SvätýGregor II. (*669,Rím – †11. február,731, Rím) bol 89.pápežom od19. mája715 (udáva sa aj21. marec716) až do svojej smrti.Katolícka cirkev slávi jeho sviatok 11. februára. Jeho predchodca bolKonštantín I. a po ňom nastúpil do úradu pápeža sv.Gregor III.
Gregor II. má značné zásluhy nachristianizáciiNemecka, kam vyslal kňazov usporiadať cirkevnú organizáciu asv. Bonifáca poveril veľmi potrebnou misijnou činnosťou. Vďaka tomu sanemecky hovoriace krajiny viac primkli k latinskému kultúrnemu okruhu.
Budúci pápež bol k duchovnému stavu od mladosti vychovávaný v Lateránskej speváckej škole. PápežomSergiom bol ako poddiakon menovanýsacellariom (úradníkom povereným spravovaním pokladne) a pápežským knihovníkom. Po vysvätení nadiakona sprevádzal pápežaKonštantína doCarihradu k cisárovi a tam získal pri rokovaní o trullanské kánony mimoriadny ohlas. Po Konštantínovej smrti sa počas mesiaca a 10 dní stal hlavoukatolíckej cirkvi ako prvý Talian po siedmich gréckych a sýrskych pápežoch.
Gregor II. bol obozretný, rázny a vyznačoval sa veľkým rozhľadom. Nemalé problémy mu pri pôsobení v čele cirkvi predstavovala politikabyzantskéhocisáraLeva III. Sýrskeho, z ktorého sa stal prenasledovateľ, ničiteľsvätých obrazov a ničiteľ výtvarného umenia v chrámoch. Obrazy mali slúžiť najmä nevzdelaným ľuďom miesto kníh.Tí, ktorí obrazy napádali, sa obhajovali tvrdením, že nadprirodzené veci nemožno pozemským umením vystihnúť a že prostý ľud uctieva obrazy modlársky. Cisár, ktorý kedysi býval obchodníkom s dobytkom a potom vojakom, sa ľahko nechal prehovoriť k ničiteľskému dielu a boj proti obrazom sa mu javil vítanou príležitosťou pre upevnenie jednoty ríše.Biskupi, ktorí vzdorovali cisárskemu rozkazu, boli zosadzovaní.Pápež sa ich zastával a spôsobil si vo vzťahoch s cisárom nejednu nepríjemnosť. Okrem iného mu písal: "Tak ako pápež nemá právo dohliadať nad cisárskym palácom a nad udeľovaním svetských úradov, tak aj cisár nemá právo dohliadať nad Cirkvou a nad udeľovaním cirkevných úradov. Každý nech zostane pri povolaní, do ktorého bol ustanovený od Boha." Cisár na jeho slová nedbal a chcel sa ho dokonca zmocniť vojenskou silou, ale neuspel. K boju proti obrazom čoskoro pribudol aj boj proti úcte svätých vôbec a nakoniec saobrazoborci vrhli na ničenie kláštorov.
Zo sporu medzi pápežom a cisárom sa rozhodol ťažiťlongobardský kráľ Liutprand, ktorý obsadilRavennu a tiahol naRím. Len pápežove listy a štátnické umenie poslov prinútili Liutpranda, že ustúpil od svojho úmyslu a daroval ešte pápežovi mesto Sutri. Pápež diplomaciou získal Benátčanov a dostal longobardov z Ravenny. Kráľ si to nechcel nechať páčiť a na chvíľu sa spojil s cisárom proti Rímu. V roku729 sa tak longobardské vojsko dostalo až do roviny pri samomAnjelskom hrade a zdalo sa, že Rím je bezmocný. Gregorovi II. sa však výrečnosťou podarilo pohnúť Liutpranda k mieru. Kráľ sa nechal pápežom doviesť k hrobu sv. Petra a ako dar tam položil svoju kráľovskú korunu i plášť. Zmieril sa s pápežom a vyprosil si zrušenieexkomunikácie.
Gregor II. pozdvihol vTaliansku rehoľný život a dbal okrem iného aj o disciplínu v rehoľných domoch. Obnovil opátstvoMontecassino, ktoré 130 rokov ležalo v troskách a ďalšie kláštory v Ríme. Staral aj o obnovu a výzdobu niektorých rímskych kostolov. Zomrel po pontifikáte trvajúcom pätnásť rokov a necelých deväť mesiacov.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkuŘehoř II. na českej Wikipédii.
|
|---|
| 1. – 4. storočie | | |
|---|
| 5. – 8. storočie | |
|---|
| 9. – 12. storočie | |
|---|
| 13. – 16. storočie | |
|---|
| 17. – 21. storočie | |
|---|
