Prepisy názvov z jazyka alebo jazykov nepoužívajúcich latinku, ktoré sú použité v tomto článku alebo v tejto sekcii, (pravdepodobne) nie sú (úplne alebo čiastočne) správne. Môžete pomôcť ich opraviť.
Goa alebo zriekavoGóa (po kónkánsky: गोंय -Gonja, po maráthsky: गोवा -Govā, po hindsky: गोआ -Góá, po anglickyGoa) je bývalá portugalská kolónia (Portugalská India, spolu s dŕžavamiDaman a Diú), dnes najmenší federálny štát Indie, patrí k najviac prosperujúcim štátomIndie. Hlavným mestom jePanadží (-hind.; predtým Nova Goa; angl. Panaji), ďalšie väčšie mestá súMadgánv (-hind.; angl. Margao),Mápusa (-hind.; angl. Mapusa) aVáskó da Gámá (-hind.; angl. Vasco da Gama).
Starý indickýeposMahábhárata sa o Goe zmieňuje poukázaním na národGoparaštra, známym ako chovatelia kráv; objavuje sa tu aj menoGomant. Okrem ďalšieho menaGovaraštra pre južnú časť kónkánskeho územia sa vo svätých hinduistickýchsanskrtských spisoch zachovali aj menáGopakapuri aGapakapattana. Neskôr sa objavuje aj názovGomanchala, ešte neskôr (v epických básňach nazývanýchpurana) potom mená Gove, Govapuri alebo Gopakpattan. Antický učenecPtolemaios uvádza meno Gouba, arabské názvy zo stredoveku znejú Sindabur resp. Sandabur. V 15. storočí v súvislosti s portugalskou kolonizáciou sa objavuje názov Goa, najskôr pre prístav v ústí rieky Mandovi, dnes mestoVelha Goa, neskôr pre celé Portugalcami ovládané územie.
Goa leží na západnom pobreží indického subkontinentu a hraničí so štátmiMaháraštra aKarnátaka, západné pobrežie tvoríIndický oceán (Arabské more). Celková plocha štátu je 3 702km², najvyšším bodom jeSonsogor s výškou 1 167 m nad morom (v pohoríZápadný Ghat), pobrežie je dlhé 101km s mnohými veľkými plážami. Goa je bohatá na vodu, pretekajú ňou dve väčšie riekyMandovi aZuari a veľký počet ďalších. Goa sa administratívne delí na dva okresy (Severná Goa aJužná Goa), ktoré sa skladajú z jedenástich okresov, nazývanýchtaluka (od severu na juh: Pernem, Bardez, Bicholim, Satari, Tiswad resp. skôr Ilhas, Mormugao, Ponda, Salcete, Sanguem, Quepem, Canacona).
Klimatické podmienky v Goe: horúce leto (s teplotami medzi 30°C a 39°C) spojené s extrémnou vlhkosťou v dôsledkumonzúnov (medzi júnom a septembrom) a pre Európanov príjemná zima (v decembri a januári sa denné teploty pohybujú medzi 20°C a 30°C, zrážky sú výnimočné).
Prvým dojmom pri pohľade na pláže a na zázemie sú množstvá kokosových paliem. Vďaka hojným zrážkam v monzúnovom období a existencií mnohých riek a riečok má Goa bujnú vegetáciu. Na rozdiel od niektorých iných štátov v Indii, kde boli lesné porasty z veľkej časti vyrúbané, je asi jedna tretina územia v Goe zalesnená pôvodným džungľovým porastom. Okrem rôznych listnatých stromov a vzácnych drevín (ako napr.teakový strom) sú tu zastúpené stromy s orechmikešu, smangom, ďalejananás a pod.
Okrem všadeprítomných kráv vykazuje príroda značnú populáciu líšok a divých prasiat; na pobreží a vo vnútrozemí žije množstvo vtáctva, či domáceho alebo sťahovavého. Goa je tiež známa veľkým počtom hadov, ktoré prispievajú ku zníženiu počtu rozšírených hlodavcov.
Známe dejiny Goy siahajú do 3. storočia pred Kristom, kedy Goa bola časťou severoindickej maurijskej ríše. V neskorších storočiach sa tu vystriedali vládcovia dynastií satavahanov, čalukyanov, silharov a kadambdov. Roku 1312 pripadla Goa na krátku dobu sultanátu z Dillí, karnátakskí vládcovia z Vijayanagaru ju následne znovu dobyli. Od roku 1469 tu vládli bahmánski sultáni a Mughalovia (Moguli) z Gulbargy, neskôr z Bižapuru.
V roku 1498 na západoindickom pobreží po oboplávaní Afriky pristál moreplavecVasco da Gama. Portugalsko nechcelo iba ovládnuť lukratívny obchod s korením, ale robilo si nárok aj ako nová koloniálna moc. Portugalský admirálAfonso de Albuquerque potom v marci a znova v novembri 1510 porazil vojská bižápurského mogula, obsadil Gou a tým položil základný kameň budúcej kolóniePortugalská India.
