„Ni ĉiuj naskiĝis liberaj kaj egalaj laŭ digno kaj rajtoj. Ni ĉiuj havas niajn proprajn pensojn kaj ideojn. Ni ĉiuj devas agi unuj kun aliaj laŭ spirito de frateco.“
Prvá učebnica esperanta, vydaná vo Varšave v roku 1887
Esperanto (pôvodneLingvo Internacia – „medzinárodný jazyk“) je najrozšírenejšímedzinárodnýplánový jazyk.[1] Názov je odvodený odpseudonymu, pod ktorým v roku1887 zverejnil lekárL. L. Zamenhof základy tohto jazyka. Zámerom tvorcu bolo vytvoriť ľahko naučiteľný a použiteľný neutrálny jazyk, vhodný na použitie v medzinárodnej komunikácii. Cieľom nebolo nahradiťnárodné jazyky, čo bolo neskôr aj deklarované vBoulonskej deklarácii.
Hoci žiadenštát neprijal esperanto akoúradný jazyk, používa ho komunita s odhadovaným počtom hovoriacich 100 000 až 2 000 000, z čoho približne 2 000 tvoria rodení hovoriaci.[2] V Poľsku je na zozname nemateriálneho kultúrneho dedičstva.[3][4][5] Získalo aj isté medzinárodné uznania, napríklad dve rezolúcieUNESCO či podporu známych osobností verejného života. V súčasnosti sa esperanto využíva pricestovaní, korešpondencii, medzinárodných stretnutiach a kultúrnych výmenách,kongresoch,vedeckých diskusiách, v pôvodnej aj prekladovejliteratúre,divadle akine,hudbe, tlačenom ajinternetovom spravodajstve,rozhlasovom atelevíznom vysielaní.
Pri zrode esperanta stálLudwik Lejzer Zamenhof. Vyrastal v mnohojazyčnom, vtedyruskom, terazpoľskom mesteBiałystok, kde bol svedkom častých sporov medzi jednotlivými národnosťami (Rusi, Poliaci, Nemci, Židia). Pretože za jednu z hlavných príčin týchto sporov považoval neexistenciu spoločného jazyka, začal už ako školák pracovať na projekte reči, ktorá by túto funkciu mohla plniť. Mala byť, na rozdiel od národných jazykov, neutrálna a ľahko naučiteľná, teda prijateľná ako druhý jazyk pre všetkých, jazyk vyučovaný spoločne s národnými jazykmi a používaný v situáciách vyžadujúcich dorozumenie medzi národmi.[6]
Zamenhof najskôr uvažoval o oživenílatinčiny, ktorú sa učil v škole, ale usúdil, že je pre bežné dorozumievanie zbytočne zložitá. Keď študovalangličtinu, všimol si, že časovanie slovies podľa osoby a čísla nie je nutné; že gramatický systém jazyka môže byť oveľa jednoduchší, než sa dovtedy nazdával. Stále však zostávala prekážka v memorovaní sa veľkého množstva slov. Raz Zamenhofa zaujali dvaruské nápisy:швейцарская [švejcarskaja] (vrátnica, odvodené odшвейцар [švejcar] – vrátnik) aкондитерская [konditerskaja] (cukráreň, odvodené odкондитер [konditér] – cukrár). Tieto slová rovnakého zakončenia mu vnukli myšlienku, že používanie pravidelných predpôn a prípon by mohlo významne znížiť množstvo slovných koreňov nutných na dorozumenie sa. Aby boli korene čo najmedzinárodnejšie, rozhodol sa prevziať slovnú zásobu predovšetkým zrománskych agermánskych jazykov, teda tých, ktoré boli vtedy v školách po celom svete vyučované najčastejšie.[7]
La Esperantisto, prvý esperantský časopis vydávaný od roku 1889 v Norimbergu
Prvý Zamenhofov projekt, nazvanýLingwe uniwersala, bol viac-menej hotový už v roku 1878, ale autorov otec, učiteľ jazykov, považoval túto prácu za márnu a utopistickú, a zrejme preto rukopis, ktorý mu bol zverený, zničil. V rokoch1879 – 1885 Zamenhof študoval medicínu v Moskve a vo Varšave. V tej dobe začal znova pracovať na medzinárodnom jazyku. Prvú obnovenú verziu vyučoval v roku1879 pre svojich priateľov. Po niekoľkých rokoch už prekladal poéziu, aby jazyk čo najviac zdokonalil. V roku1885 autor napísal:
„
Šesť rokov som pracoval na zdokonaľovaní a skúšaní esperanta, hoci sa mi už v roku 1878 zdalo, že je jazyk úplne hotový.[8]
“
Keď bol pripravený svoj koncept publikovať, cárski cenzori to odmietli povoliť. Zamenhof bol veľmi sklamaný a voľný čas trávil prekladaním diel ako bolStarý zákon, či niektoré častiShakespeara. Toto nútené oneskorenie viedlo k ďalšiemu významnému vylepšeniu. V roku1887 konečne vydal prvú učebnicu«Международный языкъ» (Medzinárodný jazyk). Bol to v podstate ten istý jazyk, akým sa hovorí aj v súčasnosti. Podľa Zamenhofovho pseudonymu, pod ktorým vydal knihu,Doktoro Esperanto (esperanto – dúfajúci), sa jazyk začal označovať ako „Jazyk doktora Esperanto“ a neskôr skrátene ako „esperanto“.[7][9][10][11]
Zamenhofovi prichádzalo veľa nadšených listov, ktoré často prinášali najrôznejšie návrhy úprav jazyka. Všetky podnety zaznamenával a neskoršie ich začal uverejňovať v časopiseEsperantisto, vychádzajúcom vNorimbergu. V tom istom časopise aj dal o úpravách dvakrát hlasovať, väčšina čitateľov však so zmenami nesúhlasila. Po týchto hlasovaniach na určitý čas utíchli hlasy volajúce po reforme a jazyk sa začal rozširovať. Najviac odberateľov mal časopis vo vtedajšomRusku. Veľkou ranou preň bolo, keď ruská cenzúra jeho šírenie zakázala kvôli článkuLeva Nikolajeviča Tolstého. Časopis kvôli tomu musel byť zrušený, krátko na to bol však vystriedaný novým, nazvanýmLingvo Internacia. Najskôr ho redigovali vošvédskejUppsale, neskôr vMaďarsku a nakoniec vParíži, kde jeho vydávanie zastavila až prvá svetová vojna.[12][13][14]
Prvý Svetový kongres esperanta v Boulogne-sur-Mer (1905)
Nový medzinárodný jazyk začali jeho používatelia skoro používať aj na organizáciu odbornej a záujmovej činnosti na medzinárodnej úrovni. V prvých desaťročiach prebiehala komunikácia v esperante takmer výhradne písomnou formou. Ale po nečakane úspešnom prvomSvetovom kongrese esperanta, usporiadanom v roku1905 vo francúzskom mesteBoulogne-sur-Mer, na ktorom sa overili možnosti používania tejto reči v hovorenej forme, začali naberať na intenzite aj osobné kontakty.
