| Filotheos Kokkinos | ||||||||
| konštantínopolský ekumenický patriarcha | ||||||||
| Štát pôsobenia | Byzantská ríša | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| konštantínopolský patriarcha | ||||||||
| 1353 – 1355 1364 – 1376 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Varianty mena | starogr.Φιλόθεος Κόκκινος | |||||||
| Narodenie | okolo1300 Solún | |||||||
| Úmrtie | 1377/1378 | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | Pravoslávna cirkev | |||||||
| Svätec | ||||||||
| Sviatok | 11. október | |||||||
| V cirkvách | Pravoslávna cirkev | |||||||
SvätýFilotheos Kokkinos (iné mená:Filóteos Kókkinos[1]Filotej Kokkin(os)[2];starogr.Φιλόθεος Κόκκινος – Filotheos Kokkinos; * okolo1300,Solún – †1377/1378) bolbyzantskýmních,spisovateľ ateológ,konštantínopolský ekumenický patriarcha v rokoch1353 – 1355 a1364 – 1376.[3][4]
Počas života napísal mnoho diel a bojoval proti uzavretiu jednoty medziPravoslávnou cirkvou aLatinskou cirkvou a významne sa zaslúžil o presadeniehésychastických myšlienok aPalamov kult.Pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý.[3][4]Grécka pravoslávna cirkev si jeho pamiatku pripomína11. októbra.[5]
Meno Kokkinos (ryšavý) mu malo byť pripísanéNikéforom Grégorom pre jeho vzhľad, iné názory tvrdia, že šlo o priezvisko jeho rodiny.[6]
Narodil sa okolo roku 1300 v Solúne do chudobnej rodiny[3][4] so židovského pôvodu[6] z matkinej strany.[5] Aby si mohol dovoliť vzdelanie, pracoval ako kuchár u Tomáša Magistra. Po tom, ako nadobudol vzdelanie, stal sa niekedy v jeho raných dvadsiatich rokoch mníchom. Pravdepodobne sa tak stalo v monastieri Chortaïtes[5] neďaleko Solúna. Následne sa stal hieromníchom naAthose. Niekedy v rokoch 1340/41 sa vrátil doSolúna, kde mu bolo zverené riadenie monastiera Filokalou. Možno od roku 1344 pôsobil akoigumen v monastieriVeľká Lávra, kde nadobudol veľké uznanie, čo viedlo k tomu, že bol v roku 1347 zvolený a vysvätený za biskupa, metropolitu Hérakleie Tráckej. Ako biskup sa v roku1351 zúčastnil na cirkevnom sneme zvolanom patriarchomKallistom I. Snem riešil otázkuhésychazmu.[3][4] V tom istom roku janovskí žoldnieri vyplienili jeho metropolitné sídlo, o čom podáva správu vo svojich dielach.[6] Pomohol vykúpiť zajatých mešťanov. Sám počas svojho biskupského obdobia zrejme väčšinu času trávil v Konštantínopole.[5]
V roku1353 bol ako verný prívrženechésychazmu a priateľ cisáraJána VI. Kantakuzéna dosadený na stolecekumenického patriarchu. Stalo sa tak z dôvodu, že Kallistos odmietol korunovať za cisára Kantakuzénovho synaMatúša. Patriarchom bol ale len do roku1355. Po Kantakuzénovej abdikácii bol totižto na stolec opätovne dosadený predchádzajúci patriarchaKallistos. Ďalšie desaťročie strávil väčšinou v konštantínopolskom kláštore Krista Akathalepta, kde aktívne tvoril. Patriarchom sa opätovne stal až v roku1364 po Kallistovej smrti. Do jeho druhého obdobia patriarchátu spadákanonizáciaGregora Palamu za svätého. Oponoval cirkevnej únii so Západom i osobnej konverziiJána V. na katolicizmus. Za jeho patriarchátu bola čiastočne obnovená jurisdikcia ekumenického patriarchu nad Srbskom a samotný Filotheos si robil nároky na autoritu nad celou cirkvou. Po nástupe cisáraAndronika IV. na trón bol znovu zosadený a poslaný do niektorého konštantínopolského kláštora (možno Akathaleptos). Zomrel niekedy pred rokom 1379. Čoskoro po smrti začal byť uctievaný ako svätý.[3][4][5][7]
Filotheos bol plodným autorom. Napísal viacero homiletických a dogmatických diel, ako aj niekoľkohagiografií. Ako obrancahésychazmu napísal 14 diel protiBarlaamovi z Kalábrie a 15 diel protiNikéforovi Grégorovi. Napísal aj dve liturgické príručkyDiataxeis. Boli využívané v gréckom i slovanskom pravoslávnom prostredí. Bol pravdepodobne najvýznamnejším hagiografompalaiológovského obdobia.[5] Venoval sa najmä dobovým hésychastom a svätcom z jeho rodného mesta. Najvýznamnejšie životopisy z jeho pera sa zaoberali životom svätého Sávu Mladšieho a Germana Maroula a patriarchuIzidora I. Boucheira. Napísané boli na relatívne vysokej úrovni štýlu, boli plné biblických, liturgických, patristických citátov a narážok. Ponúkajú pohľad do byzantskej spoločnosti štrnásteho storočia. Skladal tiež životopisy (vitae), logoi a enkomiá svätých z predchádzajúcich storočí.[5] Významné je aj dlhéenkomion naGregora Palamu. Historickú hodnotu majú jeho reč a list (Logos historikos) o dobytí Hérakleie. Bývajú mu pripisované aj viaceré hymny, ktorých autorom však mohol byťFilotheos Sinaita.[3][4]
