Gabon, dlhý názovGabonská republika (fran.République gabonaise), je štát na západnom pobrežíStrednej Afriky. Nachádza sa narovníku, a hraničí sRovníkovou Guineou na severozápade,Kamerunom na severe,Kongom na východe a juhu, aGuinejským zálivom na západe. Má rozlohu takmer 270 000 km2 a jeho populácia sa odhaduje na 2,1 milióna ľudí. Hlavným a najväčším mestom jeLibreville.
Od svojej nezávislosti od Francúzska v roku 1960 malsuverénny štát Gabontroch prezidentov. Začiatkom 90. rokov zaviedol Gabon systém viacerých strán a novú demokratickú ústavu, ktorá umožnila transparentnejší volebný proces a reformovala mnohé vládne inštitúcie. V roku2023 sa v krajine uskutočnilštátny prevrat a v krajine si uzurpovala mocvojenská junta.[1]
Vďaka bohatým ropným a zahraničným súkromným investíciám sa Gabon stal jednou z najbohatších krajín vSubsaharskej Afrike so7. najvyšším HDI a4. najvyšším HDP na obyvateľa (PPP) (poMauríciusu,Rovníkovej Guinei aSeychely) v tomto regióne. Od roku 2010 do roku 2012 sa HDP zvýšil o viac ako 6% ročne. Avšak z dôvodu nerovnosti v rozdelení príjmov zostáva značná časť obyvateľstva chudobná.
Najstaršími obyvateľmi oblasti boliPygmejovia. Predtým, než sem v roku1471 začali prichádzaťPortugalčania, bolo tu niekoľko malých kmeňových štátov. Portugalčania boli postupne nasledovaní ďalšími Európanmi, ktorí bohatli z obchodu sotrokmi, slonovinou a vzácnymi druhmi dreva. Odtridsiatych rokov 19. storočia sa Gabon postupne stávalfrancúzskou kolóniou. Francúzi ho v roku1886 pričlenili kFrancúzskemu Kongu a v roku1910 k rozsiahlym oblastiam Francúzskej rovníkovej Afriky. V roku1849 oslobodení otroci založili na pobreží malú osaduLibreville, ktorá sa čoskoro stala cieľommisionárov. V auguste1960 krajina vyhlásila nezávislosť.
Po tom, čo17. augusta1960 Gabon získal nezávislosť, do čela krajiny sa postavilLéon M’Ba, opierajúci sa mocensky osynkretickú náboženskú sektu Bwiti,[2] ktorej členovia pochádzali predovšetkým z najpočetnejšieho etnika Fang.[3] Cez určitú dominanciu Fang (tvoria okolo tretiny obyvateľstva), nebol etnický rozpor v Gabone nikdy obzvlášť závažný. Prispieva k tomu skutočnosť, že v Gabone, viac ako v iných afrických krajinách, sú hranice etnických skupín veľmi neostré.[4] Zvlášť oblasť južného Gabonu bola v koloniálnom období veľmi málo zasiahnutá inak všeobecným posilňovaním významu etnickej identifikácie.[5] Štruktúra identít je tak v Gabone do značnej miery blízka predkoloniálnemu stavu. V roku1964 došlo v Gabone k štátnemu prevratu, ktorý zvrhol M'Bua, avšak s pomocou francúzskych jednotiek sa podarilo obnoviť predchádzajúci režim. Francúzsky zásah prišiel o 24 hodín skôr, než o to M'ba oficiálne požiadal. Na zásahu sa podieľal francúzsky kontingent trvalo prítomný v Gabone (sídlila tu časť z 13 000 francúzskych vojakov rozmiestnených v časestudenej vojny v Afrike).[6] Po tom, čo M'ba v novembri1967 zomrel, v úrade ho nahradil viceprezidentAlbert-Bernard Bongo. Bongov režim jednej strany (Gabonskej demokratickej strany - PDG; Parti démocratique gabonais) sa dá označiť zapragmatický a administratívno-hegemonický.[7] Na rozdiel od väčšiny afrických štátov neexperimentoval sosocializmom alebomarxizmom a uplatňoval relatívneliberálny ekonomický systém v podobe štátnehokapitalizmu,[8] ktorý do krajiny prilákal zahraničný kapitál. Vzhľadom k rozsiahlym náleziskámropy Gabon v roku1975 vstúpil doOPEC[9] a v 70. rokoch zažíval značný ekonomický rast. Hoci sa Bongov režim v posledných rokoch formálne liberalizoval, zostáva pseudodemokratickým a politické smerovanie krajiny je pevne v Bongových rukách.