Nahrávka Zamenhofovho prejavu na 1. svetovom kongrese esperanta vo francúzskom Boulogne-sur-Mer (1905) (prednesenáClaudeom Pironom)
Esperanto začali pre svoju činnosť používať aj rôzne organizácie a hnutia. Už na svetovom kongrese v Barcelone roku 1909 sa uskutočnilo niekoľko stretnutí prítomných katolíkov, ktorí sa nakoniec rozhodli usporiadať v nadchádzajúcom roku,1910, samostatný kongres katolíckych esperantistov. Počas neho bolo založené Medzinárodné združenie katolíckych esperantistov (IKUE – Internacia Katolika Unuiĝo Esperantista). ČasopisEspero Katolika (Katolícka nádej) vychádzal už od roku1903 a s viac ako 100 rokmi svojej existencie je dnes najdlhšie vychádzajúcim esperantským periodikom.[15]
V roku1912 sa Zamenhof pri slávnostnom prejave ôsmeho Svetového kongresu esperanta vKrakove vzdal svojej oficiálnej úlohy v hnutí. Desiaty kongres sa mal konať v roku1914 vParíži, prihlásilo sa naň takmer 4 000 ľudí, ale nakoniec ho zrušili pre začínajúcu vojnu, Zamenhof sa vtedy musel vrátiť domov cez škandinávske štáty.
Po vojne túžba po harmónii a mieri vzbudila nové nádeje, vďaka čomu sa esperanto veľmi rýchlo šírilo. Prvý povojnový kongres sa konal v roku1920 vHaagu, 13. svetový kongres v1921 vPrahe. V roku1927 bolo voviedenskomHofburgu otvorenéMedzinárodné esperantské múzeum, v roku1929 bolo pripojené k Rakúskej národnej knižnici a dnes sídli v samostatnej budove.[16]
Valné zhromaždenieUNESCO prijalo podobné rezolúcie vMontevideu10. decembra1954 a vSofii8. novembra1985. Vzalo v nich na vedomievýsledky dosiahnuté esperantom na poli medzinárodnej duchovnej výmeny aj zblíženia národov sveta a vyzvalo členské štáty,aby sa chopili iniciatívy pri zavádzaní študijných programov o jazykovom probléme a esperante na svojich školách a inštitúciách vyššieho vzdelávania.[18]
K esperantu sa hlásila aj rada predsedov Poľskej akadémie vied. Jubilejného 72. Svetového kongresu esperanta roku1987 (100. výročie uverejnenia prvej učebnice jazyka) sa voVaršave zúčastnilo takmer 6 000 ľudí zo 60 národov.
Pokroky dosiahli aj katolícki esperantisti – roku1990 bol vydaný dokumentNorme per la celebrazione della Messa in esperanto, ktorým Svätá stolica povoľuje vysluhovať sväté omše v tomto jazyku bez zvláštneho povolenia. Esperanto sa tak stalo jediným schválenýmumelýmliturgickým jazykomkatolíckej cirkvi.[19][20][21]
Skutočnosť, že mnohé z cieľov esperantského hnutia sa doteraz nepodarilo naplniť, je často prisudzovaná okrem iného technologickej a kultúrnej dominanciiSpojeného kráľovstva aSpojených štátov amerických, predovšetkým v období po druhej svetovej vojne, vďaka čomu je v súčasnosti dorozumievacím jazykom väčšiny medzinárodných činnostíangličtina.[22]
Už na začiatku20. storočia bolo na území dnešného Slovenska (vtedy severná časťUhorska) činné esperantské hnutie. Esperantistov a kluby zastrešovala „Uhorská esperantská spoločnosť” a „Verda Standardo”.[23] VPrahe boli činné spolkyBohema Unio Esperantista, ktorý prijímal len organizácie a kluby, aBohema Asocio Esperantista, ktorý prijímal jednotlivcov. Oba spolky vydávali svoje časopisy.[24] V roku1907, 20 rokov po zverejnení jazyka Zamenhofom, vydal tolstojovecAlbert Škarvan spolu s RusomN. P. Evstifejevom prvú učebnicu esperanta v slovenčine, „Základy medzinárodnej reči ESPERANTO“.