Bazilika Bom Jesus
K dejinám Goy patrí menoFrantiška Xaverského. Tento spoluzakladateľ jezuitského rádu pricestoval do Goy v roku 1542, kde sa – napriek svojej neblahej úlohe počas inkvizície – tešil povesti dobromilnéhomisionára. Xavier cestoval ďalej do Japonska a Číny, zomrel 1552 krátko pred dosiahnutím Číny a bol pochovaný neďaleko Kantonu. Podľa legendy bol jeho hrob neskôr otvorený, jeho údajne neporušené telo bolo potom 16 mesiacov po jeho smrti prevezené do Goy a tu pochované; roku 1622 bol Xaviervylásený za svätého a znovu pochovaný v bazilike Bom Jesus v mesteVelha Goa.
Po získaní svojej nezávislosti 1947 sa India bezvýsledne pokúšala diplomatickou cestou dosiahnuť pripojenie Goy a ďalších portugalských osád k únii, nepomohli ani uzneseniaValného zhromaždeniaOSN. V decembri 1961 Gou India násilne obsadila, zle vyzbrojená a nepripravená portugalská armáda nekladie žiadny väčší odpor. Goa bola (spolu s oblasťamiDaman a Diú) zo začiatku ústredne ovládaná ako zväzové teritórium, od30. mája1987 sa stala 25. federálnym štátom.
Obyvateľstvo Goy, takmer 1,4 milióna obyvateľov, má prírastok 14,9%, hustota obyvateľstva je 363 na km², takmer 50% obyvateľov žije v mestách. Miera alfabetizácie sa pohybuje okolo 82%. Miestnym jazykom jekónkánčina (väčšina obyvateľov hovorí aj anglicky, portugalsky dnes hovorí iba medzi 3% a 5% obyvateľov).
Približne 2/5 obyvateľov sú kresťanského vierovyznania, aj keď s mnohými prvkamihinduizmu, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani portugalským misionárom; časť obyvateľov má portugalské mená (portugalská koloniálna správa od začiatku podporovala zmiešané manželstvá). Vlastnémoslimské obyvateľstvo je málo početné, počas turistickej sezóny tu žije a pracuje značný počet obchodníkov a iných síl (najmä zKašmíru).
Vplyv portugalskej koloniálnej nadvlády sa prejavuje vo zvykoch obyvateľstva dodnes. Pracovný čas patrí k najkratším v Indii. Goania dodržujú denne predĺženú poludňajšiusiestu), obľúbenými sviatkami súkarneval,Vianoce aNový rok.
Najdôležitejším odvetvím je turistika, nasledovaná poľnohospodárstvom. K ďalším dôležitým odvetviam patrí ťažba nerastov, konzervárenský priemysel, výroba umelých hnojív, lodná doprava, rybolov a výroba alkoholických nápojov. Istým motorom hospodárstva je aj skutočnosť, že Goa má relatívne bujnú štátnu správu a vysokú mieru emigrácie, čo ďalej znižuje mieru nezamestnanosti. V rebríčku hospodársky najúspešnejších štátov indickej únie zaujíma Goa tretie miesto. V ťažobnom priemysle je to ťažba železnej rudy,bauxitu amangánu, okrem toho sa ťažíhrnčiarska hlina,vápenec a silikáty. Iná výroba, prevádzkovaná často v malých a zastaranýchmanufaktúrach (výroba prírodnéhokaučuku, spracovaniesisalu), má iba lokálny význam, prispieva hlavne ku koloritu krajiny. V poľnohospodárstve hrá významnú úlohu aj pestovanieryže,ovocia a rybolovzeleniny,prosa,kokosových orechov a kešu, ďalejrybolov (s približne 40 000 pracovníkmi), ktorý je spravidla robený tradičným spôsobom (stále viac mechanizovaný používaním vlečných sietí). Poľnohospodárstvo poskytuje pracovné príležitosti značnej časti obyvateľstva.
Celkovo 101km pobrežia, z väčšiny dlhé, široké a viac menej prázdne pláže, lákajú už desaťročia turistov z celého sveta. Označeniesun'n'sand (po slovensky: slnko a piesok), sa stalo príslovečným pre pobrežie Goy. Roku 2004 navštívilo Gou okolo dvoch miliónov turistov, z toho okolo 400 000 zahraničných turistov (prevažne v zimných mesiacoch; turisti z Indie navštevujú Gou najmä v lete).
Ďalším magnetom sú priaznivéklimatické podmienky predovšetkým v zime, architektúra, početné portugalské koloniálne stavby z minulých storočí, ale aj hindské chrámy, ako aj pre Európana nie celkom cudzie civilizačné dedičstvo bývalej portugalskej kolónie a neproblematickásymbióza hinduizmu, kresťanstva aislamu.
Kuchyňa v Goe, ktorá je známa juhoindickými, arabskými a portugalskými vplyvmi, patrí k najznámejším v Indii (Goa je jedným z mála území v Indii, kde si v jednej reštaurácii možno objednať okrem hydiny a rýbbravčové ahovädzie mäso, najčastejšie mierne korenené;alkoholické nápoje sú voľne predajné). Goa temer nepozná chudobu, žobrákov, procesie chorýchleprou, ani katastrofálne chudobné štvrte, ako sú známe z miest akoČénnaí (Madrás),Kalkata aleboBombaj. Mesto má dobrú turistickú infraštruktúru.
