Fobos 2 (po ruskyФобос-2, v západných jazykoch prepisované akoPhobos 2) bolaplanetárna sonda, určená na prieskumplanétyMars a jej mesiacaFobosu. Plánované pristátie na Fobose sa neuskutočnilo a misia bola viac-menej neúspešná. Zároveň bola poslednou sondou Ruska/bývalého Sovietskeho zväzu, ktorá doletela k Marsu.
Postavilo a prevádzkovalo ju NPO im. S. A. Lavočkina (НПО им. С. А. Лавочкина),Chimki, Moskovskaja obl., RSFSR (ZSSR). Vedeckú náplň projektu koordinoval výskumný ústav Institut kosmičeskich issledovanij Akadémie vied ZSSR (Институт космических исследований АН СССР),Moskva (SSSR) a Rada programu INTERKOSMOS.
Trojosovo stabilizovaná planetárna sonda typu 1F (výr. č. 102) s priemerov 1,6 m a výškou 2,5 m sa skladala z hlavnej pretlakovej sekcietoroidného tvaru obsahujúcej elektronické vybavenie rozmiestnené okolo modulárnej experimentálnej časti valcovitého tvaru. Elektrické systémy boli napájané z dvoch panelovslnečných batérií s rozpätím 10 m situovaných symetricky k hlavnému telesu sondy. K spodnej časti sondy boli pripevnené štyri guľové nádrže obsahujúce pohonné látky (hydrazín) motorov riadenia orientácie a korekčného motora pre úpravyobežnej dráhy. Hlavný motor pre navedenie na dráhu okolo Marsu bol po skončení činnosti odhodený. Celkom 24 motorčekov s ťahom 50 N a 4 motorčeky s ťahom 10 N boli pripojené čiastočne ku guľovým nádržiam, na teleso sondy a k panelom slnečných batérií. Stabilizačný systém používal orientáciu naSlnko ahviezduCanopus a mal za úlohu zaistiť smerovú odchýlku menšiu ako ±1° a stabilitu orientácie lepšiu ako ±0,005°/s. Stabilizácia na Slnko nemala byť horšia ako 0,5° pri maximálnej uhlovej rotácii 0,3°/s.
elektrostatické analyzátory na meranie charakteristíkslnečného vetra v ionizovanom prostredí pri Marse SOVIKOMS (8 kg) (Rakúsko,Nemecko,Maďarsko, ZSSR);
spektrometer na štúdium slnečného vetra TAUS (8 kg) (Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, ZSSR);
spektrometer na štúdium energií a hustoty nízkoenergetických iónov a elektrónov v medziplanetárnom priestore a pri Marse AEG-F (ZSSR, Maďarsko);
spektrometer na výskum slnečnéhokozmického žiarenia s vysokou energiou LET (ZSSR, Nemecko, ESA);
spektrometer na výskum slnečného kozmického žiarenia s nízkou energiou SLED (5,40 kg) (ZSSR, Nemecko, ESA);
magnetometre na štúdium magnetických charakteristík Marsu a Fobosu MAGMA (Magnetic Fields near Mars) (4,50 kg) a FGMM (Flux Gate Magnetometer Mars) (5,10 kg, 4.30 W) (Rakúsko, ZSSR, NDR);
komplex pre planetárny výskum:
aktívne aparatúry:
hmotnostný spektrometer vybavený aktívnymlaserom na určenie zloženia povrchovej vrstvy Fobosu pomocou impulzného odparovania povrchu LIMA-D (Lasernyj Impulznyj Mass Analizator - Distancionnyj) (81,50 kg) (Rakúsko,Bulharsko,NDR, ZSSR, Nemecko, Fínsko, ČSSR);
iónové delo s hmotnostným analyzátorom slúžiace na výskum zloženia tenkej povrchovej vrstvy Fobosu DION (23,90 kg) (ZSSR, Francúzsko, Fínsko);