Poprvej svetovej vojne sa oba pražské spolky zlúčili doČeskoslovenskej Esperantskej Asociácie. Tá bola v roku1936 premenovaná naEsperantskú Asociáciu v Československej republike. V tomto období bolo hnutie veľmi aktívne, fungovalo mnoho klubov, konalo sa veľa prednášok a kurzov. Esperanto bolo vyučované na školách rôznych stupňov, rádio Bratislava od 1930 vysielalo kurzy a od 1932 aj kultúrny program v esperante. Bola vydanáČeskoslovenská antológia predstavujúca diela 20 slovenských autorov. V rámci protifašistickej aktivity vychádzali aj preklady protifašistických článkov z esperantských časopisov z obdobiaŠpanielskej občianskej vojny.[23]
Druhá svetová vojna utlmila esperantské hnutie. Bratislavský esperantský klub požiadal o zmenu štatútu a rozšírenie poľa pôsobnosti na celú vtedajšiu Slovenskú republiku a následne sa stal strediskom esperantského hnutia na Slovensku.[23]
13. marca 1946 bola založená „Slovenská esperantská spoločnosť” (SES), schválená bola 24. júla 1946. SES vydávala časopisSES-informoj (SES-informácie),Ernest Váňa začal v roku 1946 vydávať časopisEsperantisto Slovaka. 24. októbra 1946 toho roku sa na stretnutí v Brne dohodli slovenskí a českí esperantisti, že SES bude riadiť činnosť na Slovensku, samostatná česká organizácia činnosť v Česku a tieto dve organizácie budú spolu tvoriť celoštátnu organizáciu. V 1947 sa vMartine uskutočnil prvý celoslovenský kongres, následne v 1948 druhý vKošiciach a v 1949 tretí v Bratislave. SES bola zrušená v 1953 lebo nespĺňala nové prísnejšie požiadavky zákona o spoločenských organizáciách.[23]
Esperantisti boli naďalej organizovaní v záujmových krúžkoch pri rôznych inštitúciách. Na koordinovanie ich činnosti bol v 1955 založený neoficiálny „Celoštátny esperantský poradný výbor”, ktorý existoval približne 2 roky. V 1959 bol dekrétom Ministerstva pre školstvo a kultúru vytvorený „Československý Esperantský Výbor” určený na pomoc organizovaným esperantistom; vydával časopis „Informoj de Ĉeĥoslovaka Esperanta Komitato“. 22. decembra 1967 bol pri Vzdelávacom Inštitúte v Bratislave založený „Poradný výbor pre Esperanto a esperantské krúžky“ s cieľom pripraviť založenie esperantskej organizácie na Slovensku a pripraviť jej stanovy. Cieľ splnil v roku 1968.[23]
12. marca 1969 bol ministerstvom vnútorných vecí SSR schválený „Zväz esperantistov v Slovenskej socialistickej republike” (ZE SSR, neskôr premenovaný naSlovenský esperantský zväz,SEZ, esperantská skratkaSEA) s pôsobnosťou na území Slovenska. Prvý kongres Zväzu sa konal v hoteli Esperanto vPribyline v čase 9.-11. mája 1969. V čase založenia mal Zväz 72 členov, v roku 1977 to bolo 890. V 1976 počas Svetového kongresu esperanta v Aténach bol AESSR prijatý za členaSvetového esperantského zväzu. Ministerstvo kultúry SSR uznávalo kultúrnu hodnotu esperanta a činnosti esperantistov a v 1976 prijalo Zväz do svojej pôsobnosti.[23]
Svetový esperantský zväz (UEA – Universala Esperanto-Asocio), ktorého členovia tvoria najaktívnejšiu časť esperantskej komunity, má svoje krajinské sekcie v 62 štátoch a individuálnych členov v takmer dvojnásobnom počte krajín. Počet predaných učebníc a členské štatistiky miestnych skupín ukazujú, že ľudí s aspoň minimálnymi znalosťami esperanta sú státisíce až milióny. Hovoriaci esperantom sa nachádzajú po celom svete, a to zo značnou koncentráciou v tak rozdielnych krajinách ako jeBrazília,Bulharsko,Irán,Japonsko,Kuba čiMadagaskar.
Podľa údajov projektuEthnologue je celkový počet hovoriacich esperantom odhadovaný na 2 milióny, z toho približne 2 000 súrodení hovoriaci, predovšetkým vďaka medzinárodným manželstvám a používaniu esperanta v domácnosti.[2] Historik a esperantista Ziko Marcus Sikosek označil tento odhad za nadsadený, pričom vychádzal z porovnania zo skutočného počtu hovoriacich vKolíne nad Rýnom a počtu členov esperantských organizácií.[27] Iné odhady udávajú skromnejšie čísla, obvykle medzi sto tisíc a miliónom. Nepresnosti v údajoch vyplývajú predovšetkým zo skutočnosti, že počet používateľov ktoréhokoľvekmedzinárodného pomocného jazyka je ťažké určiť, pretože napríklad pri sčítaní ľudu sa vo väčšine krajín zisťuje len materinský jazyk obyvateľov, ale nie ďalšie jazykové znalosti.[28] Ďalšie nepresnosti odhadu vznikajú z toho dôvodu, že mnohí ľudia, ktorí sa esperanto naučili, nie sú členmi klubov alebo iných organizácií.
lernu! je najnavštevovanejšia webová stránka pre bezplatné štúdium esperanta
Začať sa dorozumievať esperantom sa dá veľmi rýchlo, čo poskytuje ideálny úvod do štúdia cudzích jazykov. Priemerný čas potrebný na jeho naučenie sa uvádza na 6 mesiacov,[29] čo postačuje na cestovanie do cudziny. Písať si je možné už po niekoľkých týždňoch štúdia. Experimentálne a neformálne pozorovania naznačujú, že predchádzajúce učenie sa esperanta môže mať pozitívne účinky na následné štúdium iných cudzích jazykov (hovorí sa o takzvanompropedeutickom účinku). Uskutočnili sa aj pokusy o formálny výskum tohto fenoménu: napríklad skupina študentov, ktorá sa učila rok esperanto a potom tri rokyfrancúzštinu, mala lepšie výsledky než kontrolná skupina, ktorá sa učila francúzštinu celé štyri roky.[30] Podobné výsledky boli získané, aj keď bola druhým jazykomjapončina, alebo pri skrátení doby experimentu na polovicu. Zmienená štúdia však už neuvádza, akých výsledkov dosiahli študenti, ktorí sa v prvom roku učili iný cudzí jazyk ako esperanto.
Aj keď sa esperanto vyučuje na niektorých školách (v Česku napríklad naMasarykovej univerzite vBrne aUniverzite Palackého vOlomouci), najčastejšie sa ho ľudia učia ako samoukovia. Využívajú pri tom korešpondenčné alebo multimediálne kurzy, či už prostredníctvompapierovej aleboelektronickej pošty, internetových stránok ako jelernu!, alebo počítačových programov ako „Kurso de Esperanto”. Kurz esperanta pre anglicky hovoriacich na portáliDuolingo je prvým tamojším kurzom plánového jazyka. Často je esperanto vyučované v miestnych esperantských kluboch alebo krúžkoch záujmovej činnosti. Učebnice a učebné pomôcky pre samoukov sú dostupné vo viac ako 100 jazykoch.[31]
V roku1954 Valné zhromaždenieUNESCO uznalo, že výsledky dosiahnuté esperantom sú v súlade s cieľmi tejto organizácie. Následne boli ustanovené oficiálne vzťahy medzi UNESCO aSvetovým esperantským zväzom, ktorý sa stal neštátnou členskou organizáciou kategórie B.[34] Spolupráca medzi nimi pretrváva: Roku1977 vystúpil generálny riaditeľ UNESCO Amadou-Mahtar M´Bow s prejavom na 62. Svetovom kongrese esperanta vislandskomReykjavíku. V roku1985 Valné zhromaždenie UNESCO vyzvalo členské štáty a medzinárodné organizácie ako k zavedeniu študijných programov o jazykovom probléme a esperante v školách, tak aj k preskúmaniu možnosti využitia tohto jazyka v medzinárodnom styku. Svetový esperantský zväz má tiež poradné vzťahy sOrganizáciou Spojených národov (OSN),UNICEF,Radou Európy,Organizáciou amerických štátov aMedzinárodnou organizáciou pre normalizáciu.[18][35]
Na základe uznesenia mestskej rady nesie od11. júla2006nemecké mestoHerzberg am Harz oficiálne označeniemesto esperanta (Herzberg am Harz – die Esperanto-Stadt/La Esperanto-urbo). S tým je spojené usporadúvanie kultúrnych a vzdelávacích činností súvisiacich s esperantom, ako ajpartnerstvo spoľským mestomGóra uskutočnené na základe esperanta.
