| Gejza II. | |
| Kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska a Ramy | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Arpádovci |
| Panovanie | 1141 -1162 |
| Korunovácia | 16. február1141 |
| Predchodca | Belo II. |
| Nástupca | Štefan III. |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 1130 |
| Úmrtie | 31. máj1162 |
| Rodina | |
| Manželka | Eufrozína Ruriková |
| Potomstvo | |
| Otec | Belo II. |
| Matka | Helena |
| Odkazy | |
 | Gejza II. (multimediálne súbory na commons) |
Gejza II. (*1130 – †31. máj1162) boluhorský kráľ v rokoch1141 – 1162, z roduArpádovcov. Korunovaný za uhorského kráľa bol16. februára1141.
Rodičia
Súrodenci
Manželka
Deti
Korunovaný bol už 3 dni po otcovej smrti. Keďže mal iba 11 rokov, správu krajiny prevzal brat jeho matky palatín Beloš. Začiatok jeho vlády bol poznamenaný zhoršujúcimi sa vzťahmi sRímskonemeckou ríšou, keď boli zrušené zásnuby medzi Gejzovou sestrou Žofiou a následníkom nemeckého trónu. Vzájomné vzťahy sa zhoršili aj s Českom a na scéne sa opäť objavilKolomanov synBoris. Rímskonemecký cisárKonrád III. mu dovolil naverbovať si žoldnierov na jeho územiach. V apríli1146 Boris vpadol na územie Uhorska a dobylBratislavu, lenže Gejzovi sa podarilo okupantov podplatiť, aby odtiahli. Útok sa však po polroku zopakoval, ibaže tentokrát boli v priamom stretnutí vbitke pri rieke Fischa oddiely Henricha II., rakúskeho markgrófa aBorisovho podporovateľa, porazené uhorskými vojskami. O rok neskôr cez Uhorsko prechádzali nemecké oddiely naDruhú križiacku výpravu. Po tomto vojsku do Uhorska dorazili aj vojaci francúzskeho kráľaĽudovíta VII. Došlo k spriateleniu tohto kráľa s Gejzom a Ľudovít VII. sa stal krstným otcom Gejzovho synaŠtefana. Oba tieto prechody prebehli bez problémov.
Manželstvom so sestrou kyjevskoruského veľkokniežaťa bol zatiahnutý do mocenských sporov v tejto krajine. Prvú výpravu doKyjevskej Rusi vykonal už v roku1148 a ďalšiu nasledujúci rok, keďže Belovho švagraIzjaslava II. zosadil z trónuJuraj Dlhoruký, suzdaľské knieža. Obe ťaženia sa skončili bez výraznejších úspechov. V roku1150 opäť vtrhol na Kyjevskú Rus, ale kráľovskí radcovia boli podplatení haličským kniežaťom a primäli uhorského kráľa, aby sa vrátil domov. Srbi, ktorým Gejza pomáhal v odboji protiByzancii, boli byzantským cisáromManuelom I. porazení a cisár sa vydal proti Uhorsku. Obsadil pevnosťZemun a Kolomanov syn Boris pustošil uhorské územie. Gejza sa vydal za Borisom, ibaže ten utiekol do Byzancie, kde napokon zomrel. Izjaslav II. však opäť žiadal Gejzu o pomoc a ten sa na jar roku1151 vydal už na 4. výpravu do Kyjevskej Rusi, tentokrát úspešnú, lebo Izjaslav znovu zasadol na veľkokniežací stolec. O pár mesiacov sa uhorské vojská opäť do Kyjevskej Rusi vrátili, no boli hanebne porazené haličským kniežaťom, keď bola väčšina vojakov premožená alkoholom. Poslednú šiestu výpravu podnikol Gejza v roku1152. Porazil haličské knieža Vladimirka Volodareviča, čím mu odplatil hanebnú porážku z predchádzajúceho roka, no ten sa pomocou podplácania opäť postaral, aby Gejza nemohol vyhrať definitívne. V roku1153 a aj o dva roky neskôr sa Gejza pokúsil uzavrieť spojenectvo s juhotalianskymiNormanmi proti Byzancii, no neúspešne, a preto Gejza radšej s byzantským cisárom uzavrel mier. Napriek tomu podporoval cisárovho brata, ktorý chcel uchvátiť korunu pre seba a v roku1154 podnikol pomerne úspešnú vojenskú výpravu na územia Byzantskej ríše. Cisár Manuel sa mu odplatil vojenskou výpravou do Uhorska, tak Gejza radšej roku1155 uzavrel mier na 5 rokov. Ďalším nebezpečenstvom pre krajinu bolrímskonemecký cisárFridrich I. Barbarossa, ktorý sa netajil mocenskými záujmami na úkor Uhorska. Fridrich I. povýšil v roku1156 Rakúske markgrófstvo na vojvodstvo a tamojší vojvoda Henrich II. Jasomirgott vyhlásil pripravenosť na boj proti Uhrom.
Veľmoži, ktorí neboli spokojní s Gejzovou vládou, začali organizovať sprisahanie. Na ich čelo sa postavil Gejzov mladší bratŠtefan. Sprisahanie však bolo odhalené a Štefan bol nútený utiecť do Nemecka. Lenže nemecký cisár Štefanovi odmietol pomôcť, tak odišiel do Byzancie. Uhorsko-nemecké vzťahy sa načas zlepšili, keďže Fridrich I. hľadal spojenca proti Byzantskej ríší. V tom čase sa pápežom stal proticisársky zameranýAlexander III., ale cisárovi prívrženci si zvolili protipápežaViktora IV. Európa sa tak rozdelila na dva tábory a Gejza podporil Alexandra III., čo spečatil konkordát medzi Uhorskom a Pápežskou kúriou uzavretý v roku1161. Kráľov nespokojný brat Štefan sa opäť pokúsil na svoju stranu získať cisára Fridricha I., čo sa mu opätovne nepodarilo a znovu ušiel do Byzancie, nasledovaný bratomLadislavom. Gejza určil za následníka trónu jeho synaŠtefana, ktorý už od roku1152 vládol ako spolukráľ. Po Gejzovej smrti tak Štefan III. na trón nastúpil, lenže čakali ho mocenské zápasy so svojimi strýkami podporovanými Byzantskou ríšou - Ladislav II.
Gejza II. | ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Belo II. | kráľ 1141 –1162 | Nástupca Štefan III. |
| Arpádovci |
| .svg) | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Přemyslovci |
| |||||
| Wittelsbachovci |
| |||||
| Anjouovci |
| |||||
| Luxemburgovci |
| |||||
| Habsburgovci |
| |||||
| Jagelovci |
| |||||
| Huňadyovci |
| |||||
| Jagelovci |
| |||||
| Zápoľskovci |
| |||||
| Habsburgovci |
| |||||
| Habsbursko-lotrinská dynastia |
| |||||