rádiolokátor RLK (40,90 kg) na štúdium dielektrických vlastností povrchu Marsu (experiment GRUNT) a pre sondáž Marsovejionosféry (experiment PLASMA);
videospektrometrický komplex VSK (51,70 kg) v experimente FREGAT; je tvorený troma televiznými kamerami, spektrometrom a pamäťovým zariadením. Každá kamera pracuje v inom spektrálnom obore. Predpokladané rozlíšení je až 0,05 m vo vzdialenosti 50 m pri zornom poli 25×19 m (NDR, Bulharsko, ZSSR);
spektrofotometer/interferometer AUGUST (18,10 kg) na chemickú analýzu atmosféry Marsu (Francúzsko, ZSSR);
kontaktné zariadenia:
autonómna stanica DAS (Dolgoživujuščaja Avtonomnaja Stancija) alias LAL (Long-term Automated Lander) (30 kg) tvaru trojbokého hranola. Po priblížení k Fobosu sa mala oddeliť a dopadnúť na mesiac, na ktorý sa mala ukotviť tyčou penetrátora. Stanica bola napájaná zo slnečných batérií a mala vysielať na Zem počas 1 roka vedecké a telemetrické informácie. Rádiových signálov na frekvencii 1672 MHz sa malo využiť na presné meranie vzdialenosti stanice od Zeme a uhlovej polohy vzhľadom kukvazarom. Výsledky sa mali použiť k čo najpresnejšiemu určeniu dráhy Fobosu a k overeniuvšeobecnej teórie relativity. Na stanici bola nasledujúca aparatúra:
spektrometer na analýzu povrchovej vrstvy Fobosu (ZSSR, NSR);
seizmometer na registráciu otrasov Fobosu (ZSSR);
televízna kamera na pozorovanie mikroštruktúry povrchu (ZSSR, Francúzsko);
penetrometer RAZREZ na zistenie fyzikálnych a mechanických vlastností povrchovej vrstvy (ZSSR);
tepelné senzory na kotve pentrátoru (ZSSR);
optický detektor merania slnečného uhla, palubný mikroprocesor (ZSSR, Maďarsko) a rádiový systém (ZSSR, Francúzsko) na meranie libracií Fobosu a zmien elementov jeho dráhy;
poskakujúci modul HOOPER (ZSSR) sa mal oddeliť od sondy a voľným pádom pristáť na povrchu Fobosu. Po oddelení amortizátora sa modul mal prevrátiť do pracovnej polohy a vysielať namerané údaje. Po ukončení vysielania sa mal pomocou pružinového mechanizmu premiestniť na vzdialenosť asi 20 m, kde mal merania zopakovať. Tento cyklus sa mal opakovať až desaťkrát. Modul bol napájaný z chemických batérií. Niesol nasledujúce prístroje:
Na dráhu okolo Marsu bola úspešne navedená29. januára1989 o 12:55 UTC. Zo začiatku sa pohybovala po veľmi pretiahnutejeliptickej dráhe vo výške 819 až 81 214 km, so sklonom 1,5° k rovníku planéty a s dobou obehu 77 hodín. Počas letu poobežnej dráhe bol skúmaný povrch a atmosféra planéty Mars a zhotovené snímky mesiaca Fobos. Korekčnými manévrami bolo znižovanéapoareum a zvyšovanéperiareum obežnej dráhy a sonda sa tak približovala k mesiacu Fobos. Eliptická dráha sa tak zmenila postupne na takmer kruhovú vo výške 6 145 až 6 409 km, so sklonom 1,26°. Doba obehu sa pritom skrátila na 480,78 minúty.
Posledné rádiové spojenie so Zemou sa uskutočnilo25. marca 1989. Ďalšie plánované spojenie o dva dni neskôr sa však z neznámych príčin nepodarilo a tiež ďalšie pokusy o obnovenie spojenia boli neúspešné. Preto nedošlo ani k pokusu o pristátie na povrchu mesiaca Fobos, ktoré bolo naplánované na4. apríla 1989.