Stretnutie esperantistov z partnerských miest Viedne (Bratislava, Brno a Budapešť)Účastníci Letnej školy esperanta 2010 v Nitre
Každoročne sa koná niekoľko stoviek podujatí, na ktorých účastníci komunikujú v esperante. Podujatia bývajú všeobecné aj špecializované na určitú tému, napríklad vedeckýKAEST, mládežníckeIJK, alebo vzdelávacíSES. Mnohé z nich možno nájsť v úplnom kalendári esperantských podujatí.[40]
Pasporta Servo je služba pre podporu využitia esperanta pricestovaní. Zabezpečuje jumládežnícka sekciaSvetového esperantského zväzu. Jej základom je každoročne vydávaná publikácia obsahujúca adresy a kontakty na hostiteľov poskytujúcich bezplatné ubytovanie preesperantistov, v roku 2011 obsahovala 1087 hostiteľov v 672 mestách 90 krajín. Od roku2009 je služba zabezpečovaná predovšetkým v elektronickej podobe na internete, tlačený zoznam hostiteľov je ale stále dostupný.[43]
Hudobné žánre v esperante zahŕňajúľudové piesne, rôznerockové podžánre,kabarety, piesne pre sólistov a prezbory ajoperu. Populárni hudobní skladatelia a umelci, vrátane britskéhoElvisa Costella a americkéhoMichaela Jacksona, nahrali piesne v esperante, komponovali skladby inšpirované týmto jazykom, alebo ho používali vo svojich propagačných materiáloch. Niektoré piesne z albumu Esperanto odWarner Brothers, ktoré vyšlo celé v esperante vŠpanielsku v novembri1996, dosiahli vysoké umiestnenie v španielskych hitparádach. Existujú aj klasické diela pre orchester a zbor s esperantskými textami, ako napríkladSútra srdca odLou Harrisona aPrvá symfónia odDavida Gainesa (obaja zUSA). Vofrancúzskom mesteToulouse sídli hudobné vydavateľstvoVinilkosmo, ktoré sa špecializuje na produkciu a distribúciu esperantskej hudby.
Videoklip k piesniĈu vi imagas? nemeckého hudobníka Johannesa Muellera a slovenskej animátorky Evy Fitzelovej
Známa slovenská pop-rocková skupinaTeam po veľkom úspechu svojho prvého albumuTeam tento album nahrala aj v esperante – následne koncertovali na niekoľkých zahraničných esperantských podujatiach.[49]Milan Dočekal, jeden z členov Teamu, sa esperantskou verziou piesneDrahá, vráť mi hlavu zúčastnil navýberovom albumeVinilkosmo kompil' Volumo 2,[50] neskôr vydal vlastný album s viacerými piesňami v esperante.[51] V esperante koncertuje ajPeter Bažík, víťaz prvého Česko-slovenskéhoX Factoru.[52] Slovenská skupinaQexteto Esperanto (v čase 1970-1999 sa volalaKvarteto Esperanto) vydala rovnomenný album so slovenskými ľudovými piesňami v modernej úprave v slovensko-esperantskej verzii v prekladeE. V. Tvarožka. AlbumFlugu falko (Zaleť, sokol) speváčky Elizabeth Díaz Marcheco a detského zboru s klavírnym sprievodom Štefana Ternóczkyho predstavil viacero ľudových piesní preložených do esperanta, hlavne zo slovenčiny.
Dostupných je viacero spevníkov, tak v knižnej ako aj elektronickej podobe. Ich zameranie sa rôzni, napr.KANTARETO. Ĉeĥoslovakaj popolaj kantoj predstavuje 57 českých a slovenských ľudových piesní preložených bratmi Filipovcami, zatiaľ čoTurisma kantaro sa zameriava na piesne na cesty a stanovanie. Hlavný internetový esperantský spevníkKantarViki v máji 2013 prekonal hranicu 3 000 piesní, tak pôvodných, ako aj preložených.[53] Na slovenskom internete sa na esperantskú hudbu zameriava Esperantsko-slovenský spevník.[54]
Záber z natáčania filmu Angoroj (Tiesne) (1964), prvého celovečerného filmu s pôvodným esperantským znením
Divadelné hry od dramatikov tak rôznych, akoGoldoni,Ionesco,Shakespeare aAlan Ayckbourg, sa v posledných rokoch hrajú aj v esperante. Niekedy sa esperanto používa vo filmoch ako kulisa, napríklad vChaplinovomDiktátorovi v ňom boli písané nápisy a plagáty, inokedy na vykreslenie atmosféry budúcnosti (napríklad vakčnom filmeBlade: Trinity alebo v komediálnomvedecko-fantastickom seriáliČervený trpaslík). Celovečerné filmy sú však menej obvyklé. Napriek tomu existuje asi 15 celovečerných filmov, ktoré sa témy esperanto nejakým spôsobom dotýkajú.[55] Pozoruhodnou výnimkou je kultový filmIncubus (v hlavnej úloheWilliam Shatner), ktorého dialógy sú výlučne v esperante. Do esperanta sú prekladané aj titulky k filmom; organizovaniu ich prekladania a ich zhromažďovaniu sa venujewebová stránka Verda Filmejo.[56] Od Verda Filmejo sa odčlenila tvorivá skupinaFilmoj sen Limoj (slov.Filmy bez hraníc) s cieľom pripravovať esperantské znenie k filmom. Táto skupina tiež v roku2011 organizovala vSão Paulo vBrazílii prvý esperantský filmový festival, v rámci ktorého prebehla aj súťaž veľmi krátkych filmov.[57] V poslednej dobe sa tiež objavilo niekoľko amatérskych esperantských filmových projektov a spoločností, ktoré produkujú krátkometrážne filmy plne v esperante, obvykle v dĺžke niekoľko desiatok minút.