Krajina sa rozkladá po oboch stranáchrovníka. Pobrežná nížina preniká ďaleko do vnútrozemia, preteká ňou 1 200 km dlhá riekaOgooué. Jej údolie rozdeľuje plošina na severnú a južnú časť. Na severe sa rozkladá vysočinaMonts de Cristal, na juhu pohorieChaillu. V krajine sú tri krasové oblasti so stovkami jaskýň, z ktorých mnohé ešte neboli preskúmané.Dažďový prales pokrýva 85% rozlohy krajiny. Na východe sa nachádza najvyššia hora krajinyMont Bengoué s nadmorskou výškou 1 070 m n. m.
Podnebie Gabonu je tropické rovníkové a veľmi vlhké. Na rozsiahlych územiach sa rozkladajú porasty tropických dažďových lesov. Na území Gabonu rastú predovšetkým ebenovníky, mahagonovníky, maslovníky a rafie, po ktorých sa pnú rôzne liany a epifyty. V lesoch žije veľký počet druhovhmyzu,plazov,vtákov acicavcov, medzi nimi ohrozenégorily,papagáje čihrochy.
Gabon je členskou krajinou organizácieCEMAC (Communauté économique et monétaire de l'Afrique centrale), ktorá združuje okrem Gabonu ajKonžskú republiku,Rovníkovú Guineu,Kamerun,Stredoafrickú republiku aČad. Jedná sa o menovú úniu, spojenú s regionálnou spoluprácou. V roku 2013 bol predložený návrh na voľný pohyb osôb v rámci všetkých členov CEMAC, ktorý bol však vetovaný Rovníkovou Guineou.[10]
Poľnohospodárstvo v Gabone je veľmi málo rozvinuté, orná pôda zaberá iba 1,1% rozlohy krajiny, chov dobytka obmedzuje výskyt muchytse-tse. Časť potravín sa preto musí dovážať a pre krajinu je dôležitý najmä priemysel. Veľký význam pre tamojšie hospodárstvo má ťažbaropy, ktorá tu bola objavená v roku1956. Najmä vďaka jej vývozu patrí Gabon k najbohatším krajinám Afriky (HDP činilo v roku2013 11 571,08 USD). Aj napriek tomu žije väčšina obyvateľov Gabonu v chudobe a tretina dospelej populácie je negramotná. Okrem ťažby a spracovania ropy sa vo vnútrozemí ťaží železná amangánová ruda, určité príjmy plynú Gabonu aj z ťažby dreva.
Hoci ťažba ropy prináša viac ako 60% príjmov do štátneho rozpočtu, iba 5% celkovej pracovne schopnej populácie je zamestnaných v tejto oblasti.[11] Podľa rovnakej správy nezamestnanosť v krajine dosahuje 20%, podľa inej správy sa ťažba ropy od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia znížila o 45%.[12]
Zvyšných 95% pracovne schopnej populácie pracuje v primárnom sektore, v ťažbe dreva alebo poľnohospodárstve.[13] Poľnohospodárstvo tvorí jednu dvadsiatinu príjmov štátu, hlavné poľnohospodárske produkty súmaniok, banány,arašidy, jam,povojník batátový akukurica. Predtým sa v Gabone vo väčšej miere pestovala káva aj kakaové bôby. Nové projekty, zamerané na diverzifikáciu ekonomiky, cielia na spoluprácu štátu a zahraničných investorov, ako je tomu v prípade pestovania olejnej palmy u Kanga (Olam Gabon).[14]
Prvá železnica v dĺžke 332 km bola vybudovaná v rokoch 1974 – 1983 medzi prístavom Owendo a vnútrozemským mestom Booué. Ďalších 357 km bolo postavených medzi Booué a Franceville v juhovýchodnej časti krajiny. Treťou etapou výstavby železničnej siete je plánovaná trať z Booué do mesta Belinga na severovýchode. Výstavba bola dôležitá pre prepravu železnej rudy, mangánu a pre spracovanie dreva z pralesov. Železnica má štandardnýrozchod 1 435 mm. Susedný Kamerun a Konžská republika má rozchod užší.
Železnica medzi Owendo a Ndjolé vedie pozdĺž riekyOgooué a medzi najzaujímavejšie stavby na trati patrí 286 metrov dlhý tunel Juckville pri meste Lopé. V roku 1999 bola železnica privatizovaná a uvažuje sa o jej predĺžení do hlavného mesta Republiky Kongo,Brazzaville. V roku 2006 sa za podiel na ťažbe rudy zaviazala Čína na rekonštrukciu časti siete.
V roku 2002 bolo v krajine 8 454 km ciest, z toho 838 km so spevneným povrchom a 30 km rýchlostných ciest. Roku 1995 bolo v Gabone 23 000 osobných automobilov.
Námorný prístavPort-Gentil slúži na vývoz ropy a dovoz banského zariadenia, v roku 1974 bol otvorený ďalší prístav v Owende pri ústí rieky Ogooue. Gabon vlastní dve obchodné lode. Z riek je splavných asi 1 600 km, z toho 300 km na najväčšej rieke Ogooue. V roku 2004 bolo v Gabone 56 letísk, z toho 11 so spevneným povrchom a tri s medzinárodným prevádzkou:Libreville,Port-Gentil a Franceville. Za rok bolo prepravených okolo 386 000 cestujúcich.
