú a južnú galériu, v byzantskom období boli používané účastníkmi synôd, ktorí cez ňu vstúpili a opustili rokovaciu miestnosť.[39]
    Mramorové dvere aleboDvere Neba a Pekla oddeľujú západnú a južnú galériu, v byzantskom období boli používané účastníkmi synôd, ktorí cez ňu vstúpili a opustili rokovaciu miestnosť.[39]
  • Cisárska brána používaná ako hlavný vchod pre cisára. Nad bránou sa nachádza mozaika Leva VI. kľačiaceho pod Pantokratorom.
    Cisárska brána používaná ako hlavný vchod pre cisára. Nad bránou sa nachádza mozaikaLeva VI. kľačiaceho podPantokratorom.
  • Mihráb – modlitebný výklenok nasmerovaný k Mekke
    Mihráb – modlitebný výklenok nasmerovaný kMekke
  • Stĺp prianí/potný stĺp má podľa miestnej tradície splniť prianie osobe, ktorá sa dotkne jeho bronzovej prieľačiny.[40]
    Stĺp prianí/potný stĺp má podľa miestnej tradície splniť prianie osobe, ktorá sa dotkne jeho bronzovej prieľačiny.[40]
  • Omfalion – „pupok sveta“ bolo miesto korunovácie byzantských cisárov. Skladá sa z 32 rôzne veľkých gulôčok, z porfýru a žuly.[41]
    Omfalion – „pupok sveta“ bolo miesto korunovácie byzantských cisárov. Skladá sa z 32 rôzne veľkých gulôčok, zporfýru ažuly.[41]
  • Jedna z dvoch mramorových nádob z Pergamonu, ktorá slúžila na rituálne očistenie moslimov pred modlitbou. Do chrámu ju nechal priniesť Murad III., nádoba bola vytvorená z jedného kusu mramoru.[42]
    Jedna z dvoch mramorových nádob zPergamonu, ktorá slúžila na rituálne očistenie moslimov pred modlitbou. Do chrámu ju nechal priniesťMurad III., nádoba bola vytvorená z jedného kusu mramoru.[42]
  • Krstiteľnica Hagie Sofie.
    Krstiteľnica Hagie Sofie.
  • Minbar, zvýšený priestor odkiaľ imám recitoval piatočnú modlitbu
    Minbar, zvýšený priestor odkiaľ imám recitoval piatočnú modlitbu
  • Galéria Hagie Sofie s mozaikovým a mramorovým obkladom
    Galéria Hagie Sofie s mozaikovým a mramorovým obkladom
  • Mramorová hlavica stĺpu s palmovým motívom.
    Mramorová hlavica stĺpu s palmovým motívom.
  • Latinský náhrobok pripomínajúci Enrica Dandola, dóžu Benátskej republiky v období IV. križiackej výpravy, ktorý mal byť v chráme pochovaný, jeho pozostatky sa však v chráme počas rekonštrukcie už nenašli.[43]
    Latinský náhrobok pripomínajúciEnrica Dandola, dóžuBenátskej republiky v obdobíIV. križiackej výpravy, ktorý mal byť v chráme pochovaný, jeho pozostatky sa však v chráme počas rekonštrukcie už nenašli.[43]
  • Esonartex Hagie Sofie
    Esonartex Hagie Sofie
  • Sultánova lóža vybudovaná bratmi Fossatiovcami počas rekonštrukcie v polovici 19. storočia
    Sultánova lóža vybudovaná bratmi Fossatiovcami počas rekonštrukcie v polovici19. storočia

Mozaiky

[upraviť |upraviť zdroj]
Interiér chrámu Hagia Sofia, detail na kaligrafický terč a apsidu s mozaikou

Justiniánova stavba spočiatku neobsahovala žiadne figurálne mozaiky. Pôvodná mozaiková výzdoba sa zachovala fragmentárne a obsahuje iba rastlinnú a geometrickú ornamentiku, či purpurové kríže na zlatom pozadí, zlatá mozaika zdobila aj pôvodnú kupolu, ktorá okrem nej obsahovala len kríž v medailóne a hviezdy.[1][23] Prvé mozaikové postavy sa v chráme objavili za vládyJustína II. v druhej polovici6. storočia. Tematicky zobrazovaliKrista,Pannu Máriu a apoštolov. V neskoršom období boli ale tieto diela zakryté omietkou.[44] Dnes sa zachované mozaiky z raného obdobia nachádzajú vo verejnosti neprístupnej miestnosti.[45] V obdobíobrazoborectva neboli z ideologických dôvodov žiadne figurálne mozaiky doplnené, no po víťazstve ortodoxie v roku843 v chráme vzniklo viacero veľkých mozaikových diel, z ktorých sa niektoré vďaka reštaurátorským prácam v 19. a 20. storočí zachovali.