V esperante sa pravidelne vydáva viac ako 100 časopisov a revue, vrátane spravodajského mesačníka „Monato“ (Mesiac), literárnej revue „Beletra almanako“ (Beletristický almanach) a revue „Esperanto“Svetového esperantského zväzu. Tieto a viaceré ďalšie významné časopisy sú svojim predplatiteľom dostupné aj v elektronickej podobe, vrátane archívu starších čísel. Dvojtýždenník „Eventoj“ (Udalosti) je v elektronickej verzii dostupný bezplatne. Ďalej vychádzajú periodiká zamerané na esperantské hnutie,lekárstvo,prírodné vedy, časopisy snáboženskou tématikou, premládež, preučiteľov, ale ajliterárne revue a rôzne špeciálne zamerané časopisy. Počas celých dejín esperanta je známych minimálne 14 143 periodík v alebo o esperante.[58]
Rozhlasové stanice vBrazílii,Číne,Kube čiVatikáne vysielajú v esperante pravidelné relácie. Niektoré rozhlasové programy sa dajú počúvať aj na internete, ďalšie stanice (profesionálne aj amatérske) pôsobia primárne na internete. Televízne kanály v rôznych krajinách vysielajú kurzy esperanta, vrátane 16-dielnej úpravy kurzuBBC „Mazi en Gondolando“ (Mazi v Gondolande), ktorý vysielal kanálTVP 1. V rokoch2005 – 2006 bol v prevádzke aj projekt medzinárodnej esperantskej internetovej televízie „Internacia Televido.“
Elektronické siete a predovšetkýminternet sú najrýchlejšie rastúcimi prostriedkami komunikácie medzi užívateľmi esperanta. Existujú stovky diskusných skupín v esperante, ktoré sa zaoberajú rozmanitými témami, odpoužívania esperanta v rodine až povšeobecnú teóriu relativity. Esperanto sa využíva aj v komunikácii pomocourýchlych správ, ako súICQ,IRC,Skype,Jabber čiPaltalk.Webové stránky v esperante sa počítajú na státisíce. PrekladačGoogle Prekladač od22. februára 2012 podporuje esperanto ako svoj dokopy 64. jazyk a 1. plánový jazyk.[59] Najväčší esperantskývýkladový slovník,Plena Ilustrita Vortaro (skoro 50 000 lexikálnych jednotiek), je od4. apríla 2012 dostupný na internete.[60]Esperantská Wikipédia 28. septembra 2018 dosiahla 250 000 článkov (32. najväčšia Wikipédia podľa počtu článkov), pričom podľa kvality 1 000 najdôležitejších článkov bola na 16. mieste spomedzi viac ako 200 jazykových verzií Wikipédie.[61]
Kardinál Miloslav Vlk, ktorý sa v mladosti venoval esperantu, je čestným členom Českej esperantskej mládeže
Svetový esperantský zväz (UEA) vydáva knihy, revue a ročenku so zoznamom esperantských organizácií a miestnych predstaviteľov na celej Zemi. Tieto publikácie, spolu s informáciami o nosičochCD,DVD,kazetách atď. sa nachádzajú v katalógu kníh, ktorý si je možné od UEA písomne vyžiadať alebo prehliadať na jeho webovej stránke. Kníhkupectvo UEA má v zásobe viac ako 3 500 titulov. Séria „Esperantské dokumenty“, ktorú UEA vydáva v esperante,angličtine afrancúzštine, obsahuje štúdie a referáty o aktuálnej situácii esperanta. Tieto publikácie je možné získať v ústredí UEA vRotterdame.
Hlavnými reprezentantmi esperanta na Slovensku súSlovenská esperantská federácia (SKEF),[63] ktorá zastrešuje niektoré miestne esperantské kluby a jednotlivcov, aSlovenská esperantská mládež (SKEJ).[64] Popri nich (k februáru 2019) funguje 8 miestnych klubov.[65] Na Slovensku sú ďalší jednotliví esperantisti, ktorých počet je ťažké určiť, lebo sa nezapájajú do činnosti organizácií, prípadne jazyk používajú len pasívne.
(znak "bodka v strede riadku" označuje hranice morfém)
Esperanto jeplánový jazyk, dnes využívaný v hovorovej aj písomnej podobe. V gramatike prevažujúapriórne rysy s dôrazom na pravidelnosť a ľahkú naučiteľnosť, zároveň však umožňuje veľmi presné vyjadrovanie. Jehoslovná zásoba pochádza predovšetkým zozápadoeurópskych jazykov, zatiaľ čo jehovetná skladba (syntax) atvaroslovie (morfológia) poukazuje na silnýslovanský vplyv. Esperantskémorfémy (najmenšie stavebné prvky jazyka nesúce význam) sú nemenné a je možné ich takmer bez obmedzenia kombinovať do rôznych slov, takže má tento jazyk veľa spoločného sizolujúcimi jazykmi, ako ječínština, zatiaľ čo vnútorná štruktúra jeho slov pripomínaaglutinačné jazyky, ako súturečtina,swahilčina ajapončina.
Uvádza sa, že 93 % slov esperanta je zrozumiteľných so znalosťourománskych jazykov, 90 % so znalosťougermánskych a 47 % so znalosťouslovanských jazykov.[68] Úplná slovná zásoba obsahuje približne 350 000 slov, väčšina z nich je však ľahko odvoditeľná na základe znalosti koreňa.
Väčšina písmen sa v esperante píše a hlásky sa vyslovujú rovnako ako vslovenčine. Nájdeme však aj drobné rozdiely. Písmenoĝ sa vyslovuje akodž v slovedžem; tiež používaniepolohláskyŭ nie je v slovenčine bežné: vyskytuje sa len v dvojhláskáchaŭ, eŭ ktoré sa potom vyslovujú rovnako ako dvojhláskyau, eu v slovenčine v slováchautomobil či leukocyt. Skupinyau, eu sa v esperante vyslovujú ako dve samostatné hlásky, čo má v slovenčine obdobu napríklad v slováchnaučiť čipneumatika, ktoré sa vlastne vyslovujú akona-učiť, pne-umatika. Esperanto je teda v tomto ohľade presnejšie než slovenčina, ktorá v týchto prípadoch neprepisuje dokonale foneticky a nerozlišuje, či ide o dvojhlásku, alebo nie. Slabikydi, ti, ni, li, de, te, ne, le sa vyslovujú nezmäkčene, rovnako ako v slovenčine v slováchdiktátor,tinktúra alebonikotín.[69]
Slovná zásoba pochádza z rôznychnárodných jazykov. Niektoré nové slová aj z neeurópskych, napríklad zjapončiny, ide však o medzinárodne známe korene; väčšina ale pochádza z hlavnýcheurópskych jazykov – predovšetkým zlatinčiny,španielčiny,francúzštiny,nemčiny aangličtiny. Pre značnú zhodu koreňov v týchto jazykoch sa veľa esperantských koreňov objavuje vo viacerých národných jazykoch.Systém predpôn a prípon významne redukuje počet slov, ktoré je potrebné sa učiť a uľahčuje naučiteľnosť.Prípony apredpony však v esperante zároveň fungujú ako bežné slová.