Populácia Gabonu sa odhaduje na 1 725 290 obyvateľov (2015) a územie patrí medzi najredšie osídlené oblasti v Afrike. Prevažná väčšina obyvateľov súbantuovia, ale žije tu aj najmenej 40 ďalších etnických skupín s vlastným jazykom a kultúrou. Miešanie medzi etnikami je bežné a znižuje etnické napätie. Jednotiacim prvkom jefrancúzština, jazyk bývalej koloniálnej mocnosti. Žije tu tiež viac ako 10 000 Francúzov. Najväčšie a hlavné mestoLibreville má asi 850 000 obyvateľov, Port-Gentil 136 000 obyvateľov, Masuku 110 000 obyvateľov.
Podľa odhadov ovláda francúzštinu 80% obyvateľov, v hlavnom meste má 30% obyvateľov francúzštinu ako materinský jazyk. 32% obyvateľov krajiny hovorí jazykom fang, ktorý patrí medzi bantuské jazyky. V roku 2012 sa uvažovalo o zavedení angličtiny ako druhého úradného jazyka.
Dnes sa 55 – 75% obyvateľstva hlási kukresťanstvu, ktoré je ale silne ovplyvňované miestnymi tradíciami a rituálmi, 25 – 44% populácie tvoriaanimisti a zostávajúce 1% tvoriamoslimovia.Kresťanom bol aj bývalý prezident republikyOmar Bongo, v roku 1973 však konvertoval naislam. Ústava zaručuje slobodu náboženského vyznania a vláda toto právo v praxi rešpektuje. V Gabone sú aktívni zahraniční misionári. V mesteLambaréné je nemocnica, v ktorej v rokoch 1913 – 1965 misijne pôsobil nositeľ Nobelovej ceny za mierAlbert Schweitzer. V roku 1968 bola zČesko-Slovenska podniknutáexpedícia Lambaréné, vďaka ktorej sem boli dopravené lieky a zdravotnícky materiál.[15] Podobná expedícia bola z Prahy vypravená aj v roku1988.
↑Vplyv najrôznejších náboženských (animisticko-kresťanských) sekt na politiku, predovšetkým v období tesne predchádzajúcom získanie nezávislosti, bol veľký v celej oblasti dolného toku riekyKongo (obe Konga, Gabon,Kamerun). Zároveň typickým javom bola úzka prepojenosť medzi členstvom v jednotlivých sektách a príslušnosťou k určitýmetnikám. Inými slovami, existovali tu navzájom sa posilňujúci náboženský a etnický rozpor.
↑Le Vine, Victor T. Politics in Francophone Africa. London: Lynne Rienner Publishers, 2004.ISBN 1-58826-249-9. Str. 187.
↑US Department of State, Bureau of African Affaires, Background Note: Gabon, January 2006,[1], 29. 3. 2006
↑Forrest, Joshua B. Subnationalism in Africa: Ethnicity, Alliances, and Politics. London: Lynne Rienner Publishers, Inc., 2004.ISBN 1-58826-227-8. Str. 29.
↑Thomson, Alex. An Introduction to African Politics. Abingdon, Oxon: Routledge, 2004.ISBN 0-415-28262-4. Str. 157.
↑Chazan, Naomi et al. Politics and Society in Contemporary Africa. Boulder, Colorado: Lynne Rienner, 1999.ISBN 0-333-69475-9. Str. 144.
↑Thomson, Alex. An Introduction to African Politics. Abingdon, Oxon: Routledge, 2004.ISBN 0-415-28262-4. Str. 43.
↑Chazan, Naomi et al. Politics and Society in Contemporary Africa. Boulder, Colorado: Lynne Rienner, 1999.ISBN 0-333-69475-9. Str. 392.
↑BATASSI, Pierre Eric Mbog.CEMAC : la Guinée Equatoriale rejette le projet de la libre circulation [online]. afrik.com, [cit. 2017-02-02].Dostupné online.
↑Gabon’s Unemployment Conundrum: Why Economic Growth is not Leading to More Jobs [online]. worldbank.org, [cit. 2017-02-02].Dostupné online.
↑Gabon - Production de pétrole brut [online]. fr.tradingeconomics.com, [cit. 2017-02-02].Dostupné online.
↑Présidence du Gabon - Gabon des services [online]. gabon-services.com, [cit. 2017-02-02].Dostupné online. Archivované 2016-09-27 z originálu.
↑Gabon : Olam inaugure son usine de transformation d'huile de palme [online]. jeuneafrique.com, 2015-08-18, [cit. 2017-02-02].Dostupné online.
.svg)
