Forma vlády je jednou z troch základných zložiek formy štátu.
Z inštitucionálneho hľadiska vyjadruje štruktúru najvyšších štátnych orgánov, spôsob ich kreácie a vzájomné vzťahy medzi jednotlivými štátnymi orgánmi. Charakteristiku formy vlády jednotlivých štátov nachádzame v ústave.
Kľúčovým pojmom jemonarcha a od jeho postavenia sa odvíjajú hlavné znaky, ktoré monarchiu odlišujú od republiky.
Monarcha je hlavou štátu, pričom môže niesť rôzne pomenovania (kráľ, kráľovná, cisár, cisárovná, cár, faraón, šach, sultán). Jeho postavenie je privilegované, stojí nad občanmi, niekedy dokonca i nad zákonmi. Je nositeľom suverenity. Za výkon svojej funkcie nie je zodpovedný.
Post monarchu môže byť dedičný alebo v prípade teokratickej monarchie volený. Spravidla však býva doživotný.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že podľa spôsobu ustanovenia monarchu rozlišujeme monarchiededičné avolené.
Podľa osobnosti monarchiu rozlišujeme nasledujúce 4 typy:
Teokratickú monarchiu – panovník je stelesnením boha alebo poverený bohom
Patriarchálnu monarchiu – monarcha predstavuje otca rodiny (na objasnenie pojmu: patrimoniálne teórie vzniku štátu hovoria o tom, že základom štátu je rodina, ktorá sa spojila do rodu až bol vytvorený štát. Štát ovládal patriarcha.)
Patrimoniálnu monarchiu- panovník je majiteľom (vlastníkom) štátu. To môžeme pripodobniť teórii vzniku štátu, ktorá vysvetľuje vznik štátu na základe feudálnych (vazalských) vzťahov (panovník mal pôdu, ktorú za vernosť daroval svojmu poddanému ako léno). Patrimónium znamená zdedený majetok.
Zmluvná monarchia – panovník svoje postavenie získal zmluvou, dohodou, medzi ním a poddanými. (Zmluvná teória vzniku štátu.)
Podľa miery participácie ľudu delíme monarchie na:
Absolutistickú- panovníkovi patrí suverénne postavenie, stojí nad zákonom. Vo svojich rukách sústreďuje všetku moc (zákonodárnu, výkonnú aj súdnu), ktorá sa stáva jednotnou a nedeliteľnou. Štátne orgány sú podriadené panovníkovi. Ľud nijako neparticipuje na výkone štátnej moci.
Obmedzenú
Stavovskú – tento typ monarchie je typický pre stredovek. Šlachta si dokumentmi ako Zlatá Bula Ondreja II (s jej modifikáciami) a Magna Charta Libertatum vydobila svoje práva a obmedzila moc panovníka. Medzi základné právo vyplývajúce z týchto dokumentov patrí Ius Resistendi (právo na odpor), dodnes sa nachádzajúce v ústavách.
Konštitučnú (parlamentnú) – Moc panovníka a aj ostatných orgánov výkonnej a zákonodárnej moci je obmedzená ústavou. Panovník nestojí nad zákonom, stratil svoje suverénne postavenie, uplatňuje sa inštitút suverenity ľudu. Parlamentná monarchia existuje vtedy, keď sa napĺňa princíp suverenity ľudu a do parlamentu sú ľuďmi volení ich zástupcovia – nositelia moci.
post hlavy štátu je volený (priamo alebo nepriamo)
prítomné časové obmedzenie (u nás je prezident volený na 5 rokov, na maximálne dve funkčné obdobia)
postavenie hlavy štátu záleží na tom ktorom type republiky, môže mať silné aj slabé postavenie.
Republikánske formy vlády delíme:
Parlamentné – vychádza z koncepcie suverenity ľudu, je tu prítomná dualistická štruktúra výkonnej moci, prezident tu vystupuje ako neutrálna moc. Prezident vystupuje skôr ako 4. neutrálna moc, jeho funkcie sú skôr reprezentatívneho charakteru. Jeho právo veta môže byť prelomené prísnejším hlasovaním.
Prezidentské- striktná deľba moci výkonnej zákonodárnej a súdnej, pričom prezident je na čele výkonnej moci, vláda je len jeho poradným a výkonným výborom, uplatňuje sa tu systém bŕzd a protiváh (typickým príkladom je USA).
Zmiešané – delené podľa rôznych kritérií, poznáme napríklad kancelárske formy vlády, neoprezidentské...