Väčšina mozaík pochádza zmacedónskeho obdobia (tróniaca Panna Mária Bohorodička vapside s anjelmi po bokoch, mozaikaLeva VI. kľačiaceho podKristom Pantokratorom s medailónmi Márie a anjela po stranách nad Cisárskou bránou,Konštantín I. aJustinián I. s Bohorodičkou,Alexander III., cisárovnáZóé aKonštantín IX. Monomachos. Zkomnénovského obdobia pochádza zase mozaikaJána II. a jeho manželkyIreny Uhorskej sTheotokos uprostred a portrét Jánovho syna Alexia. Pravdepodobne z konca komnénovského obdobia alebo začiatkupalaiologovského obdobia pochádza čiastočne zachovaná mozaika s motívomdeésis.[46]

Podľa dobových správ mali v chráme existovať aj naratívne mozaiky ako napr.Krst,Zoslanie Ducha svätého, čiIzaiášova vízia. V roku1989 boli objavené aj zvyšky palaiologovskej mozaiky, ktorá zobrazovalaJána V. a jeho manželku, Bohorodičku aJána Krstiteľa.[24][47]

Zdroje

[upraviť |upraviť zdroj]
  1. abcdefghijklmHagia Sofia. In:Encyclopaedia Beliana 5, S. 441
  2. abcdChrám Boží Moudrosti (Hagia Sofia) v Konstantinopoli. In:VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr.Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha :Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.)ISBN978-80-7277-485-2,978-80-86420-43-1. S. 205 – 206.
  3. Turecký súd rozhodol, že Hagia Sofia sa môže premeniť na mešitu [online].Hospodárske noviny, [cit. 2020-07-11].Dostupné online.
  4. abHagia Sofia je mešitou, rozhodol Erdogan [online].Pravda, 2020-07-10, [cit. 2020-07-11].Dostupné online.
  5. GALL, Carlotta. Erdogan Signs Decree Allowing Hagia Sophia to Be Used as a Mosque Again.The New York Times, 2020-07-10.Dostupné online [cit. 2020-07-11].ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  6. FAHIM, Kareem. Turkish court clears path for Hagia Sophia museum to become a mosque again.The Washington Post (Washington D.C.: Boisfeuillet Jones, Jr.), 10.7.2020.Dostupné online [cit. 2020-07-11].ISSN 0190-8286.
  7. abPápež vyjadril znepokojenie nad premenou Hagie Sofie [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-07-14].Dostupné online.
  8. abExkomunikačná bula z r. 1054 (tzv. Veľký rozkol) [online]. www.grkat.net, [cit. 2019-09-21].Dostupné online.
  9. abHagia Sophia. In:Slovenský náučný slovník. Ed.Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 106.
  10. Istanbul. In:Pyramída
  11. abRATKOŠ, Peter.Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Bratislava :Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. 459 s. S. 223.
  12. Slovník antické kultury. Praha: Svoboda, 1974, S. 302
  13. Most. [s.l.] : Most, 1969. 616 s. S. 98.
  14. SKLADANÝ, Marián; JÍLEK, Tomáš; BAĎURÍK, Jozef; BUTVINOVÁ, Marta.Dejepis 6 pre 6. ročník základnej školy ; Marián Skladaný, Tomáš Jílek, Jozef Baďurík, Marta Butvinová, Jarmila Knorrová, Viera Kováčiková, Ladislav Donauer. bRATISLAVA :Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1989. 235 s.ISBN978-80-08-00118-2. S. 14.
  15. NOVOTNÝ, Bohuslav.Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava :Obzor, 1986. 1028 s. S. 150.
  16. Pravidlá slovenského pravopisu 2000[1]
  17. SIPKO, A. Politické prejavy cirkevnej heterodoxie v období sťahovania národov. In: ThDr. Ján Husár, PhD. (ed.): ORTHODOXIA - Zborník vedeckých štúdií venovaných cirkevnej histórii,dejinám patriarchátov a miestnych pravoslávnych cirkví, Gorlice, 2012› download,attachment,1785,1786,book
  18. Z kresťanského sveta. In: Slovo, október 1979, č. 10[2] S. 7
  19. Rado MLÝNEK. Chrám Svätej múdrosti.SME (Bratislava: Petit Press), 2007-01-19.Dostupné online [cit. 2019-09-21].ISSN 1335-4418.
  20. Slavica Slovaca. Bratrislava :Veda, 2007. 208 s.
  21. DVOŘÁK, Pavel.Stopy dávnej minulosti (Slovensko v Uhorskom kráľovstve). Budmerice :Rak, 2005. 240 s.ISBN978-80-85501-29-2. S. 189.
  22. Zmena. Bratislava : Vydávajú študenti žurnalistiky FF UK Bratislava v spolupráci s Československým koordinačným štrajkovým výborom, 2003. 844 s. S. 25.