Pomenovaniední v týždni bolo prevzaté zrománskych jazykov, podľa francúzskych tvarov (dimanĉo, lundo, mardo…), názvy mnohých častí tela z latinčiny čigréčtiny (hepato, okulo, brako, koro, reno…) a označeniačasovýchjednotiek zgermánskych jazykov, podľa nemeckých tvarov (jaro, monato, tago…). Menázvierat arastlín pochádzajú väčšinou z vedeckých latinských mien.
Mnohé korene sú zrozumiteľné v niekoľkých odlišných jazykoch:
abdiki – zrozumiteľné v angličtine, francúzštine, taliančine a latinčine
abituriento – zrozumiteľné v nemčine a ruštine
ablativo – zrozumiteľné v angličtine, taliančine, latinčine a španielčine
funto – zrozumiteľné v jidiš, nemčine, poľštine a ruštine
ŝnuro – zrozumiteľné v slovenčine, češtine, nemčine a poľštine
Zamenhof tiež starostlivo vytváral malý počet pôvodných slovných koreňov a predovšetkým predpôn a prípon, z ktorých je tvorená väčšina slov. Vďaka tomu je možné sa v esperante vyjadrovať plynulo už po naučení neveľkého počtu koreňov (asi 500 – 2 000 slov, predpôn a prípon).
Napriek tomu, že sa Zamenhof snažil esperanto zmedzinárodniť, kvôli svojej slovnej zásobe zostalo do značnej miery európske. Táto črta však nie je pozorovateľná len v esperante: väčšina projektov umelých jazykov používa spoločné európske slovné korene. Hlavným rozdielom medzi esperantom a inými plánovanými jazykmi je neeurópska gramatika, o ktorú sa snažil predovšetkým sám Zamenhof. Gramatické slovíčka (napríklad prípony) sú ale prispôsobené tak, že si mnohí Európania rozdielnosť gramatiky ani neuvedomia.
Podstatné meno má vždykoncovku-o, množnéčíslo-j. Esperanto má len dvagramatické pády:nominatív (nominativo, zhoduje sa soslovenským nominatívom) aakuzatív (akuzativo, zhoduje sa so slovenským akuzatívom). Akuzatív sa tvorí pripojením koncovky-n:la patro – la patron,la patroj – la patrojn. Ostatné gramatické pády sa vyjadrujú pomocou predložiek, napr.:kun la patro – s otcom,al la patro – k otcovi,de la patro – od otca.
Prídavné meno má vždy koncovku-a askloňuje sa ako podstatné meno. Druhýstupeň sa tvorí pomocoupríslovkypli – viac, tretí pomocou príslovkyplej – najviac; porovnávacie slovo „ako, než” sa prekladá akool: napr.pli blanka ol neĝo – belší ako sneh;la plej blanka – najbelší.
Osobnézámená sú:mi – ja;vi – ty, vy, Vy;li – on;ŝi – ona;ĝi – ono;ni – my;ili – oni, ony. Ak je v druhejosobe potrebné rozlíšiť jednotné a množné číslo, pre jednotné je možné použiť zámenoci – ty, používa sa však len zriedka, hlavne v umení. Zámenooni sa používa k vyjadreniu neurčitéhopodmetu, podobne ako nemeckéman či francúzskeon:oni diras – vraví sa.
Privlastňovacie zámená sa tvoria koncovkou prídavného mena-a:mia – môj. Zámená sa skloňujú rovnako ako podstatné mená:min – ma, mňa.
Čísla sa tvoria jednoduchým zoradením čísloviek, stovky a desiatky sa spájajú do jedného slova, ostatné rády sa píšu oddelene: 5432 –kvin mil kvarcent tridek du.
Radové číslovky používajú koncovku prídavného mena (-a):kvara – štvrtý.
Príčastia aprechodníky majú v esperante väčšiu rozlišovaciu schopnosť ako v bežných jazykoch.
Rozlišujeme šesťpríčastí:
Príčastie prítomné činné sa tvorí príponou -ant-:faranta – robiaci.
Príčastie minulé činné sa tvorí príponou -int-:farinta – robivší.
Príčastie budúce činné sa tvorí príponou -ont-:faronta – chystajúci sa robiť.
Príčastie prítomné trpné sa tvorí príponou -at-:farata – robený.
Príčastie minulé trpné sa tvorí príponou -it-:farita – urobený.
Príčastie budúce trpné sa tvorí príponou -ot-:farota – má byť urobený.
Prechodníky sa tvoria použitím príslovkovej koncovky –e za tvarom príčastia:farante – robiac,farinte – urobiac,faronte – hodlajúci robiť.
Všetky tvarytrpného rodu sa tvoria pomocou príslušného tvaru pomocného slovesaesti – byť a trpného príčastia daného slova, pričom sa pre konateľa používapredložkade:ŝi estas amata de ĉiuj – (ona) je všetkými milovaná.
Príslovky odvodené od prídavných mien majú koncovku-e, stupňujú sa rovnako ako prídavné mená:laŭta – hlasný,laŭte – hlasno;mia frato kantas pli bone ol mi – môj brat spieva lepšie ako ja.
Predložky sa všetky spájajú s nominatívom, niektoré (pri určení smeru) tiež s akuzatívom:en la domo – v dome,en la domon – do domu. Pri odpovedaní na otázku „kam“ sa vďaka použitiu akuzatívu môže predložka celkom vynechať:hejmen – domov,Bratislavon – do Bratislavy. Každá predložka má určitý a stály význam; v nerozhodnom prípade sa môže použiť neurčitá predložkaje, ktorá sa prekladá podľa kontextu rôzne:sopiro je la patrujo – túžba po vlasti,Je kioma horo? – O koľkej?.
Spojky sa používajú rovnako ako v slovanských jazykoch.
