Etika cnosti je etickáteória, ktorá sa sústreďuje na konceptcnosti. V súčasnosti je alternatívou k tzv.etikám pravidiel, či už ide o etiku povinnosti (deontológia) alebo etiku dôsledkov (konzekvencializmus). Do centramorálneho uvažovania a konania kladie človeka ako morálneho aktéra, ktorý na to, aby konal morálne dobre musí mať pozitívnecharakterové črty - morálne cnosti.
Jestvuje viacero dôvodov, prečofilozofi, hľadajúci racionálne presvedčivúetiku, upreli svoju pozornosť k minulým etikom (Platónovi,Aristotelovi a iným). Podľa niektorých obrat k tradícii cností spôsobili najmä tri faktory: vzrastajúci pocit morálnej krízy západnej spoločnosti, vzostup historického povedomia a neúplnosť modernej etickej teórie. Tretí z dôvodov možno považovať za kľúčový. Poukazuje na to, že etika pravidiel nepostačuje z hľadiska kritérií pre plnohodnotnú etickú teóriu, resp. nedokáže adekvátne usmerňovať morálny život človeka. (Čo však netreba chápať ako popieranie významu morálnych pravidiel či dôsledkov konania v morálnom živote.) Defekty modernej etiky (pravidiel) vysvetľujú i zdôvodňujú obrat k etike, ktorá má vo svojom jadre víziu morálne dokonalej ľudskej bytosti – bytosti, ktorá nadobudla morálne pozitívne charakterové črty a ponúka také odpovede na naše súčasné problémy, ktoré sú nedostupné v myšlienkovom rámci dominantných verzií modernej etiky.
- ANZENBACHER, A.:Úvod do etiky. Praha: Zvon 1994.
- ARISTOTELES:Etika Nikomachova. Bratislava: Pravda 1979 (J. Špaňár).
- BLAŠČÍKOVÁ, A.:Etika cnosti podľa Tomáša Akvinského, Univerzita Konštantína Filozofa: Nitra 2009.
- CRISP, R.: Modern Moral Philosophy and the Virtues. In: R. Crisp – M. Slote (eds.):Virtue Ethics. Oxford: Oxford University Press 1997, 1-18.
- HUGHES, G.J.:Aristotle on Ethics. London: Routledge 2001, 21-116.
- KUNA, M.:Úvod do etiky cnosti. Ružomberok: FF KU, 2010.
- MCINERNY, R.:Ethica Thomistica. Washington, D.C.: The Catholic University of America Press 1997.
- NUSSBAUM, M.: Non-Relative Virtues: An Aristotelian Approach. In: M. Nussbaum, A. Sen, eds.:The Quality of Life. Clarendon Press, Oxford 1993, 242-269.
- NUSSBAUM, M.: Virtue Ethics: A Misleading Category? In:The Journal of Ethics, 3, 1999, 163-201.
- ODERBERG, D.:Moral Theory. Oxford: Blackwell Publishers 2000.
- PALOVIČOVÁ, Z.: Cnosti a dobro človeka. In:Filozofia, 57, 7, 2002, 465-747.
- PALOVIČOVÁ, Z.: Etika cnosti a etika pravidiel. Komplementarita, či alternatívy? In:Filozofia, 58, 6, 2003, 369-408.
- PALOVIČOVÁ, Z.: Etika cnosti a dobrého života. In: A. Remišová (ed.):Dejiny etického myslenia v Európe a USA. Bratislava: Kalligram 2008, 729-755.
- PALOVIČOVÁ, Z.: Etika cnosti a problém morálneho charakteru. In:Filozofia, 58, 2, 2003, 75-86.
- PALOVIČOVÁ, Z.: Inšpiratívnosť a limity neoaristotelovskej etiky. In:Filozofia, 60, 9, 2005, 637-655.
- RICKEN, F.:Obecná etika. Praha: Oikúmené 1995.
- SOLOMON, D.: Normative Ethical Theories. In: W.T. Reich (ed.):Encyclopedia of Bioethics. Revised edition, Vol. 2, New York: Simon & Schuster Macmillan 1995, 736-747.
- SMREKOVÁ, D. – PALOVIČOVÁ, Z.:Dobro a cnosť. Etická tradícia a súčasnosť. Bratislava: Iris 2003.