  23. abcdZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al.Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha :Academia, 1992. 529 s. (ďalej len Ibidem).ISBN80-200-0454-8. S. 426 – 427.
  24. abHAGIA SOPHIA. HAGIA SOPHIA IN CONSTANTINOPLE. In:The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed.Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York :Oxford University Press, 1991. 2338 s.ISBN0-19-504652-8. S. 892 – 895. (po anglicky)
  25. abcHagia Sophia. History, Facts & Significance [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
  26. Muezzin’s Loge, Hagia Sophia [online]. 2017-10-31, [cit. 2020-03-29].Dostupné online. (po anglicky)
  27. Hagia Sophia Renovation [online]. www.hagiasophia.com, [cit. 2020-03-30].Dostupné online.
  28. Hagia Sophia could be turned back into a mosque, Turkish president says.The Telegraph (Petit Press), 2019-03-25.Dostupné online [cit. 2020-03-30].ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  29. Gli the Cat of Hagia Sophia, Hagia Sophia [online]. 2017-12-14, [cit. 2020-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
  30. GEDDO, Benedetta.Did you know Istanbul's Hagia Sophia has a resident cat? [online]. Lonely Planet, [cit. 2020-03-30].Dostupné online. Archivované 2020-11-11 z originálu. (po anglicky)
  31. Gli, the cat of the Hagia Sophia, has died, aged 16 [online]. www.theartnewspaper.com, [cit. 2020-11-14].Dostupné online.[nefunkčný odkaz]
  32. Tombs, Hagia Sophia [online]. 2017-10-30, [cit. 2020-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
  33. Fatih Madrasa, Hagia Sophia [online]. 2017-10-23, [cit. 2020-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
  34. Elementary School, Hagia Sophia [online]. 2017-10-28, [cit. 2020-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
  35. Muvakkithane, Hagia Sophia [online]. 2017-10-30, [cit. 2020-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
  36. Horologion, Hagia Sophia [online]. 2017-11-08, [cit. 2020-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
  37. Skeuophylakion, Hagia Sophia [online]. 2017-11-06, [cit. 2020-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
  38. Almshouse, Hagia Sophia [online]. 2017-10-27, [cit. 2020-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
  39. Marble Door, Hagia Sophia [online]. 2017-11-07, [cit. 2020-03-29].Dostupné online. (po anglicky)
  40. The Sweating Column (Wishing Column), Hagia Sophia [online]. 2017-10-24, [cit. 2020-03-29].Dostupné online. (po anglicky)
  41. Omphalion, Hagia Sophia [online]. 2017-10-18, [cit. 2020-03-29].Dostupné online. (po anglicky)
  42. Alabaster Urns, Hagia Sophia [online]. 2017-10-27, [cit. 2020-03-29].Dostupné online. (po anglicky)
  43. Tomb of Enrico Dandolo, Hagia Sophia [online]. 2017-10-25, [cit. 2020-03-29].Dostupné online. (po anglicky)
  44. Ibidem, str. 434 – 435
  45. The Mosaics in the Priest Room, Hagia Sophia [online]. 2017-11-09, [cit. 2020-03-30].Dostupné online. (po anglicky)
  46. Ibidem, str. 451
  47. Mosaic of John V [online]. 2017-11-10, [cit. 2020-03-29].Dostupné online. (po anglicky)
  48. Mosaic of Fathers of the Church [online]. 2017-11-12, [cit. 2020-03-29].Dostupné online. (po anglicky)

Ďalšia literatúra

[upraviť |upraviť zdroj]
  • SCHIBILLE, Dr. Nadine.Hagia Sophia and the Byzantine Aesthetic Experience. Ashgate Publishing, Ltd., 2014. 320 s. ISBN 978-1-4724-3758-7.
  • TETERIATNIKOV, Natalia B.Mosaics of Hagia Sophia, Istanbul. The Fossati Restoration and the Work of the Byzantine Institute. 1. vyd. Washington, D.C. : Dumbarton Oaks, 1998. ISBN 978-0-88402-264-0.

Pozri aj

[upraviť |upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť |upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hagia_Sofia&oldid=7877610
Kategórie:
Skryté kategórie:

[8]ページ先頭

©2009-2025 Movatter.jp