Člen určitý(la) je rovnaký pre všetky rody a pády v jednotnom aj v množnom čísle. Neurčitý člen neexistuje.
Prízvuk je u viacslabičných slov vždy na predposlednejslabike, vyslovuje sa teda:Miĉionpovasfari entiu,kiu min fortikigas.
Zložené slová sa tvoria prostým spojením slov, pričom je možné odtrhnúť koncovku:skrib-maŝino – písací stroj,maŝin-skribo – strojové písmo, strojom písané písmo.
Zápor sa tvorí vo vete len jedným záporným slovom (záporkou): Nikto to nevidel –Neniu tion vidis (Nesprávne:Neniu tion ne vidis) Nikto z nás nikdy nič také nevidel –Neniu el ni iam ion tian vidis. (Nesprávne:Neniu el ni neniam nenion tian ne vidis)
Takzvanécudzie slová sa z iných jazykov štandardne preberajú bez zmeny, píšu sa všakfoneticky.[69]
Patro nia, kiu estas en la ĉielo, sanktigata estu via nomo. Venu via regno. Fariĝu via volo, kiel en la ĉielo, tiel ankaŭ sur la tero. Nian panon ĉiutagan donu al ni hodiaŭ. Kaj pardonu al ni niajn ŝuldojn, kiel ankaŭ ni pardonas al niaj ŝuldantoj. Kaj ne konduku nin en tenton, sed liberigu nin de la malbono. Amen.[70]
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje. Príď kráľovstvo tvoje. Buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás od zlého. Amen.[71]
Vo vzťahu k esperantu a iným plánovým jazykom sa objavuje veľa argumentov za aj proti. Všeobecná kritika býva väčšinou smerovaná v prvom rade na nejazykové aspekty. Vzhľadom na dominanciuangličtiny (v minulosti sa to hovorilo ofrancúzštine) vraj nemá nová reč šancu túto jazykovú nadvládu rozbiť, prípadne prevziať;[72] celosvetové zavedenie esperanta by tiež údajne nebolo voči iným jazykom o nič priateľskejšie.[27] Jazykovo orientovaná kritika zasa tvrdí, že umelo vytvorený jazyk nie je vhodný pre praktické použitie a nie je v ňom vraj ani možné písaťkrásnu literatúru.
Konkrétne voči esperantu býva tiež namietané, že nie je natoľko jednoduché, ako by plánový jazyk mohol byť, alebo že je príliš európske[73] (dnes zriedkavejšie aj „nedostatočne európske”). Terčom kritiky bývajú aj niektoré prvky jeho štruktúry, ako napr. písmená s diakritickými znamienkami aleboakuzatív, či dokonca jednotlivé slová.
Metaforicky sa slovoesperanto občas používa k označeniu niečoho medzinárodného, sprostredkujúceho či neutrálneho. Tak je napríkladJava označovaná za „esperantoprogramovacích jazykov“ aleboLinux za „esperanto sveta počítačov“.[74] Tiež sa hovorí o „daňovom esperante” spájajúcom najosvedčenejšie prvkydaňových sústav jednotlivých členských štátovEU,[75] „vizuálnom esperante”, „ktorému rozumie každý”,[76] alebo o „esperante lásky”.[77]
Takéto použitie však môže byť často zavádzajúce. Príkladom je označenie „esperantská mena” použité preeuro: to bolo vytvorené, aby nahradilo ostatné meny – esperantisti sa však, až na výnimky, neusilujú o odstránenienárodných jazykov.[78][79] S esperantom však euro zdieľa svoju neutralitu.
↑BYRAM, Michael.Routledge Encyclopedia of Language Teaching and Learning. [s.l.] : Routledge, 2001.ISBN0-4153-3286-9. S. 464.
↑abGORDON, Raymond G., Jr..Ethnologue: Languages of the World. Dallas, Tex. : SIL International, 2005. (Fifteenth edition.)Dostupné online.
↑abWALASZEK, Jerzy Antoni. Esperanto – pola kultura heredaĵo.La Ondo de Esperanto, 2015, čís. 1.Dostupné online [cit. 2014-12-02]. (esperantsky)
↑abEsperanto na liście Niematerialnego Dziedzictwa Kulturowego Polski [online]. Nowiny Lokalne, 2014-11-21, [cit. 2014-12-02].Dostupné online. (poľsky)
↑abJęzyk esperanto wpisany na Polską Listę Dziedzictwa Niematerialnego [online]. 2014-11-24, [cit. 2014-12-02].Dostupné online. (poľsky)
↑abZAMENHOF, Ludvík Lazar.Letero de L. Zamenhof al Nikolaj Afrikanovich Borovko (1895) – О происхожении эсперанто [online]. МИР ЭСПЕРАНТО.Dostupné online. Archivované 2004-10-27 z originálu. (esperanto, ruský)
↑ZAMENHOF, Ludwik Lejzer.Lingvaj Respondoj. Konsiloj kaj opinioj pri Esperanto. 6. vyd. Marmande : Esperantaj Francaj Eldonoj, 1962. (po esperantsky)
↑VONDROUŠEK, J.Z histórie esperanta [online]. Great Barrington (Massachusetts, USA): Berkshire, [cit. 2011-12-08].Dostupné online. Archivované 2014-08-23 z originálu. (slovensky, esperantsky)
↑PAGE, Hugh R., Jr.Esperanto [online]. Great Barrington (Massachusetts, USA): Berkshire, 2005-05-24, [cit. 2007-09-01].Dostupné online. Archivované 2007-09-28 z originálu. (anglicky)
↑ČELIAUSKAS, Petras.Zamenhof en Veisiejai [online]. Litova Esperanto-Asocio, [cit. 2008-08-14].Dostupné online. Archivované 2007-10-29 z originálu. (esperantsky)
↑Pri la reformoj [online]. Interpopolalingvo.inf.hu, [cit. 2008-08-14].Dostupné online. (esperantsky)
↑NB online – Kolekto por Planlingvoj kaj Esperantomuzeo [online]. Wien (Rakúsko): Österreichische Nationalbibliothek, [cit. 2007-09-09].Dostupné online. Archivované 2007-12-18 z originálu. (nemecky)
↑MALOVEC, Miroslav.Esperantští spisovatelé a jejich díla [online]. members.chello.cz/malovec, [cit. 2007-09-09].Dostupné online. Archivované 2011-07-18 z originálu.
