Termín gabro pochádza z pomenovania lokality vToskánsku, kde bol ťažený, doslova znamená hladký či holý. Pôvodne tento názov používaliflorentskí kamenári. V petrografii ho použil prvýkrát v roku 1810von Buch[1].
Gabro v užšom zmysle slova obsahuje iba bázickýplagioklas aortopyroxény. Do skupiny gabra však patria aj ďalšie horniny, ktoré nie je vždy možné na prvý pohľad rozlíšiť[2]:
Pohľad na gabro v polarizačnom mikroskope, skrížené nikoly. Hlavné minerály: plagioklas, klinopyroxén a olivín.Gabro vQAPF diagrame
Gabro je pevná, zelenavá až tmavá hornina obsahujúca bázickýplagioklas,pyroxén a v menšej miereamfibol aolivín. Olivín na povrchu často podlieha premenám na minerályserpentínovej skupiny. Gabro má zvyčajne hrubozrnnútextúru, v ktorej dosahujú kryštály veľkosť nad 1 mm. Ekvivalenty gabra s menšími kryštálmi sú označované akodiabáz. V anglickej literatúre existuje aj hovorové označeniemicrogabbro. Gabro môže v extrémnych prípadoch mať kryštálypegmatitickej veľkosti, obzvlášť niektoré pyroxénovo-plagioklasovékumuláty, ktorých kryštály však zvyknú mať ihlicovitý habitus.
Zo skupiny pyroxénov bývjú najčastejšie zastúpené klinopyroxény (augit), ale hornina často obsahuje aj menšie množstvo ortopyroxénov (hyperstén). V prípade, že je množstvo ortopyroxénu podstatne vyššie než obsah klinopyroxénu, hornina je označovaná akonorit. V prípade, že bola magma oddelená od taveniny presýtenej nakremík, môže sa v gabre vyskytovať aj nezanedbateľný podiel (nad 10%)kremeňa, takéto sa zvykne označovať ako kremité gabro.Essexit naopak reprezentuje gabro, ktorého materská magma mala nízky objem kremíka, čo malo za následok kryštalizáciufoidov, obvyklenefelínu. V gabrách sa môže nachádzať aj nízky obsah, obvykle len niekoľko percentoxidovželeza,chrómu atitánu ako jemagnetit,ilmenit,pyrotín,titanomagnetit prípadne ajchromit. Z akcesorických minerálov býva často zastúpenýspinel,apatit,granát,titanit,rutil,ortit a vzácne ajzirkón.
Gabro môže tvoriť masívy,lopolity[3] rovnorodé intrúzie alebo byť súčasťouzvrstvených intrúzií akokumulát, vytvorený usadzovaním pyroxénu a plagioklasu v tavenine. Kumulátové gabro by sa malo správne označovať ako pyroxénovo-plagioklasový ortokumulát.
Horniny gabrovej povahy sú dôležitou súčasťou oceánskej kôry a vyskytujú sa často v exhumovaných ofiolitových komplexoch ako časť ich vrstiev izotrópnych (masívnych) a páskovaných gabier. Dlhé pásy gabrových intrúzií sa nachádzajú okolo zaniknutých predrifotových zón, v blízkosti okrajovriftu.
Niektoré odrody gabra sa používajú ako obkladový kameň pod označením čierny granit. Veľmi populárne je pri výrobe náhrobných kameňov. Je obyčajne veľmi húževnaté a jeho opracovávanie je v porovananí s inými horninami náročnejšie. Podrvené sa používa ako súčasť ťažkýchbetónov[5].
