Grónčina (grónskyKalaallisut) je jazyk patriaci do východoinuitskej skupiny jazykov (tzv.eskimáčtina). Hovorí ňou 54 000 obyvateľovGrónska, nie lenEskimáci, ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou.Gróni sú 100% gramotní. Eskimáci vKanade,USA a naSibíri hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.
Grónčina sa píšelatinkou. Písaná grónčina je založená na gramatikeSamuela Kleinschmidta (1814-1886) z roku1851. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku1973. Dovtedy sa miestoq používalo Kra (ĸ).
Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly:›...‹ a»...«.
Abeceda: A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v V slovách prevzatých zdánčiny sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.
Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mestaUpernavik sa vyskytuje zvláštna forma tohto nárečia.
Západné nárečie (Kitaa,Kalaallisut) je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
Východné nárečie (Tunu,Tunumiit oraasiat) používa asi 3000 ľudí.
Severné nárečie (Avanersuaq,Avanersuarmiutut) sa používa v okolí mestaQaanaaq (dánskyThule). Hovorí ním menej ako 1000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazykinuktun. Najviac sa mu podobá v Kanade používanémuinuitskému jazykuinuktitut.
Grónčina opolysyntetický jazyk – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.
Slovníky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčina (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).
Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom.ISBN 3-89586-234-7 (Gramatika grónčiny, západogrónskeho dialektu)