↑abE-Euroscola: Rezolucioj de Unesko por Esperanto [online]. e.euroscola.free.fr, [cit. 2007-09-06].Dostupné online. (esperantsky)
↑abLa dekreto pri la normoj por la celebro de la Meso en esperanto [online]. Roma (Taliansko): IKUE, [cit. 2007-10-18].Dostupné online. Archivované 2012-08-19 z originálu. (esperantom)
↑abLa dekreto por la aprobo de la Meslibro kaj Legaĵaro en Esperanto [online]. Roma (Taliansko): IKUE, [cit. 2007-10-18].Dostupné online. Archivované 2012-08-19 z originálu. (esperantsky)
↑abCatholic Prayers in the Languages of the World: Esperanto [online]. Città del Vaticano: Agenzia Fides, [cit. 2007-10-18].Dostupné online. Archivované 2012-10-28 z originálu. (anglicky)
↑GRADDOL, David.The Future of English? [online]. The British Council, 1997, [cit. 2007-04-15].Dostupné online. Archivované 2014-06-28 z originálu.
↑abcdefROSA, Pavel.Situacio de Esperanto en Slovaka Socialisma Respubliko. Bratislava : Asocio de Esperantistoj en Slovaka Socialisma Respubliko, 1977. 34 s. (esperantsky)
↑KAMARÝT, Stanislav.Historio de la Esperanto-movado en Ĉeĥoslovakio. Praha : Český esperantský svaz, 1983. 251 s.
↑VAJS, Ján.Kto je kto v slovenskom esperantskom hnutí - Kiu estas kiu en la slovaka Esperanto-movado. Ilustrácie Edoardo Nannotti; Kontrola textov Ľubomír Fajth, Milan Neubeler, Pavol Petrík, Jarmila Rechtorisová. 1. vyd. Partizánske : Espero, 2016. 146 s.ISBN978-80-89366-51-4. S. 14-15. (slovensky, esperantsky)
↑WILLIAMS, N..A language teaching experiment. [s.l.] : Canadian Modern Language Review, 1965. Kapitola 22.1, s. 26 – 28.
↑Talk Now Esperanto [online]. EuroTalk Ltd, [cit. 2011-12-11].Dostupné online. (po anglicky)
↑CHRDLE, Petr.Profesia uzo de Esperanto kaj ĝiaj specifaj trajtoj. Dobřichovice : KAVA-PECH, 1995.ISBN8085853167.
↑FORSTER, Peter Glover.The Esperanto movement. [s.l.] : Walter de Gruyter, 1982. 413 s.Dostupné online.ISBN9789027933997. Kapitola External Relations: The League of Nations, s. 177 – 178. (po anglicky)
↑List of NGOs maintaining official relations with UNESCO [online]. UNESCO, [cit. 2007-09-01].Dostupné online. (anglicky)
↑TONKIN, Humphrey; FETTES, Mark.About Esperanto. Esperanto Document. vyd. Rotterdam : Universala Esperanto-Asocio, 1996.Dostupné online. S. 16. Archivované 2008-05-14 z originálu. (anglicky)
↑Election Europeenne du 13 juin 2004 [online]. Ministere de l'intérieur.Dostupné online. (francúzsky)
↑Résultats des élections Européennes 2009 [online]. Ministere de l'intérieur.Dostupné online. (francúzsky)
↑Bundesergebnis [online]. Der Bundeswahlleiter.Dostupné online. (nemecky)
↑Esperanto movie titles [online]. Internet Movie Database, [cit. 2007-09-01].Dostupné online. (po anglicky)
↑Verda Filmejo [online]. REJM, [cit. 2011-11-10].Dostupné online. (po esperantsky)
↑OSINCEV, Alexander.Pri kinofestivalo [online]. 2011, [cit. 2011-11-10].Dostupné online. (po esperantsky)
↑N. HERNÁNDEZ YZAL, Luis; MÁTHÉ, Árpád; MOLERA, Ana Maria.Bibliografio de periodaĵoj en aŭ pri Esperanto. Zväzok 1. Budapest, Hungarlando : Bibliografia Fondaĵo Luis M. Hernández Yzal, 2010 (2010 tlač). 1155 s.ISBN978-963-06-3926-2. S. 1155. (esperantsky)
↑BRANTS, Thorsten.Tutmonda helplingvo por ĉiuj homoj [online]. 2012-02-22, [cit. 2012-03-11].Dostupné online. (po anglicky)
↑Plena Ilustrita Vortaro de Esperanto [online]. 2012-04-04, [cit. 2012-04-05].Dostupné online. (esperantsky)
↑abWENNERGREN, Bertilo.Plena Manlibro de Esperanta Gramatiko. 14.0. vyd. [Emeryville?] : Esperanto-Ligo por Norda Ameriko, 2005. 696 s.Dostupné online. (po esperantsky)
↑Adoru : Ekumena Diserva Libro. Freiburg i. Br. : IKUE kaj KELI, 2001. 1422 + 50 + 128 s.ISBN3-9803793-5-3. S. 19. (po esperantsky)
↑Jednotný katolícky spevník znotovaný. Upravené druhé vydanie. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha - Vojtech, spol. s r. o., 2006.ISBN80-7162-623-6. S. 6.
↑KÜNZLI, Andreas.Andreas Künzli: Taǔga bazo por la Esperanto-lobiado [online]. plansprachen.ch, [cit. 2007-09-01].Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu. (po esperantsky)
↑EDDY, Geoff.Why Esperanto is not my favourite Artificial Language [online]. .Dostupné online. Archivované 2003-06-22 z originálu. (po anglicky)
↑Jalinh.Lidé jsou počítače a Java je Esperanto ;) [online]. AbcLinuxu, 2007-06-06.Dostupné online. (po česky)
↑RYSKOVÁ, Světlana.EU navrhuje jeden základ daně [online]. EKONOM.IHNED.CZ, 2007-09-27, [cit. 2012-05-30].Dostupné online. (česky)
↑Galéria vystaví výber z Trienálne plagátu Trnava [online]. Petit Press, a. s., 2012-05-25, [cit. 2014-12-03].Dostupné online.
↑Bratislavský hrad ovládne Esperanto lásky od IL DIVO [online]. 2011-04-04, [cit. 2012-05-31].Dostupné online. Archivované 2012-07-05 z originálu.
↑Euro [online]. Praha: Česká národná banka, [cit. 2008-09-17].Dostupné online. (po česky)
↑Pražský manifest [online]. Starto, [cit. 2008-09-17].Dostupné online. Dostupné tiež na:[1]. Archivované 2008-06-26 z originálu. (po česky, mnohojazyčne)
